Charlieho malé tajomstvá by Stephen Chbosky

http://www.academiaknihy.cz/eshop-images/small/charlieho-male-tajomstva.jpg

CoverDeal: ...je to, ako keď sa vám náhle zapáči nejaký chlapec... Deal: Neklame. Veď koho by aj oklamal? Seba? Načo?
BestFriend4Ever: ... po chvíli by ma začal podvádzať s nejakým pseudofilozofom...
Plus: Realita
RelationshipStatus:.. ...možno to bolo tou neutíchajúcou Holdenovskosťov...

CoverDeal: ...je to, ako keď sa vám náhle zapáči nejaký chlapec...
Už je to pár rokov, čo som túto knihu ešte stále pod anglickým názvom uvidela na internete. A ak vám poviem, že som ňou ostala uchvátená, treba sa nad tým zamyslieť, pretože ja zelenú farbu vážne neznášam. Takže otázkou teraz zostáva, čo ma na nej tak uchvátili, že sa mi z celej tej zelenosti neobracal žalúdok, a namiesto toho, sa mi ruky chveli túžbou chytiť tú útlu knižočku do dlaní a pricapiť si ju k hrudi. Vážne? Osobne nepoznám odpoveď na túto polemickú otázku a ak by so ju aj poznala, nepoviem vám ju, lebo je to, ako keď sa vám náhle zapáči nejaký chlapec a vy vlastne ani neviete prečo.
Azda to je pre tú odvahu, ktorú dizajnér obálky musel prejaviť, keď vydavateľovi posunul jednofarebný návrh s minimalistickým obrášťokom. Alebo pre ten netradičný názov, ktorý sa v anglickom origináli leje cez pery ako melódia. Alebo pre štruktúru papiera, z ktorej je obálka urobená. Alebo je skrátka presiaknutá silou príbehu, ktorý sa už neudržal vo vnútri a ktorý cez ňu srší. Čo ja viem. Každopádne je to jedna z mála zelených vecí, ktoré ma neprivádzajú do šialenstva.

Deal: Neklame. Veď koho by aj oklamal? Seba? Načo?
Charlie píše listy. Píše ich veľa a všetky sú absolútne presiaknuté jeho dušou. Neskrýva sa za siahodlhé, fundované a mudrácke reči. Jednoducho žije svoj život v čase dospievania a píše o ňom s maximálnou úprimnosťou.  Neklame. Veď koho by aj oklamal? Seba? Načo?
Pravdivo (a niekedy až zarážajúco naivne a otvorene) opisuje prvý rok na škole a všetko okolo toho. Kamarátov, vzťahy s nimi, rodinu a problémy. Nič nezametá pod koberec. Všetko prežíva a zapisuje Charlie naozaj nie je ty, ktorý má nutkavú potrebu vkuse ospravedlňovať svoje spávanie, len aby sa jeho počiny odrazili v lepšom a žiarivejšom svetle. To teda nie.. Podáva nám svedectvo o jeho dospievaní a o snahe robiť tie správne rozhodnutia a byť dobrým kamarátom.
BestFriend4Ever:... po chvíli by ma začal podvádzať s nejakým pseudofilozofom...
Pozrite, fakt som človek, ktorý sa snaží byť so všetkými za dobre a pokiaľ to len trochu ide ( a moja divotvorne introvertno-cholerická povaha mi v to nejako extrémne nebráni), snažím sa nadväzovať aj kamarátstva. Vážne. A predpokladám, že keby bol Charlie za, určite by sme sa skamarátili a tak... ale obávam sa, že by som ho po čase začala nudiť. Vážne.
Hlavne preto, že je fakt inteligenný ( negúľajte očami. On je fakt nad-nad-nadpriemerne inteligentný a ak mi neveríte, prečítajte si knihu a potom sa môžeme baviť) a mám pocit, že hoci mne v IQ teste tiež nevyšli nejaké záporné hodnoty, naňho by som nemala a po chvíli by ma začal podvádzať s nejakým pseudofilozofom, alebo čo, s ktorým by sa mal o čom baviť (a možno nie. Ja sa tiež viem baviť na rôzne témy. Fakt, Charlie.)
Ale je treba dodať, že ak sa už niekto s Charliem skamoší a má tú česť zdieľať s ním svoj život, má celkom vyhraté. Fakt. A jednoznačne takému človeku radím, aby sa ho držal ako kliešťa, pretože s ním to dotiahne ďaleko. Fajn, niekedy som z neho mala nervy. Vážne. Vlavne z tých blbostí čo robil a tak... ale v konečnom dôsledku je to dobrý chlapec. 

http://collider.com/wp-content/uploads/the-perks-of-being-a-wallflower-6.jpg

Plus: Realita.
V tejto knihe je plusov na cárach. Nebudem ich všetky menovať, pretože ak by som t spravili, o chvíľu by sa z nich stali len šedivé tiene. Poznáte to. Takže... nech si radšej pekne hoväjú v knihe a potom nech sa v plnej paráde žiarivosti ukáži čitateľovi.
Ale... jedno plus spomenúť musím, napriek tomu, že voči ostatným to nie je práve najdemokratickejšie.
Nuž venujme sa chvíľu realistickosti tejto knihy. Miestami som mala pocit, že Stephen knihu len vydáva za fikciu a v skutočnosti je to skutočný príbeh ako vyšitý. Prečo? Pretože také veci vie ščlovek len málokedy vymyslieť. Fajn, môžeme polemizovať o tom, že Stephen Chlbosky je dlhoročný scenárista a producent s milionročnou praxou a bla bla bla, a že vie ako sa také veci robia... ale, čo si budeme klamať. Niektoré veci jednoducho ľudský rozum nevymyslí. Nie je tak? Takže, ak je táto kniha fikciou, klobúk dolu, pretože je to fakt, fakt, fakt velkolepé. A ak nie je. Tiež klobú dolu, pretože je to tak zakamuflovan, že je to rovnako veľkolepo veľkolepé.

