Ultimate bus traveler´s guide: Sweden edition- PART TWO

Tak teda dobre. Druhá časť.

Priznanie- na chvíľu ma premohla skúposť a horderstvo. A chcela som si všetky svoje cestovateľské info nechať pre seba. A potom ich raz, v čase krízy predať za strašné prachy ako „Cultural Know How“. Ale došlo mi, že by to asi aj tak nik nekúpil (aj keby bola zombie apokalypsa), vtedy by každý bojoval o svoj holý život a dušu spasenú, raboval by obchody a kradol použiteľné zásoby potravy a kašľal by na „cultural Know How“. Takže, logickým rezultom tohto vnútorného boja je… druhá epizóda seriálu o autobusovej cestovateľke. Nemáte za čo.

Nuž, Baška. Zistila som, že sme si veľmi podobné. Občas, keď sme boli mladšie, kupovali sme si košele len preto, že mali pekné podšívky na lemoch. Jasné, že tie podšívky nik nevidí, ale my sme o nich vedeli. Alebo občas chodíme do pekných obchodov a knižníc len pre ten pocit akože sme vo filme. Alebo sme si občas kúpili TOGO kávu a noviny… aby sme vyzerali americky. Súďte ak chcete. 

Celý príspevok si môžete prečítať na :Fries N´Icecream. 

Májové "favs"

Raz sa ma niekto pýtal na to, čo rada pozerám/jem/pijem/mám/chcem/čítam/počúvam, lebo vraj som inšpiratívna. Osobne mi to nedáva zmysel a nie celkom tomu rozumiem, pretože vlastne som ako také steblo v tráve a robím si čo chcem a mám rada čo chcem a pijem čo chcem. A navyše sama svoju inšpiratívnosť vnímam niekde na úrovni virálneho videa o škrečkovi, čo je drobunké tacos a dekoratívneho gýču v podobe pastelovo natretého ananásu, ale budiš. Vox populi, vox dei, hovorím. Dopyt riadi ponuku. A hoci som presvedčená, že máte dostatočnú súdnosť na to, aby ste si v tom množstve nepotrebného materializmu a konzumu dokázali nájsť tie svoje „OMG monthly favs“, predsa len som sa rozhodla všetkých vás, latentných stalkerov, čo čítate moje blogy, každomesačne zahlcovať tými mojimi. Nemáte za čo!

1.       Sia: Cheap Thrills (#chairdance)

Milujem tých ľudí, čo sú presvedčení, o tom, že Sia funguje od minulého roka a jej debut bol Luster. Zlaté. Je to blbosť. Sia je tu s nami už miliardu rokov a od šialeností a videí s maňuškami si prešla cez Shia Labeoufa a jemnú alternatívu až k rádiovkám. Nikdy som nebola prudký fanúšik Sheanových nezrozumiteľných hundranín, ale… toto je dobrá vec. Pusti si.

2.       Kód/Code KSC

Celý článok si môžete prečítať na mojom novom blogu Fries´N Icecream (rada vás tam uvidím).

O Tatríne, Živene, tebe a mne

Warning: Ultim thinking loudly. Možno bez hlavy a päty, ale čo! Toto je môj blog a ty si tak trochu stalker, keď to čítaš. Tak nebuď potom naštvaný.

Neskoro večer sme prechádzali od Galérky ku stanici. Peši. Kus cesty. No a čo. Vo vzduchu voňala pokosená tráva a kde tu sme míňali drsné tlupy košického mladistva. Mám rada také večery. Do života dajú mnoho. Napríklad zistenie, že skejtbord/longbord je poväčšine módny doplnok a nie dopravný prostriedok. Nebudem ich súdiť- táto filozofia ma preniesla späť do môjho detstva. (Tiež som jazdievala so sebou nosievala skejtboard. Deti pochopia, že im to na coolovosti nepridá. Ale to chce to čas.)

Ale nie o tom som chcela. Niekde pri filharmónii (košický žargón ešte nepoznám, neviem, či má nejaký krycí názov), som si niečo uvedomila. (Hej, až sa cítite hlúpo, keby ste prechádzali popri tom veľkosklade umenia, filozofie a osvietensva a na nič by ste neprišli. Chcela som sa vyhnúť tomuto seba-strápneniu, tak mi teda niečo osvietené napadlo.)

Celý príspevok si môžete prečítať na : mojom movom blogu Fries´N Icecream

Diplomkovanie, bakalárovanie a miliontristo dotazníkov.

