Zobrazujú sa príspevky s označením Booksite. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Booksite. Zobraziť všetky príspevky

utorok 12. júla 2016

GIVEAWAY! Ernest Cline- Ready Player One

”Už je to oficiálne. Robím zo svojho blogu komerc. Čo s tým narobíme!” (Dominika Spodniaková, 2016)
Možno ste si všimli, že som pred nejakým časom recenzovala knihu Ready Player One pre knižný portál Booksite.sk a herný portál Gamesite.sk. A bola to sranda.

image

Kniha je mňam pre všetkých, ktorí vedia, čo je konzola, majú radi dystopie a vedia čítať. No vážne- Ernest Cline to s tou cieľovkou zasa tak neprehnal. A hoci by sa mohlo zdať, že je to kniha pre geekov, opak je pravdou. Ja sa na geeka len hrám a knihu som si celkom fajne užila.
A navyše, už o niekoľko mesiacov bude podľa nej natočený film. Takže, ak chcete mať knihu prečítanú skôr ako nastane ten ošiaľ a všetci sa budú tváriť na najväčších odborníkov (aj keď vy ste tú knihu čítali ešte v čase keď o nej nik nevedel… ja ten pocit miujem. #GuiltyPleasure) dávajte pozor, pretože…

Rozdávame 5 kusov.

Teda ja len jeden.
Ale Gamesite.sk ďalšie štyri. A to je už celkom dobrá šanca.
Pravidlá súťaže: 

1.) Kliknite na tento odkaz: GIVEAWAY

2.)Do komentáru pod príspevok nanapíšte ako sa volá hra, v ktorej sa odohráva celý príbeh knihy Ready Player One.
A ak chcete, môžete followovať. Alebo prečítať viac. Alebo oboje. Za to odmena nie je, ale minimálne môžem byť za to vaša kamka. :D
P.S. Súťaž trvá do 31.júla 2016. Následne zverejním výsledky na svojom fejsbúčiku a tu a TU.
Čau.
D.

štvrtok 7. júla 2016

ERNEST CLINE – READY PLAYER ONE (HRA ZAČÍNA)

BUDÚCNOSŤ ZABALENÁ DO 80. ROKOV

Buď šialenosť a spisovateľská samovražda, alebo počin génia. Niečo také som si pomyslela, keď som sa po prvýkrát dozvedela o existencii tejto knihy. Moderátori v rozhovoroch ku knihe s Ernestom Clinom, ktoré som sledovala pred jej prečítaním, neustále spomínali niečo ako „geekovský Da Vinciho kód“, „biblia všetkých geekov“ a mnoho ďalších, ultimátne a zaväzujúco vyznievajúcich pútačov, ktoré vo mne v konečnom dôsledku len vzbudili ešte viac... Zvedavosti? Pochybností? Skepticizmu?
S neskrývaným cynizmom som sa sama seba pýtala, ako by sa asi mohla videohra stať zároveň témou, prostredím i zápletkou literárneho diela bez toho, aby to nebol „návod na použitie“. Úprimne, keď som o tom premýšľala, v hĺbke duše som sa modlila, aby to nebolo jedno z tých veľdiel, kde sú referencie na filmy, hry či hudbu nasúkané ako päsť na oko len preto, aby tým autor dokázal, ako sa v tej ktorej oblasti vyzná. Takých kníh je naozaj dosť! (V oboch zmysloch slova.)
Vďaka Bohu, že sa môj úsudok nie vždy stretne s realitou.
Už svojou vizuálnou stránkou sa kniha akoby chcela natlačiť do rodiny vizuálnej alternatívnej reality 80. rokov a zapadnúť tak niekde na poličku hneď vedľa Atari a Packmana. No zdá sa, akoby autor dokonale rozumel charakteru hier, filmov či hudby a ich rozdielom oproti literatúre. Nesnaží sa ich nasilu „vystrihnúť“ zo skutočného života a „nalepiť“ do knihy. Namiesto toho k nim pristupuje rozumne, s vedomím odlišnosti a robí ich tak dokonale uspôsobenými pre príbeh a naráciu.