RelationshipStatus: ...možno to bolo tou neutíchajúcou Holdenovskosťov...
Ako je možné, že som tú knihu nečítala skôr. Vážne. Kde nastala chyba?
Patrím k tým ľuďom, ktorý zakaždým, keď prečítajú novú knihu, povedia, že to bola najlepšia kniha, akú kedy čítali. Okej, znižujem tým hodnovernosť svojich slov, ale pomôžem si?
Pri tejto knihe som to nepovedala. Hoci sa vážne, vážne, vážne radila k tým, ktoré by som chcela mať vo svojej poličke a stále sa k nim vracať. Cítila som sa ňou spriaznená. Neviem, či to bolo tým, že som z nej cítila neutíchajúcu Holdenovskosť, alebo čo, ale jednoducho ju mám rada.
A priznávam... sem tak mi sánka spadla poriadne nízko. A em tam mi padla zasa slza... ale nie veľa.
Nie som predsa mäkkýš. Ale viete čo tým myslím.
A keď nie, prečítajte si ju a budete vedieť.
Alebo viete čo? Prečítajte si ju radšej všetci. Tak to bude lepšie.

Ty proti mne by Jenny Downham

CoverDeal: Not My Cup of Tea

Deal:   A čo pravda? 

BestFriend4Ever: Bod #1, Bod #2, Bod #3

Plus: ...nové spracovanie Rómea a Júlie?, Londýn. Milujem Londýn.

RelationshipStatus:podnety, odpovede a otázky...

CoverDeal: Not My Cup of Tea

Počas celého času, čo som knihu čítala som ju mala obalenú v bielom novinárskom papieri. Viem ako to znie, ale.... bolo to skôr preto, že tá kniha je sestrina a zakázala mi ju akýmkoľvek spôsobom poškodiť, takže toto bol určitý druh prevencie. Ale keď sa teraz nad tým zamýšľam, nie som si istá, či by som podobný počin neurobila, aj keby sa mi Baška (sestra) nevyhrážala smrťou za poškriabané rohy. Vážne... asi ste si to už mohli všimnúť, ale nie som práve veľký nadšenec postáv na obálkach. Okej, ten čiernobiely filter, silueta BigBenu a hladkavo- vyrazený názov a autor to robia trochu viac stráviteľným ale aj tak...., ale nemôžem povedať, že tá obálka je fakt strašne strašná, nie je mi z nej zle, nespôsobuje mi srdcové kolapsy, ani sa mi pri nej nechce plakať. Dokonca by som povedala, že patrí k tým lepším počinom cover-produkcie, ale stále.... nie je to moja cup- of- tea, chápete. Na druhej strane, ale musím priznať, že len máloktorá obálka sa tak hodí k obsahu- a tým nemyslím len tú latentnú love- story. Skôr som mala na mysli štýl písania: drsný a zároveň zvláštne šedivý... ako tá obálka. Drží si vašu pozornosť a vedie ju celým príbehom... presne ako obálka... Takže z tohto uhla pohľadu si táto obálka naozaj vynikajúco robí svoju prácu.


Deal:   A čo pravda? 

Jedno obvinenie zo znásilnenia a niekoľko životov, ktoré bez ohľadu na to, čo sa stane už nikdy nebudú ako predtým. Tak by sa dal jednovetne zhrnúť obsah knihy.

Tom, chlapec z bohatej rodiny je obvinený zo znásilnenia. Karyn, pätnásťročná dcéra alkoholičky, ktorá býva v najzapadnutejšej časti Londýna, toto obvinenie podala. Kde je pravda? Kto klame a kto len nechce povedať celú pravdu?

Tom sa spolieha na svedectvo svojej sestry Ellie, ktorá by spravila čokoľvek, aby svojmu bratovi zachránila takpovediac holý zadok, ale ani Karyn nie je bez ochrancu. Jej starší brat Mikey jej sľúbil pomstu a mieni sľub dodržať. Je to predsa jeho sestra a neveriť jej slovám neprichádza do úvahy.

 Zahajuje akciu: „Získanie informácií o tom perverzákovi, Tomovi“ a prichádza na jeho po-kaučnú party, kde sa všetci Tomovi príbuzní a priatelia združili, aby oslávili jeho podmienečné prepustenie. Lenže veci sa trochu zvrtnú a on sa zoznámi s Ellie. Nahovára si síce, že je to najlepší spôsob, ako sa dostať Tomovi pod kožu, ale je celkom jasné, že to tak  nie je.

Čo sa asi môže stať, ak sa spojí člen tímu obvinených s členom tímu napadnutej? A čo je horšie... čo by sa mohlo stať, ak by sa do seba zaľúbili...

A čo pravda? Je rodina silnejšia ako pravda? Sú peniaze viac ako pravda? ....

BestFriend4Ever: Bod #1, Bod #2, Bod #3

Rozhodne by som tému najlepšieho kamarátstva vo vzťahu k tejto knihe nerozoberala. Vážne. Dlho som rozmýšľala nad tým, s kým z knihy by som chcela kamarátiť, ale nič. Nik mi nenapadol. Teda, nie že by za to nestáli, nie že by to poli plytké, veľmi priamočiaro vykreslené postavy... to nie. Práve naopak, ich nátury a vnútorné životy sú tak prepracované, že mi občas padala sánka, ale ... aj tak nie. Prečo?

Bod #1

Neznášam, keď niekto nadáva. Úprimne, mám pocit, že je to najúbohejšia forma sebavyjadrenia akú poznám (aj nepoznám). A v tejto knihe... aspoň teda do prvej polovice... padali tie nadávky naozaj často. Bez ohľadu na to, či bolo v blízkosti dieťa, rodič, zamestnávateľ, autorita... Bolo to jedno. A to ma fakt znechucovalo.  Nechcela by som mať kamaráta, za ktorého slovník by som sa musela hanbiť.