Milí kamaráti, venujte prosím zvýšenú pozornosť tomuto oznamu. 
Oficiálne sme vstúpili do veľkolepej sezóny dokončovania diplomiek a bakalárok (a.k.a. ultimátne rátanie znakov a slov :D ). Internet zaplavilo spamové množstvo dotazníkov a ankiet a... hádajte čo? Tu to teraz nebude iné. Jeeeej!!!!
Nuž, hľa, tu je dotazník o knihách a čítaní, ktorý k svojej diplomke potrebuje Dadka Baroková. Je skvelá, dotazník je skvelý, vy ste skvelí a určite nebude problém ho vyplniť. 
Takže, brace yourself a kniháči spojte sa a na:
Mladí ľudia a knihy

eSPé do Bethelu. Pošli ich späť do školy

Nuž,  vám, ktorí ste o tom ešte nepočuli, aj vám, ktorí ste tú informáciu len preleteli a aj všetkým ostatným, chcela dať na známosť jednu extrémne dôležitú zvesť. Veríme, že na Slovensku povstáva generácia ľudí, ktorí sú ochotní do krvi bojovať za záchranu tejto krajiny pre Božie kráľovstvo, za prebudeneckú kultúru v našich uliciach, rodinách, vzťahoch, za každodenný život v moci a za Kráľovo srdce. Takýto život sa pre mnohých z nás stál životným štýlom, neustálym úsilím stiahnuť Nebo na zem. Presne tak ako pre chalanov z eSPé. Preto sa rozhodli, že pôjdu kamkoľvek, len aby bola Božia sláva zjavená v našich krajoch tak ako nikdy predtým. Aj na koniec sveta. Aj do Bethelu v Reddingu v Californii, kde sa každý rok otvára škola chvál pre chválové kapely z celého sveta. Isto poznáte toto spoločenstvo a ak nie, Jesus Culture vám určite zapne v hlave svetielko. Práve táto kapela pochádza z bethelovského prostredia, z prostredia otvoreného neba a lejúceho sa pomazania. 

Samozrejme, ďaleká zaoceánska cesta si vyžaduje peniažky, a preto ťa veľmi chceme pozvať do toho, aby si podporil kvalitnú službu kapely na Slovensku a aby si pomohol šíriť Kultúru Kráľovstva aj finančne. Školné pre jedného stojí 700 bugs... a decák je šesť. Nuž Boh je dobrý! Ak klikneš na tento link, nájdeš tam všetky informácie a aj číslo účtu na ktoré môžeš svoj darček poslať. Tvoja dnešná obeta sa stane zajtrajším požehnaním a to je prisľúbenie, ktoré otvára nové obzory.

Julo Slovák: "Vďaka vám sme opäť o krok bližšie k škole chvál v Betheli, ďakujeme. Zároveň vás prosíme o ďaľšiu pomoc, odlietame o 13 dní."

Veselého darcu miluje Boh (2 Kor 9,8), tak staňme sa nástrojom požehnania, čo vy na to? Prinesme radosť a prielom aj do takýchto vecí.

Žiť život v Duchu

Nový GODZONE blog. Klikni na obrázok a čítaj, alebo to skús cez záložku that is above. 

GODZONE konferencia- Kultúra kráľovstva

Drahí moji najdrahší, 
dni sú mi prikrátke. Verte mi, je to tak. 24 hodín je pramálo na všetko v čom teraz nachádzam srdce, čo mi robí radosť.... a ani na povinnosti bakalárskeho študenta, Na tie tiež nie. Ale som šťastná. Veruže som, pretože vidím ako sa všetko mení. Vidím to na vlastné oči. Ako keď kamerujete kvitnutie kvietka a potom si to na videu zrýchlite. PResne tak vidím, ako sa mení myslenie ľudí okolo mňa, rodičov, postoje decák s ktorými som, ako sa mení kultúra na Slovensku. A to ma dostáva do kolien, Vertie mi.
Viete, ale... nie som sebec.... aspoň sa nim snažím nebyť, takže k vám prichádzam s ponukov.
Pre všetkých vás, ktorí ste zažili GODZONE TOUR 2012, ale aj pre tých, ktorí ste ho nezažili, pre vás, cukrárov, drevorubačov, čundrákov, dobrodruhov či minozemšťanov mám skvelú vec. 
Pozvánku.Tututruuuu.
Nastražte uši, zbystrite zrak, stlačte printscreen ak si nie ste schopní zapamätať nasledujúce informácie, pretože budú fakt:

1. dôležité
2. parádne

Nuž, pozývam vás na GODZONE konferenciu 2013. Bude to veľkolepé. Kultúra kráľovstva prenikne na zem a my budeme pri tom. Nie, vlastne my budeme tí, ktorí ju na zem stiahnu. Nie je to fantastické? Je!!!!
Nuž, tak sa prihláste, poďte a v Ružomberku sa vidíme. 
Staňme sa tími, ktorí budú meniť svet
Staňme sa tími, ktorí budú konečne jednaž ako deti Kráľa!
Juchacha

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna NOMINÁCIA

Kde bolo, tak molo, bola raz jedna nominácia a ja som tomu nemohla uveriť. Fakt.... len s ťažkosťami som bola schopná pochopiť, že na Slovensku fungujú existencie, ktoré sú natoľko dychtivé a baživé po akomkoľvek druhu zábavy, že ma nominovali na ocenenia pre blogerov za rok 2012. 