Bod #2

Vzťahy!!! Vzťahy medzi postavami boli fakt divné. A keď píšem fakt divné, myslím tým FAKT, FAKT, FAKT divné. Predsa, buď s niekým chodím a viem na čom som, alebo s ním nechodím. Myslím, že by som nezvládla niečo také, čo predviedol Mikey Sienne. Fajn, bol to „len“ fyzický vzťah, ale aj tak. Čo za hulváta sa tak zachová k dievčaťu?!!! A potom z neho  spravia hrdinu! Nie, tak toto naozaj nie je na medailu za najlepšie kamarátstvo, frajerstvo, ani priateľstvo. Mikey by si mal vyriešiť svoju vzťahovú krízu inak na to čoskoro doplatí aj Ellie.

Bod #3

Zrejme by ma do svojho kruhu priateľov aj tak nechceli. Asi by som podľa nich nespĺňala kritéria cool človeka: nepijem, nefajčím a už vôbec nehúlim... a ani to ostatné čo v knihe robil takmer každý. Takže.... kamarátstvo by zrejme nebolo možné ani z druhej strany. A navyše, teraz majú asi všetci plné hlavy starostí so súdom a tak... a nie ešte myslieť nad tým s kým sa budú kamošiť a s kým nie.

 

Plus:...nové spracovanie Rómea a Júlie?

Nemôžem si pomôcť, ale... však nie som jediná, ktorá má pocit, že toto je nové spracovanie Rómea a Júlie? Okej, je to trochu obrátené a tak... možno nejaké veci navyše pre navodenie väčšej dynamiky a tak, ale tá pointa tam ostala. Ťažko skúšaná láska medzi mladými z rôznych spoločenských vrstiev, niekoľko rozflákaných ksichtov (fajn, Merkuccio to schytal trochu viac, ako Tom, ale aj tak), neprekonateľný problém ktorý robí z rodín nepriateľov... Niečo na tom bude.

Plus: Londýn. Milujem Londýn.

Londýn. Milujem Londýn. Nikdy som tam nebola a napriek tomu ho milujem. A som Jenny vďačná za to že príbeh sa odohráva práve v tomto meste. A hoci som vďaka tejto knihe nemala možnosť navštíviť Piccadelli Circus, Buckinghamský palác, Speakers Corner ani iné krásy tohto veľkomesta, celkom dobre som si vystačila aj s pobrežím, tými zavšivavenými štvrťami a tak.... ktorých bolo v knihe niekedy viac než dosť. Je to predsa Londýn.  

RelationshipStatus: podnety, odpovede a otázky...

Nie som si istá, či je to druh knihy, ktorú by som si v úchvate a s nadšením prečítala znova. To asi nie. Patrí to skôr do tej kategórie ľahko stráviteľných príbehov s hlbšou pointou, ktorá sa usadí niekde v mozgu a pár dní sa tam mrví ako červík, ale nakoniec predsa len upadne do zabudnutia. Presne taký druh knihy to je. Fajn, niekoľkokrát som v bruchu pocítila zvláštne chcenie a v hlave mi vírilo niekoľko priam filozofických otázok, ale so Salingerom, Remaqueom alebo tak by som tú knihu rozhodne neporovnávala.... a kto to odo mňa vlastne žiada?! :D 

 To ako sa Jenny popasovala s celou to témou znásilnenia, ako prevzala hulvástky teenagerský slovník a vykreslila bezútešné zázemie v ktorom Karyn a Mikey žili bolo priam úžasné, fakt. Raz by som to i ja tak chcela dokázať, hoci od podobných spisovateľských schopností mám poriadne ďaleko. To som na knihe naozaj obdivovala, ale... niečo mi tam stále nehrá. Neviem čo to je. Akoby som si k nej nevedela nájsť cestu tak, ako som to dokázala napríklad s Naprieč vesmírom, Vykúpenou láskou, alebo tak. Je pravda, že toto je celkom iný druh knihy a rozhodne by som to neodsudzovala, pretože mi dala niekoľko podnetov na zamyslenie, niekoľko odpovedí,  a aj niekoľko otázok. A o tom predsa knihy majú byť, no nie?

Drozdajka by Suzanne Collins

CoverDeal: Nijaká JEDNA vec nerobí z tejto obálky umelecké dielo

Deal: „Účel svätí prostriedky.“

BestFriend4Ever: S ďalekohľadom by sa to azda dalo

Plus: Asi milión spôsobov úmrtia a vrážd; Criminal in Hiding; Big Liberation Mission of Teenage Folks

RelationshipStatus: ROZHODNE príbeh desaťročia

CoverDeal: Nijaká JEDNA vec nerobí z tejto obálky umelecké dielo

Nie sme hlúpi, že nie? A preto nám celkom rýchlo docvakne, čo sa asi touto obálkou myslí. Dokonca by som sa odvážila povedať, že ak si dáte všetky tri obálky k sebe a dobre sa na ne zadívate objavíte fakt veľký dejový spojler.... Nie až taký veľký, aby čitateľa zmiatol, ale dostatočne veľký, aby vedel, ako to celé skončí. Teda aspoň tá hlavná dejová línia.

Oproti predchádzajúcim dvom, táto vyzerá naozaj... neviem... akoby sa dalo pri nej voľne dýchať. Nijaké sťahovanie hrudného koša ani zrýchlený pulz sa pri tejto cover nekoná. A to je dobre, pretože to dokazuje, že obálka naozaj môže vyvolať emócie.

Klamala by som, keby som povedala, že som sa do tej obálky nezamilovala (koniec koncov, kto nie, že?). Z detailného hľadiska neviem povedať, čo je na nej také pútavé, čo ju robí naozaj hodnou HungerGames-  drozdajka? (že by bola výnimočne krásne dizajnovaná sa naozaj nedá povedať), tie potrhané kruhy? Alebo tá modrá metalíza? Pochybujem. Nijaká JEDNA vec nerobí z tejto obálky umelecké dielo- je to kompozícia viacerých zanedbateľných, nedokonalých elementov, ktoré vytvárajú dokonalý obraz, prinášajú emóciu a túžbu čítať (alebo tú knihu aspoň držať).  Mená Tim O´Brien a Elisabeth B. Parisi si dnešným dňom vrývam hlboko, hlboko do mozgu a srdca.  

Deal: „Účel svätí prostriedky.“

Dvanásty obvod neexistuje. A neexistuje ani stará Katniss, Peeta, Gale, ani nikto ďalší. Hry o život, Sídlo, strach, bolesť, utpenie... to všetko si vybralo svoju daň a ľudia sa zmenili...

Hici Katniss rebeli zachránili z arény Hier štvrťstoročia, Peetu Sídlo zajalo a nie je ťažké uhádnuť, čo s ním robia. Neznesiteľné muky... Sila pomyslieť.

Rebeli Trinásteho obvodu chcú, aby sa Katniss stala ich drozdajkou, oficiálnou tvárou oficiálnej vojny a ona si uvedomí, že sa znova stala bábkou v niečích rukách. Navyše, ak prijíme úlohu vodcu rebelov, prezident Snow jej to nikdy neodpustí a svoj hnev si vybije na Peetovi...

Sofijina voľba: Ochrániť priateľa a uvrhnúť tak opäť Panem pod krutú vládu Sídla, alebo naplniť životnú misiu nech to stojí čo to stojí?!

Ale čo ak ani záchrana priateľa neznamená, že je v bezpečí? A ani nik okolo neho? Čo ak sa z krásnych spomienok stanú hrôzostrašné a medzi pravdou a výmyslom je taký tenký závoj, že sa ľahko prehliadnuť?

Vojna si vyberá krutejšiu daň ako by sa dalo čakať. Oslobodzovanie Panemu nie je také, aké by rebeli čakali. Veľa obetí na oboch stranách.... A rozhodnutia, ktoré sa nesú v motte: „Účel svätí prostriedky.“

A keď už je koniec na dosah, ukáže sa, že nie všetko bolo také, ako sa zdalo...

BestFriend4Ever: S ďalekohľadom by sa to azda dalo

Mám Katniss rada, vážne. Z bezpečnej vzdialenosti a najlepšie s ďalekohľadom v ruke. Tie dievča je ako bomba bez časovača s rôznymi modmi explózie: Nikdy neviete kedy vybuchne ani ako. Niekedy neviete čo spraví, čo cíti, o čo jej ide a na koho strane vlastne je. Fajn, fajn, všetci vieme, že prioritou je jej vlastnoručná vražda Snowa, ale... za každú cenu? Niekedy ma jej anti-dis-ultra-no- empatická schopnosť fascinuje, ale väčšinou ma desí. Viem, že sa snaží konať správne a tak, robiť správne rozhodnutia, ale... občas mám pocit, že až pričasto využíva ľudské štíty.

Zrejme sa na nej efekt vlády Sídla, Hry o život, Hry štvrťstoročia, demolácia Dvanásteho obvodu a všetky tie veci prejavili totálne naplno. Haymich je alkoholik, Katniss je šiknutá. Doslova.

Vážne som mala občas pocit, že s ňou psychicky niečo nie je v poriadku. Nedá sa jej to vyčítať a v konečnom dôsledku si s tým dobre poradí... A vlastne Holden bol tiež trochu out of game, rovnako ako milión iných postáv, ktoré sa stali hrdinami storočia.

Takže aj keď tentokrát musím Katnissino kamarátstvo odmietnuť, chcem aby vedela, že z diaľky ju veľmi obdivujem a verím, že to dotiahne ďaleko

Plus: Asi milión spôsobov úmrtia a vrážd

Nečítala som knihu, kde by bolo toľko možných spôsobov, ako niekomu odhryznúť hlavu alebo rozflákať telo na tisíc kúskov, ako v Drozdajke. Najviac ma mrzí, že som si to uvedomila až ku koncu knihy a nespočítala a nespísala som ich. To ma fakt štve. Pamätám si tú sieť s hrotmi a mutantov a padáky, ale to je tak všetko. A verte mi, bolo tam toho sto... tisíckrát viac...

Kto by sa chcel inšpirovať pre nejaký čin, touto knihou sa mu otvára brána do neobmedzených možností.

Plus: Criminal in Hiding

Úprimne (nechcem menovať tak poviem len „C“), hneď som vedela že s C niečo nie je v poriadku, ale že je až taká mrcha?! Teda nie že by ma to prekvapilo... Skôr mi vyrazilo dych, čo s ňou Katniss potom spravila- doteraz sa z toho neviem spamätať a hľadám hocičo čím by som to mohla Katniss ospravedlniť.

Ale... aspoň sa ukázalo, že celý Panem nemá len jedného zločinca...A možno keĎ sa to tak vezme, tak jej jedným zo zločincov aj Katniss a Gale. To ako sa v niektorých situáciách zachovali súhlasí s morálkou asi tak ako trojuholník.

Plus: Big Liberation Mission of Teenage Folks

Ja som to hovorila! Fakt som to hovorila a ak mi neveríte, prečítajte si recenziu na Robiť ťažké veci. Vedela som, že mladí ľudia- decká- teenageri toho dokážu fakt veľa. A nemám na mysli len vyhadzovanie jašteričích mutantov do vzduchu prostredníctvom navigačného systému (are u still alive, McGiver?!). Fakt, že všetkú špinavú prácu odmakali deti síce hovorí trochu v neprospech Panemu, ale berme to z tej stránky, že je to len kniha... No nie?