HAHAHAHA... je jediné, čo k tomu vôbec môžem povedať. Vážne decká. Cením si to, hoci mám skromne farizejský pocit, že si to nezaslúžim., ale tvárme sa, že som s tým spriaznená. Koniec koncou, VY ste ma nominovali, VY sa s tým vysporiadajte :D 

(okej, tu by sa zišlo povedať, že napriek neskrývanému cynizmu a sarkazmu, ktorý z vyššie uvedeného textu priam hučí, som vám všetkým, ktorí v tom máte akokoľvek namočené prsty veľmi, veľmi zaviazaná a vďačná, fakt)

A teraz počúvajte, za akú kategórii som bola nominovaná. 

OPIČIAK ROKA (zabávač/sarkastik)

-ten, u koho na blogu sa nikdy nenudíte-

prebraté

Like really? vravím si a nevychádzam z údivu. 

Keďže k celej tejto nominačnej kauze nemám čo dodať a môžem akurát tak opätovne poďakovať ľuďom činným v tejto súvyslosti, chcem povedať, že ak sa vám môj blog fakt zdá zábavný a... hlavne že sa na ňom nenudíte, napriek tomu, že posty o YA knihách a iných veciach, ktorých sú plné iné blogy tu akosi opomínam, bude mi cťou, ak za mňa zahlasujete. Fakt...

Keď už ste sa tak hecli, že ste ma nominovali (chcela by som vedieť konkrétne kto to spôsobil... just kidding.... maybe not), tak to už dotiahnite do konca. :D hehehe

Tááákže... ak ste ešte nenatrafili na poctivo neukrývané linky na hlasovací formulár v texte, tu ho máte explycitne vložený. jupííí.

HLASOVACÍ FORMULÁR

Fajn a ešte malý teaser na záver... v najbližšom  čase sa môžete tešiť na recentiu knihy Z Temnôt od Franka Perettiho, ktorú teraz čítam už druhýkrát a stále mi vyráža dych... takže to zrejme bude šupa...

A potom... jupíííí.... Návrat do chatrče... Ježiško mi ju priniesom... vysnívanú knihu,.. takže, viete čo to znamená.

Paráda...

Krásne Vianoce ešte (lôebo viete, že Vianoce sa Štedrým dňom nekončia, ale začínajú...) a ešte lepší a dobrodružnejší budúci rok... Jupííííííí

XOXO 

DomiLondon

To sú Vianoce?

Včera sme konečne došikovali do obývačky vianočný strom. Borovicu. Je Gigantická a napriek našim vysokým stropom a veľkým izbám, pohltila takmer všetok priestor. Nepreháňam, je to tak.

Prvýkrát za celý môj život sa stalo, že vianočné gule svietili hneď na prvý krát.... a počet rozbitých gúľ je zatiaľ blízko nuly (fajn, jedna sa mi už pošťastila, ale.... určité percento strát je povolené).

V noci sme boli so sestrou na Hobitovi a okrem Misty Moutains Cold som si pri zasypávaní opakovala aj to, že zajtra (teda dnes) sú Vianoce. Stále dokola a dokola som si to hovorila a pri pohľade na oranžové steny mojej izby, mi to stále nedopínalo.

Vianoce.

Zasa.

Waw...

čakala som, že ráno ma zobudí niečo krásne, Vianočné, veľkolepé... filmové... V skutočnosti to boli prudké údery susedkynej lopaty o zamrznutý chodník.

Sú Vianoce.

Hneď z rána sa začalo upratovať a variť a piecť... a všetko pomaly nadobúda ten známy slávnostný lesk...

To sú Vianoce?

So stále mokrou hlavou som vyšla von, aby som dala susede s lopatou Betlehemské svetlo. Nevrátila som sa dovnútra, keď som sa na chodníku pre domom skoro zabila, vzala som lopatu aj ja a s vypätím všetkých mojich dievčenských síl som začala ničiť celonočnú prácu mrazu. Máme veľký dom... dlhý chodník a to nehovorím o dvore.... a ja nie som trénovaná. Každú chvíľu som sa zastavovala, aby som nabrala  dych... Bola som spotená... Bolo mi hrozne. To mal robiť môj otec, nie ja!

Ale aspoň si na tom chodníku teraz nik neublíži a naši nebudú mať opletačky so súdom pre neúmyselné ublíženie na zdraví.

Sú to Vianoce?

Vážne!