RelationshipStatus: ROZHODNE príbeh desaťročia

Áno, s prečítaním poslednej strany som mala naozaj pocit, že mi zomrel nejaký dobrý priateľ. Ak som niekedy povedala, že je to príbeh desaťročia a potom to zobrala späť, zaslúžim si ukameňovanie, pretože toto je ROZHODNE príbeh desaťročia. Myslím celý príbeh...

Občas som mala síce pocit, že je to trochu menej dynamické, ale na stupnici od jedna do desať sa to stále drží vysoko nad pätnástkou, takže je to v pohode.

Katnissine správanie ma niekedy dostávalo do vývrtky, ale dalo sa to prekonať. Stále som mala totiž na pamäti, čím si to chúďa dievča muselo prejsť. Jej cesta teda nebola dláždená ružami....no moment... vlastne bola (ak viete ako to myslím).

Skúška ohňom by Suzanne Collins

CoverDeal: PREČO!!!!!!!!!!!!!!!!

Deal:  Hry o život sa možno skončili, ale to ale nie to, čo sa nimi rozpútalo...

BestFriend4Ever: Nijaká superhrdinka, jednoducho... Katniss

Plus: Wedding Dress, Hidden Romance

RelationshipStatus: Nijaké „rýchlikové čítanie“ nie je prípustné

CoverDeal: PREČO!!!!!!!!!!!!!!!!

Ak už naozaj potrebujete vedieť pravdu, tak vám poviem, že s touto knihu som niekoľko nocí spala. Verte mi, ani medvedík, ktorého mi setra priniesla z Anglicka, keĎ som mala sedem nie je taký príjemný a hladkavý ako obálka tejto knihy. Keby sa to nejakým spôsobom dalo (verím, že jedného dňa vedci prídu na nejaký spôsob ako to uskutočniť), najradšej by som sa sama stala súčasťou tej obálky. Vážne.

Neviem čím to je, že je taká neuveriteľne príťažlivá... neviem či to robí celý ten príbeh, vnútorná sila knihy a posolstvo, alebo je to jednoducho len tou farbou a jednoduchým vzorom, ale .... nebolo by skvelé, keby každá kniha mala takú obálku?  Fajn, to možno preháňam, ale viete čo myslím.

A... viete čo je skvelé? Že vydavatelia (oproti tým slovenským) nepociťovali nehynúcu potrebu trepať na tú obálku nejaké postavy. Nie je tam nijaká Katniss, Peeta, Gale... nik. Len drozdajka, ktorá v konečnom dôsledku hovorí oveľa viac.

A tak kladiem slovenským vydavateľom jasnú otázku: Prečo sa nepoučíme zo západného spôsobu tvorenia fakt DOBRÝCH obálok (bez zbytočných trápnych klišé, trápnej romantiky a nasladlosti), ktoré sú oveľa zmysluplnejšie, a fakt dobre predávajú?! PREČO!!!!!!!!!!!!!!!!

Deal: Hry o život sa možno skončili, ale to ale nie to, čo sa nimi rozpútalo...

Hry o život sa skončili. Katniss žije s matkou a Prim v dedine víťazov a jej susedom je Peeta. Stretáva sa s Galom. Všetko je v pohode. Všetko je konečne na dobrej ceste späť k normálu.... ŤAŽKO!!! Sedemdesiate štvrté Hry o život sa možno skončili, ale to čo nimi Katniss rozpútala sa poriadne ani len nezačalo.

V obvodoch sa začína diať niečo čo sa Sídlu ani trochu nepáči... niečo, čo naháňa strach aj samotnej Katniss, pretože chápe, že priliala olej do ohňa. Doslova. Dievča z plameňov dostane od prezidenta Snowa jedinú úlohu. Utlmiť hroziacu vzburu, ktorú svojim konaním spôsobila.... alebo príde o každého na koho si dokáže spomenúť.

Katniss sa snaží ako dokáže, predstiera, zásnuby s Peetom, prejavuje mu city... ale ani to nestačí. Nič čo spraví nikdy nebude stačiť. Nie na zastavenie toho, čo je už v plnom prúde.

A potom nastáva žrebovanie do Hier štvrťstoročia. Najväčších, najkrutejších hier ostatných dvadsiatich piatich rokov. Do posledných Hier Štvrťstoročia Sidlo obsadilo dvojnásobný počet vyvolených. Do hier predtým si vyvolených vyberali rodiny sami. Zvrátené. Čo príde tento rok?

Vyvolení sú vybraný z radov aktuálnych víťazov. Tí čo boli v aréne sa do nej musia vrátiť. Znova. Do smrtiaceho pekla.

Aj Katniss a Peeta.

No niečo sa medzi nimi a ostanými vyvolenými stane. Niečo čo by sa medzi vyvolenými stať nemalo. Držia spolu. Aspoň do určitej miery. S jediným cieľom. Zachrániť toho, kto môže pre revolúciu znamenať najviac...

BestFriend4Ever: Nijaká superhrdinka, jednoducho... Katniss

Myslím, že oproti minulému roku, kedy bola v aréne po prvýkrát, sa Katniss zmenila. Stále nie je schopná prejavovať pocity a tak- svet v akom žije jej parádne umŕtvil dušu-, ale napriek tomu vie čo je správne. Neváha sa obetovať za toho, za to, čo za to naozaj stojí. Je to dievča, ktoré vám nepripadá ako trápna vykonštruovaná postava s vlastnosťami aké nemala ani Snehulienka. Je taká obyčajná, jej myšlienkové pochody sú mi také blízke, že nedokážem uveriť, že nie je skutočná. Nijaká superhrdinka, jednoducho... Katniss.