Myslím, že atmosféra Vianoc sa preceňuje... Mystifikuje sa a robí sa z nej ničo, čo Vianoce nikdy nepraví skutočnými Vianocami... Mám rada stromček (a mám rada zvláštnu záľubu našich, kupovať ten najväčší), mám rada vôňu ihličia a svetielka všade kam sa pozriem, mám rada adventné kalendáre, vianočné filmy a o pesničkách ani nevravím. Mám rada  darčeky (otvorene priznávam... som na prekvapenia...) a koláče a všetky tie veci okolo....

Ale je to až príliš trápna náhrada toho, o čom Vianoce naozaj sú. Nevydarená napodobenina. Pramálo.

Viete, Ann Voskampová je múdra žena... a tak Vám sem hádžem niečo z toho, čo ona nazýva Vianocami.

Panna počne a porodí syna a budú ho volať Emanuel, čo znamená "Boh s nami". Mt 1:23

Boh s nami. To jediné, čo nám môže priniesť útechu, keď sa cítime zranení

A jej syn Kai sa spýtal: "Mami? To Boh akože naozaj prišiel?"

A ona prikývla- Prišiel

 Vzdal sa neba, ktoré stále nebolo dosť veľké pre neho samého, a nechal sa držať v ľudských rukách

Opustil nekonečnosť priestoru a obmedzil sám seba na kožu, vzdal sa hviezdnych polí a namiesto nich si zobral krehké ľudské telo a kosti.

Vzdal sa rieky živej vody, ktoré tečie z jeho Trónu, aby deväť mesiacom plával v plodove vode. A ten, kto vytesal okraje vesmíru, vytesal seba do tvaru malého plodu v tme, pripútal sa k maternicovej stene panny a nechá, nech sa jeho bunky delia- jasné, všeštipiace svetlo

Tak veľké tajomstvo sa odrazu stáva malým dieťalom  a nekonečný Boh prichádza ako novorodenec.

O tom to je. O 

Láska, ktorá dáva - ale nie tým, ktorí ho milovali.

Láska, ktorá dáva - ale nie tým, ktorí ju môžu opätovať.

Láska, ktorá dáva - chudobným, zbankrotovaným a nepriateľom

Láska, ktorá dáva či sa ti to páči, alebo nie

Celý text od Ann Voskamp... užite

 Júúú... nuž, krásne Vianoce, ktpré nebudú len o odmetaní snehu, ničení poľadovice, koláčoch a darčekoch a filmoch.... 

Vidíme sa po Vianociach

XOXO DomiLondon

Mloky- Karel Čapek (divadlo Lab)

Drahí ctitelia a obdivovatelia umenia!

Hlásim sa vám opäť ako mediátor, sprostredkovateľ, úbohí pozorovateľ, ktorý skromne prednáša svoje postrehy a názory a s pokorou sa úfa vášho pochopenia.

Nuž, opäť som sa na chvíľu ponorila do hýrivého sveta divadelnej chásky, na krátky moment som splynula s umeleckou atmosférou pódiového undergroundu a teraz by som vám o tom ponúkla krátky report.

V prvom rade by som chcela podotknúť, že som veľmi rada, že som opäť nabrala vyrazený dych. Verte mi, také predstavenie ako Mloky, v takom spracovaní, v akom som ho videla ja si jednoducho takú reakciu v človeku neodpustí. Vyrazený dych a nič iné. Od začiatku do konca. A ešte aj potom.

Aby som však začala pekne od začiatku- Tentokrát som si do svojej tašky (okrem zvyčajnej výbavy pozostávajúcej z minimálne dvoch kníh... pre prípad núdze) pribalila aj zápisník a stabilo ceruzku (nie len tak hocijakú, ale ceruzku na špeciálne príležitosti) v úprimnej nádeji, že si budem písať počas predstavenia poznámky, ktoré neskôr, ako poctivý analytik, syntetik a „akože recenzent“  aj využijem a spracujem. Ako sa však ukázalo, môj plán zlyhal už pri prvom probléme, ktorým bola tma v divadle (tak toto som nedomyslela...). A tak sa písanie poznámok nekonalo, ale zúfalá som kvôli tomu rozhodne nebola. Hlavne preto, že som mohla celú svoju bytosť, celé svoje vnímanie sústrediť na okolie, na predstavenie, hercov (aj tak trochu nehercov), sálu, auditórium... Jednoducho povedané, mohla som si to užiť! Takže aj keď bez poznámok ale s veľkým elánom...

Ako vždy, VŠMÚ verzia tejto Čapkovej práce bola poňatá trochu inak, ako ju poznáme, ale vnímavý pozorovateľ s citom pre čudnosť a tak povediac „wierd things“ to ,myslím, bez problémov mohol brať ako plus. Vrátane mňa.

Hneď od začiatku, keď hlavnej postave-novinárovi čľupla topánka omylom do kade s vodou, som si tú hru zamilovala. Netáram, myslím to úprimne. Spontánnosť s akou herci vykorčuľovali (alebo lepšie povedané: využili) nečakané veci, ktoré do každej hry skôr či neskôr prídu, bola obdivuhodná. Čo však na mňa spravilo dojem, bola Umneyovská atmosféra. Inak to povedať neviem. Skrátka dojem Amerického novinárskeho žargónu, „zafajčených miestností“, pohárov plných whiskey... to ma skutočne dostalo. A ešte tie steperské kombinácie.

Azda netreba ani zdôrazňovať, že od profesionality nemalo toto predstavenie vôbec ďaleko. A niekedy som mala pocit, že hranicu profesionality dávno prekročilo (najmä čo sa týkalo Kapitána, jeho absolútne dokonavého prízvuku: „Hi, boyz“, bábok a tak ďalej a tak ďalej.

Áno, boli tam aj krušné chvíle, kedy som si takmer musela zahryznúť do jazyka, aby som nevykríkla: „Hej! Odveďte niekto ho z pódia!“ Bolo to najmä preto, že občas sa na scéne zjavili postavy, ktoré akosi nedobiehali talent ostatných hercov. Jednoducho ste v jednej chvíli videli obrovskú priepasť medzi fakt talentovanými a tými, ktorí sa vezú. Samozrejme, mojou úlohou nie je súdiť ani nič také, a koniec koncov, ďaka takýmto „menej herecky zdatným“ sme si mi, jednoduchý pozorovatelia mohli s plnosťou uvedomiť na aký klenot sa to vlastne dívame. Občas totiž musíte vidieť niečo trochu nedokonalé, aby ste dokázali oceniť dokonalosť.

Snáď je to zrozumiteľné.

Nuž, toľko z mojej strany k tomuto predstaveniu, ktoré je hodné veľkých pódií, veľkých obecenstiev, veľkých gratulácií a určite si nezaslúži ostať zašité kdesi v Labe!

Tak... vyzývam všetkých bratislavskej umeleckej spoločnosti blízkych, aby si šli toto predstavenie pozrieť, zhodnotili sami a rovnako ako ja, niekoľko minút rozmýšľali nad tým, ako je možné, že na svete existujú také talenty.

Už je to takmer tu... a je mi zle

Milí priatelia, stúpenci, priaznivci!

Prišiel ten čas... úprimne povedané, neviem či sa naň teším, alebo o ňom nechcem ani počuť. Fakt neviem, ale pravda je taká, že už v utorok (13.marca 2012) slovenský knižný trh vypľuje do pléna môj debut: Súboj lásky.
... Cítim sa tak trochu ako nahá, vážne, pretože tú knihu som nikdy, nikdy, nikdy nepísala zo zámerom vydania, ale skôr.... sebareflexie a tak... aj keď v trochu detinsko-sentimentálno-brak-odveci polohe. Chápete, takže keď niečo také, v čom je kopa mojich pocitov ide na svetlo Božie, odrazu mi je zle... adrenalín, vravím si, ale obávam sa, že je to fakt len žalúdok, ktorý nezvláda tento nápor.
Ale nič to.
Myslím, že ako životná skúsenosť (so všetkým čo tomu predchádzalo, čo to sprevádzalo a komplikovalo....) je to skvelé. Aspoň dúfam.
Ako ste si isto všimli, medzi stránkami je už aj zaradená tá oficiálna pre túto knihu. Nie je to nijaký grafický klenot, alebo čo, ale verím, že sa na nej budete cítiť dobre...
A ak máte chuť a ... presvedčenie, kľudne knihu propagujte na blogoch. Bola by som rada.
Tak sa majte decká a... držte palce.
XOXO
DomiLondon

Cover: Epizóda 3

.... Dobre dobre, čestné slovo, že toto je už posledná epizóda tejto otrepanej témy, ale ako som povedala, chcem vám priniesť obálku hneĎ ako ju dostanem i ja... A dnes mi prišiel druhý a vyzerá to tak, že aj oficiálne oficiálny návrh obálky ku knihe....

Dúfam, že sa vám bude páčiť viacej ako to predchádzajúce dielko.... Úprimne si myslím, že na Slovensku by sa mali spojiť ľudia ako Sue a spol a vytvoriť nejakú alianciu skvelých obálok, kde budú tvoriť obálky, ktoré budú naozaj stáť za to (zamysli sa nad tým, Sue :D).
Ale dovtedy si budeme musieť vystačiť s krutým priemerom....

Ale.... je to lepšie, mám pocit. Vlastne sa mi tá fotka celkom páči....