Na to sa dá povedať jediné: I take a bow before you, Mrs. Collins.

(a áno, tentokrát by som Katniss za svoju kamošku naozaj brala. Čo ty na to Catnip?)

Plus:  Wedding Dress

Vo zvolene máme jeden Svadobný salón a vždy keď idem po meste, kukám do výkladov. Teda nie že by som mala nejakú zvrátenú túžbu sa vydávať a tak (aspoň nie hneď teraz...), ale aj tak si ich pozerám. Sú krásne, ale... úprimne... oproti tým, ktoré Cinna navrhol v knihe je to totálny šuvix. Verte mi.

Cinna, MERRY ME!... Ale najskôr mi navrhni šaty. A ak môžeš tak také, ktoré by sa vznietili a potom... veď vieš. Máš v tom prax, nemal by to byť problém. Dikes.

Plus:  Hidden Romance

A teraz nemyslím tú medzi Katiss a Peetom a Katniss a Galeom. Skôr mám na mysli Finnicka a Annie. Na youtube už o nich vznikol funmade seriál (nie že by som ho pozerala. ... FAKT som ho nepozerala!!!!)

 Knihe vlastne o nich dvoch nie je dokopy nič. Nijaké pohľady ani dotyky rúk... nič... vlastne samotná Annie sa v knihe ani neobjaví, ale z toho ako sa Finn správa jednoducho vycítite že tam ide o niečo fakt veľké.

Takže, hoci je Finnick trochu handsome-selfish- nahlavu, aj tak je to celé veľmi... heard- warming.

RelationshipStatus: Nijaké „rýchlikové čítanie“ nie je prípustné

Táto sekcia v tomto prípade takmer zbytočná. Existuje na svete vôbec niekto, kto by dokázal z úst vypustiť vetu, že HG sú na nič? Pochybujem.

Včera som išla k starkej vlakom. Cesta trvá hodinu, ale po polhodine som musela Skúšku ohňom odložiť, pretože som nevedela, kedy sa môžem začať baliť a obliekať a tá kniha si jednoducho nezaslúži, aby som ju čítala v takom psychickom rozpoložení. Presne tak. Je to príbeh na ktorý musí mať čitateľ čas, nijaké „rýchlikové čítanie“ nie je prípustné. Tak pre dobro príbehu ako aj pre dobro čitateľa. Verte mi.

Poznáte ten pocit, keď dočítate poslednú stranu knihy a náhle máte pocit, akoby z vás kus zomrel? Akoby ste poslednou stranou knihy stratili kus seba samých? Na jednej strane veľmi príjemné, lebo viete, že tá kniha bola vážne dobrá, no na druhej strane je to pocit mierne na nervy, pretože nemáte pokoj, kým nenájdete knihu, ktorá je aspoň približne rovnako dobrá ako tá, ktorá vo vás ten pocit spôsobila (čo je v prípade HG fakt ťažké).

Keď som dočítala Skúšku ohňom, mala som pocit, akoby môj život skončil... Chvála Bohu, že je ešte Drozdajka a ja som nemusela tak úplne upadnúť do tej desivo-príjemnej letargie (ktorú som naposledy zažila- okrem prvej časti HG- len pri Harrym Potterovi).

Celý ten príbeh je jednoducho... Silný? Zmysluplný? Vzácny? ... aké slovo sa na to dokonale hodí? Jediné neexistuje.

Krásni a mŕtvi- Jonas by Eden Maguire

CoverDeal: No More Emo-Ghotic Covers, PLEASE

Deal: Veľká pátracia akcia

BestFriend4Ever: Oh, C’mon!

Plus: Ako reklama na Harley Davidson; Really Angry Ex

RelationshipStatus: When Ghosts or Angels are NOT enough

CoverDeal: No More Emo-Ghotic Covers, PLEASE

Toto rozhodne nie je obálka, ktorá by mohla súťažiť v disciplíne Best YA Book Covers Ever. Moja estetická časť duše je už taká preplnená podobnými temno-neviem ako- gotickými obálkami, až sa mi chce plakať. Teda, chápem, že dnešnú mládež, ktorá je až nadmerne vystavená vplyvom emo unerground society , môže vizuálna stránka tejto knihy zaujať, ale na mňa teda dojem nespravila.

Vlastne, aby som bola presná, niečo na mňa predsa len dojem urobilo. Font a orámovanie názvu. A to je asi tak všetko. Obálka o ničom nevypovedá a v prvom momente si človek pomyslí, že je to ďalšia kniha o anjeloch. Ale to je OMYL. Takže nielen, že je tá obálka podobná ako milión ďalších, ona ešte aj zavádza. Nie je to trestné?

Deal: Veľká pátracia akcia

V priebehu jedného roka zomreli v Ellertone 4 mladí ľudia: Jonas, Arizona, Summer a Pheanix. A práve smrť toho posledného zanechala v Darininej duši a srdci dieru veľkú ako kanál. Chodili spolu len dva mesiace, kým Pheanixa niekto bodol priamo medzi lopatky a jeho život sa skončil.

Darina sa- ako správne emo dievča- nemienila posunúť vo svojom živote ďalej a namiesto toho sa len prevážala v aute a rozmýšľala aký bol život úžasný, kým boli s Pheanixom spolu a aké je to teraz všetko nanič. A takto to robila až kým na jednom kopci nezazrela starú stodolu, neprekonala neprekonateľnú bariéru trepotania neviditeľných krídel a zvláštneho silového poľa a kým v nej nenašla svojho jediného a milovaného spolu s Jonasom, Arizonou a Summer. Neboli živí.  Boli zvláštnou mutáciou zombie, anjelov, duchov a geneticky upravených super- ľudí. A ich jediným dôvodom ich príchodu zo záhrobia bola spravodlivosť. Potrebovali zistiť, kto je zodpovedný za ich smrť a vykonať spravodlivosti zadosť.