Takže.. užite si prvý náhľad na obálku a držte palce, aby všetko dobre dopadlo. :D

XOXO
DomiLondon

Cover: Epizóda 2

Zdravím,
konečne mám trochu času a tak vám môžem k obálkovej téme povedať čo to viac. V prvom rade sa chcem poďakovať Judit, Princeznej a Luce, že článok okomentovali a vyjadrili mi podporu nech je už Cover akákoľvek.
Nuž s pravdou von! Nechcela som vám hneď hovoriť aké emócie prechovávam k obálke, ktorú som vám ukázala, aby som vás nemiatla, ale ukázalo sa, že to bol zbytočný strach, pretože vy vidíte veci v rovnakom svetle ako ja. Vďaka Bohu za vás, fakt.
Tá obálka naozaj nebola šťastná voľba... ani v najmenšom. Veru tak... A keď už som sa už zmierila s budúcnosťou, ktorú som popri tejto obálke videla len veľmi blede, ako šíp z jasného neba mi zavolala moja redaktorka. Anjel z nebies, pomyslela som si.
Prečo? Pretože obálka sa bude meniť. Nedá sa síce povedať, že neostane kameň na kameni, ale... bude to lepšie.
Nie celkom podľa mojich predstáv, ale lepšie.
Musím sa naučiť hádať a vyhádať si čo chcem... PREČO ma to nenaučili, kým som bola malá?!!!! Mami, oci, ZAMYSLITE SA NAD SEBOU!!!!!
Takže... koniec strachu, koniec úzkosti... príse niečo za čo sa až tak hanbiť nemusím... a ak čítate v električkách a mhd, tak azda ani vy...
HneĎ ako bude nový návrh hotový, samozrejme, že posielam... nenechám vás predsa čakať...:D

Plus: už čoskoro čakajte na blogu stránku v ktorej nájdete anotáciu, azda aj ukážky z knihy, oficiálny playlist (ak si nedokážete predstaviť čítanie bez hudby) a tak... možno aj niečo navyše, kto ho vie...

Mám vás rada, decká.
XOXO
DomiLondon

12. február... veľký deň pre Kath

Na začiatok by nemuselo byť až tak naškodu zaspievať Happy Birthday, ale vzhľadom na obmedzenosť blog-communication by to bolo takmer bezúčelové. Ale aj tak...
Dnes je to vraj jeden celý rok, čo sa Kath postavila čelom k svojej knižnej obsesii a začala sa venovať svojmu blogu, ktorý poznáme pod menom Kath´s world of books. A rozhodne to nie je blog malý, pretože podľa štatistiky, ktorú Kath dnes zverejnila je celkom dobre nasledovaná, článkami a komentármi je jej blog takmer až presýtený a zobrazenia stránok hovoria sami za seba.
Nuž, je to veľký deň tak pre Kath, ako aj pre jej blog a preto sa rozhodla usporiadať GIVEAWAY v ktorej ide naozaj o skvelé darčeky...
Tak, drahá Kath, dovoľ mi popriať ti všetko najlepšie a tvojmu blogu tiež. Aj naďalej nás inšpiruj svojími príspevkami a svojou prácou na ňom.
Nech sa ti darí.
XOXO
DomiLondon

Tie kraje nemecké; ďalšie 4 krásavice; po prvýkrát interviewovaná; žeby debut?

Ahojte decká,
konečne som sa vrátila z pracovno- dovolenkovo- aupair pobytu u sestry v Nemecku a s radoťou vám môžem podať zopár informácii, ktoré ma v ostatnom období zaujali.

Tie kraje nemecké
Napríklad to, že keby som bývala v Nemecku, knižnicu by som mohla mať veľmi jednoducho plnú fakt skvelých kníh. Prečo? Pretože oproti tomuto utopickému svetu v ktorom žijeme, tam majú ľudia dostatočne veľa peniažkov, aby mohli do kníh bez výčitiek investovať. Navyše majú asi milión vydavateľstiev, ktoré sú porovnateľné, alebo lepšie ako náš Ikar či Slovart, a ktoré dbajú aj na estetickú stránku vyhotovenia knihy... nad tým pri večšine slovenských vydaní z väčšiny slovenských vydavateľstiev len krútim hlavou. Úprimne.
Takže, hoci po nemecky viem povedať akúrát "poistenie, lietadlo, vrtulník, rybací šalát a škôlka," aj tak by som sa tam za daných okolností na knižnom trhu presťahovala, to mi verte.

Ďalšie 4 krásavice
Nuž, teraz by som vám chcela predstaviť moje nové nasledovníčky. Niekoľko dní som nebola na nete a keĎ som ho teraz zapla a zistila, že mi ich toľko pribudlo, takmer som sa zridala zo stoličky. Je to tak super, až to neviem vypovedať. V mysli si konštruujem giveaways, ktoré jedného dňa zostrojím a tak... mám rada takéto decentné fantazírovanie. VeĎ to poznáte.
Takže, moja vďaka patrí hlavne týmto devám: Miruš, Nore (btw, fakt krásne meno blogu :D), Madžgy a Luc, ktoré sa odvážili pripojiť k môjmu blogu len nedávno.
Tak teda pozdvihnime čaše, ktoré mám určite niekde v blízkosti kompu a pripime si súdržne na šťastie a vitalitu našich blogov.

Po prvýkrát interviewovaná
A potom je tu ďalšia úžasná vec, ktorá sa stala. Drahá Sue ma požiadala, či by som mnou nemohla spraviť rozhovor do svojej pravidelnej rubriky NEPREHLIADNITE. Môj prvý rozhovor!!!! Najprv mi to vyrazilo dych, ale bola by som blbá, keby som ju odmietla, nie? Kto si kedy pomyslel, že niekomu budem zmysluplne odpovedať na otázky a niekoho budú moje odpovede aj zaujímať... je to divné a strašidelné, ale stalo sa to. Prišlo to. Hoci je to neuveriteľné.
A tak si o mne môžete prečítať niečo na Suinom blogu, ktorý je mimochodom fakt skvelý.

Žeby debut?
Ok, a posledná vec, ktorú by som už konečne rada dala na známosť. Dlho som otáľala, nechcela som sa chvastať ani tak (ani nie je čím vlastne), tri mesiace som držala túto informáciu v takej tichosti, že o tom dlho nevedeli ani len moji rodičia, ale myslím, že nadišiel čas, aby som sa o to s vami podelila. Ste book-lovers a preto dúfam, že ma podporíte, neznenávidíte a tak...
Nuž, ako by som začala... neviem či ste si všimli a či nie, ale nejaký čas som preidávala na blog kapitoly z dielka, ktoré som napísala. A potom odrazu BUM! a všetko som stiahla preč a sekciu zrušila. Nehnevajte sa za to na mňa, ale verte mi, dôvod je vážny. A je nim to, že toto dielo mi vyjde.
Presne tak.
Existuje vydavateľsvo (Motýľ), ktorému sa môj rukopis páčil a rozhodlo sa ho vydať.
Takže kvôli zákonu a všetkým tým veciam okolo toho som musela knihu z blogu stiahnuť.
Čoskoro sem hodím aj cover (úprimne... chcela som na obálku niečo celkom iné... CELKOM INÉ, ale pri vydávaní knihy sa naučíte jedno základné pravidlo: S riaditeľom vydavateľstva hádku NIKDY nevyhráte a VŽDY má pravdu..... čo už!!!!!)
Názov by mal byť Súboj lásky (ten mal byť tiež iný, ale... viť vyššie) a bude to tradičná YA. Trochu paranormal, trochu romantika a tak...
Nuž, verím, že sa aspoň trochu tešíte so mnou, koniec koncov sme jedna veľká book-obsessed-family.

Mám vás rada. Vážne.
Majte sa.
XOXO
DomiLondon

The yaer 2011 is nearly OVER!!!!

Hi folks,
rok je takmer na konci. Tento pocit zažívam už po dvadsiaty krát a pravdu povediac, nie som jedna z tých, ktorí majú nutkanie zhodnocovať a bilancovať všetko doterajšie... ale občas by to nemuselo byť na škodu veci...myslím.
A tak sa teda pustím do koncoročného príhovoru, na ktorý každý zabudne len čo ho dočíta... Také sú už príhovori. Je to ich osud.

Nuž v prvom rade by som sa vám chcela poďakovať. (Klišovitým a trápne známym frázam sa zrejme nevyhnem, vedzte teda, že to myslím vskutku úprimne.) znamená pre mňa veľa, že to čo napíšem predsa len niekto číta... je to taký zvláštne príjemne hrejivý pocit pri srdci. Fakt decká. Zvlášť by som sa chcela poďakovať všetkým mojim nasledovníčkam (naschvál používam ženský rod, pretože členovia mužského zastúpenia tam nie sú) a najnovšie i Catty, Willinde a Triss, ktoré sa mojími nasledovníčkami stali len nedávno.

A poďakovať by som chcela aj vydavateľstvu KUMRAN, ktoré mi poskytlo a poskytuje recenzné výtlačky vážne hodnotných kníh.

Nuž a samozrejme ďakujem aj Mirke Varáčkovej, ktorá mi dovolila načrieť do jej súkromia a spraviť s ňou rozhovor, ktorý ste si tu isto prečítali. Podľa štatistiky bol naozaj neuveriteľne úspešný,... pravdu povediac, takmer mi to vyrazilo dych. No ale niet sa čomu čudovať... Miroslava Varáčková, je Miroslava Varáčková. Predsa.
Ďakujem.