A Darina rozhodne spraví všetko aby bola so svojim milovaným a preto Krásnym mŕtvym- ako volajú tieto zvláštne kreatúry- sľúbi, že im pomôže zistiť ako zomreli.

A tak sa začína pátracia akcia „Jonas“, ktorej pointou je prísť na to, prečo tento mladý chlapec aj so svojou priateľkou Zoey havaroval na ceste ktorú prešiel na svojom Harleyi už asi miliónkrát, prečo sa on zabil a prečo Zoey ostala na vozíku (podľa najnovších správ sa jej stav už rapídne zlepšil).

BestFriend4Ever: Oh, C’mon!

Naozaj neviem, či by som chcela byť Darinina najlepšia kamarátka. Jej meno by sa v podstate ešte dalo prehliadnuť, ale problém je skôr v tom, že je naozaj neviem, aká je. Viem, že má tendencie byť drzá k mame, objímať sa so svojím mŕtvym frajerom (no fuj!), odháňať od seba nespočetné zástupy chalanov (aj keď vraj nie je veľmi obľúbená...divné...), maľovať si oči na čierno a tak, ale neviem AKÁ je. Čo má v srdci a po čom túži (okrem Pheanixa, samozrejme).

Aj napriek tomu si však myslím, že je to poriadny trouble maker. Ak ešte nepochopila, že jej matka a otčim môžu z jej neustálych nočných útekov dostať infarkt a poslať ju do polepšovne, mala by tak čo najskôr spraviť.  Pre jej vlastné dobro. V konečnom dôsledku, prečo by ona mala stále chodiť sa Pheaneaxom, keď on môže prísť k nej. Ak zrovna nie je búrka a nemusí sa báť že ho oslabia elektrické výboje (pche!).

Takže suma sumárum, z toho o čo o Darine viem (na stupnici od jedna do desať je to ešte menej ako 0), by som sa s ňou kamarátiť nechcela. Možno aj preto, že neviem, ako sa ku svojím kamarátka správa. Zoey len využívala na to, aby zistila, čo sa stalo Jonasovi... a o ostatých jej kamarátoch radšej pomlčím. Asi preto, že si na žiadnych už nespomeniem.

Takže z toho asi nebude nič.

Plus: Ako reklama na Harley Davidson

V tejto knihe na tomto ozrutnom stroji jazdil asi každý. Doslova. Bez ohľadu na vek a pohlavie. Jazdil na ňom otec mŕtveho Jonasa aj jeho vrah aj ich ďalších milión tristo kamošov. A ak zrovna nejazdili Harleyi, razili si cestu týmto malomestom na Kawasaki alebo Suzuki.

Som jediná kto má z toho celého pocit podprahovej reklamy?

Plus: Really Angry Ex

Inšpirácia mnohých kníh. Nevyčerpateľná téma pre príbehy, ktorá bude zrejme stále aktuálna. Fakt naštvaný bývalí frajer znamená hotovú deštrukciu. A s jeho motorkou je to priam smrteľná kombinácia

RelationshipStatus: When Ghosts or Angels are NOT enough

YA literatúra dosiahla kritického bodu. Aspoň podľa tejto knihy. Zrejme sa totiž dosiahol stav, kedy už nestačí do príbehom obsadzovať trblietavých upírov, vlkov či atraktívnych padlých anjelov a najlepším riešením (teda aspoň podľa Eden Maguire) je spraviť divnú miešaninu všetkého. Mŕtvi, ktorých oslabuje búrka, vedia čítať myšlienky a len tak sa hocikde zjaviť, hovoria si zombie; Krásni mŕtvi, vyvolávajú v ľuďoch divné emócie a dokážu cestovať v čase... Čo sa týka kreativity, tak tieto stvorenia jednoznačne vedú; čo sa týka pochopiteľnosti, tá je niekde na boje mrazu. Ťažko sa sumarizuje, kto Krásni mŕtvi naozaj sú.

Nuž táto kniha nepriniesla do môjho života žiadny nový obzor alebo obohatenie. Takmer od začiatku bolo jasné, kto je za Jonasovou smrťou a aj ako všetko dopadne. A je mi ľúto, ale myšlienka, že sa Darina bozkáva s rozkladajúcou sa mŕtvolou mi prišla extrémne disgusting.

Takže ak by bola nastolená otázka, či by som si knihu prečítala ešte raz, moja odpoveď by bola, že len, ak by som už fakt nemala čítať čo iné.

Ale viete ako to chodí, čo sa nepáči jednému, môže druhému pripadať ako tá najúžasnejšia vec na svete.  

Les kostí by Carrie Ryan

CoverDeal: Niečo na tej Mary je

Deal: Love & Hope

BestFriend4Ever: Niekto si dokáže vystačiť sám

Plus: Zombie cast

RelationshipStatus: I sobbed

CoverDeal: Niečo na tej Mary je

Tá zvláštna tvár. Nútila ma neustále sa na ňu pozerať a hľadať, čo je TO čím je taká zvláštna. Niečo na nej je a ja neviem prísť na to, čo. A štve ma to...

Možno je to tá detská brada, neprítomne vzdialený pohľad, alebo pery a oči opuchnuté ako po plači. Stále hľadám odpoveď, ale nenachádzam ju. V hlave mám kvôli tej obálke toľko otázok: Nad čím Mary práve myslí? A kto je ten kvôli komu plakala?...

Všetky tie otázky na mňa vplývajú oveľa viac ako obyčajná estetická stránka obálky a to, či sa mi páči, alebo nie. Mám pocit, akoby bola tá obálka obsahom knihy už sama o sebe.

Neodvážim sa tvrdiť, či je dobrá, alebo nie...  A ani neviem, či ju takto vníma ešte niekto iný okrem mňa... a možno na tom až tak nezáleží.