A čo sa týka môjho roku 2011 v knihách, je to veľmi pestré, štedré a naozaj len horko-ťažko sumarizovateľné. Prečo? Pretože milión kníh som mala požičaných, ďalších milión kníh bolo od kamarátov a ďalší milió tvoria e- knihy (tak fajn, možno nie celkom milión). No a posledná, nezanedbateľná časť sú knihy, ktoré sú MOJE v rukou uchopiteľnej podobe. Nuž skúsim to nejako a zostrojiť nejaký zoznam, alebo čo.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Toto je teda môj rok 2011 rečou kníh. Nie je ich azda veľa ako v poličkách a na blogoch niektorých zvás, nuž ale čo... Snaáď sa ocení i táto snaha.(chvála Bohu za GOODREADS, lebo inak som namôjdušu stratená)


 dystopiachristianity paranormal-angelscontemporary childrens-fantasy classicsfantasy-paranormal romance mystery horror-zombies advenrure autobiography-memoirscience-fiction-young-adult womens-fiction

Tak teda, ak vám tento post nepriniesol nič nového, netrápte sa, očividne to nebol jeho účel.
Tak krásny posledný deň roku 2011 a to NAJLEPŠIE, NAJZAUjÍMAVEŠIE, NAJDOBRODRUŽNEJŠIE  čo si viete predstaviť (aj čo si neviete) v roku 2012. A samozrejme veľa super skvelých kníh....
tak... HAPPY NEW YEAR.
Dvíham pohár: Salut.
DomiLondon

Čo ma chytilo za srdce a takmer mi ho vytrhlo...

Okej, decká, fakt to nie je ľahké hodiť sem nejaký post, keĎ trčím na intráku bez netu a  k tomu zavalená haltou trán o autorskom práve na skúšku na budúci týždeň. JE mi ľúto, že som sem v posledných dníkoch nič nehodila, ale má to objektívne dôvody a verte mi, akonáhle odbije 16. december a duch Vianoc na dostane celou svojou silou, budem sem prispievať a prispievať a prispievať. Ale teraz, doprajem času hlavne svojmu akademickému rozvoju, tak dúfam, že to chápete.

Ale ti tak, rada by som sa s vami podelila o nejaké tie drobnosti, ktoré ma v poslednom čase chytili za srdce a tak.

V prvom rade som ZHROZENÁ. Fakt. Možno vám to také nepríde, ale.... ako mohli preložiť MATCHED ako DOKONALÝ PÁR???!!!! Vážne. Keby som nevidela cover tak si myslím, že je to nejaká trápna selanka zo stánku od Rosamunde Pilcherovej, alebo tak. No povedzte, nemôžu dať preložiť názov niekomu, kto má aspoň trochu páru o tom, ako to robiť??? (bez urážky) NEchcem, aby to znelo nekonštruktívno-kriticky, urážlivo a maniakálne, ale... bývala som na izbe s prekladateľkami a myslím, že ich prednášajúci by s týmto preklôadom nebol veľmi spokojný....
Na druhej strane, je super, že ponechali originálnu cover. To je fakt BOMBA. A videla som aj ACROSS THE UNIVERSE, vlastne NAPRIEČ VESMÍROM (A tomu sa podľa mňa hovorí dobrý preklad). Ja mám u knihu po anglicky, ale držať ju v ruke v materinskom jazyku bolo ako znovuobjaviť raj. Alebo tak nejak.Myslím. A tiež nechali cover.... Ako by povedal Barney z How I met your mother: "PLÁCÁK!!!"

Nuž a čítam Uglies. Kvôli škole a učeniu mi to ale nejde tak chytro ako by som chcela a to ma mrzí. Kvôli vám aj kvôli sebe, pretože najradšej by som tú review už napísala.... taká fajnová je to kniha (ale viac vám zo svojích emócií neprezradím, aby ste sa mohli tešiť na recenziu, ktorá príde... dajme si termín... do 20: DECEMBRA. Takže presne do tohto dátumu by sa tu mala ukázať recenzia na román Uglies. Uvidíme čo to dá. Hlavne aby som stihla prečítať aspoň skriptá, no nie).

No a ešte tu mám super milú povinnosť. Ako vždy: ĎAKOVAČKA. Ale teraz vážne. Dievky, Maataaa a Kristin Rose, naveky ostanete zapísané ako moje nasledovníčky číslo osem a deväť. Chcem, aby ste vedeli, že som rada, že ste mi takto vyjadrili podporu a dúfam, vás tieto stránky budú inšpritovať aj ďalej. AK by ste mali nejaký nápad, ako to tu vylepšiť, dajte vedieť, predsa len, robím to pre vás. Nuž, spravte si pohodlie, vezmite nejakú knihu a ... na zdravie. (A ešte raz diky, baby. Faktis)


Nuž, tak to je asi všetko. Myslím.
Úprimne dúfam, že po budúcotýždňovom skúškovo-školovo-skriptovo-štúdijnom masakri vám toho napíšem viac. Majte sa pekne a prosím nezatracujte ma pre moju krátkodobú neprítomnosť.
P.S.: všetkým polyhistorom, ktorých čakajú skúšky prajem veľa, veľa, veľa zdaru.

XOXO
DomiLondon