No...niečo tam na tej Mary je...

Deal: Love & Hope

                Mary žije v stiesnenej kolónii, ktorú obklopuje temnota Lesa kostí. Každý deň vidí ako sa stovky znesvätených vrhajú na plot, ktorým je oddelený och mŕtvi svet od Marynho živého s jedinou túžbou. Nasýtiť sa čerstvým mäsom.

                Ich stony a vzdychy sú pre obyvateľov stereotypným zvukom na ktorý si vďaka pevnému oploteniu, strážcom a prísnemu prístupu sesterstva zvyknú.

                Všetko sa ale mení, keď sa obeťou znesvätených stane Maryna matka a Mary sa odrazu ocitá v katedrále, kde sa o ňu starajú sestry  a kde prvýkrát uvidí Gabrielle. Dievča odnikiaľ a odvšadiaľ, ktoré znamená pre Mary jedno. Nádej. Nádej že za plotom niečo existuje. Možno oceán, ako jej hovorievala matka.

                Počas pobytu v katedrále sa Mary zamiluje do Travisa. Brata svojho snúbenca .Nešťastná láska, ktorá jej ale dodáva silu a energiu. A keď jedného dňa znesvätení prerazia plot a spôsobia v kolónii hotové peklo na zemi, láska a nádej sú tým, vďaka čomu dokáže prežiť.

                Rebríky na plošiny bezpečne postavené vysoko v korunách stromov už dávno vytiahli a jedinou záchranou pre ňu, jej snúbenca Harryhu, Travisa a Cass je chodník do Lesa kostí. Chodník vedúci priamo do útrob znesvätených a ich rozpadnutých tiel. Hnaná vierou v oceán putujú Lesom snažiac sa zachrániť si holý život...

                Koľko toho je potrebné obetovať kvôli snom?

Rozum alebo cit?

BestFriend4Ever: Niekto si dokáže vystačiť sám

                Neustále som krútila hlavou na Marynou sebeckosťou. Chúďa, je tak poznačená všetkým tým vymývaním mozgov v kolónii a životom, ktorí je aj ťažko životom nazvať, že podľa mňa už nedokáže myslieť na iné ako na seba. Nemyslím to v zlom, chápem, že si musela veľa preskákať, ale aj keď hovorila o láske a Travisovi, v konečnom dôsledku vždy riešila to, aby bolo dobre jej. Je o tom láska?!

                Myslím, že je to naozaj bojovníčka, ktorá si zaslúži, aby sa jej najväčší sen stal skutočnosťou, ale nie som si istá, či by jej to aj tak stačilo. Je to typ večne nespokojnej duše... a to vôbec nehovorím o tom, že aj nie je po jej, je zle...

                Ale obávam sa, že ona najlepšiu kamarátku nepotrebuje. Vzdala sa Cass, Harryho... aby sa jej túžba naplnila. Obávam sa, že pre ňu by bol najlepší kamarát len spomaľovačom, brzdou.

Plus: Zombie cast

                Nie som si istá aký vzťah a emóciu prechovávam k zombie. Pretože sú fakt strašidelní. Myslím, ako NAOZAJ strašidelní, keď si uvedomíte, že nemajú absolútne nijaké svedomie, myslenie, premýšľanie, úsudok, alebo tak. Ich jediným cieľom je zožrať vám mozog. A ak si pri tom zlomia o jednu kosť viac, o to lepšie.  Nemôžete ich prehovoriť, uprosiť (ani to neskúšajte). Neriešia veci podľa dopredu rozvrhnutého plánu a preto ani nemajú nijakú slabosť. Ak je pred nimi niečo, čo ešte žije, v žilách tomu prúdi krv a tak... tak je to pre nich chutné mäsko.

                A tak sa naskytuje otázka: Ako sa dá pred niečím takým vôbec bojovať?!  Nedá. Jedinou záchranou je utekať a dúfať, že ste dostatočne rýchly.

                A veľa ľudí v tejto knihe, hmh.... fakt musí byť rýchlych...

RelationshipStatus: I sobbed

                Plakala som. Pri tejto knihe som vážne plakala.

                Pravdu povediac, na začiatku som pochybovala, či je to naozaj taká dobrá kniha ako o nej všetci hovoria, ale potom... Veci sa zmenili. S napätím som obracala strany s krvavočervenou oriezkou a prežívala celý príbeh s Mary.

                Párkrát mi naozaj tuhla krv v žilách (aj keď... fakt to má byť horor? Ja som dosť bojazlivý typ, Draculu som nedočítala, ale... toto podľa mňa nie je horor. Fakt!) a inokedy mi zasa po tele prebehli tie smiešne zimomriavky, ktoré sa objavia, vždy keď čítate niečo naozaj romantické...

                A niekde okolo strany 240 som si uvedomila jednu vec. Poznáte tú vec s Pannou Máriou a ako je anjel Gabriel povedal, že bude mať baby a tak?... Nie je vám tam niečo povedomé?

                Myslím, že Gabrielle bola v Lese kostí naozaj nositeľom nádeje. Možno nie až tak dobrej správy ako by sa zdalo, ale každopádne prišla „zvestovať“ Mary, že je nádej. Že pre niečo ešte stojí žiť. Neviem, možno som si to všimla len ja a možno to tak ani nemalo byť, ale mne to zmysel dáva...

                Na konci som knihu zatvárala so slzami v očiach. Škoda, že nie slzami úplnej radosti a šťastia a bola v tom aj poriadna dávka smútku, ale...

                Fakt to stojí za to prečítať.

                Zavrieť sa do sveta, v ktorom aj malá iskra nádeje môže podpáliť celý Les. Les kostí

Krídla by Aprilynne Pike

CoverDeal: ...žeby nová tapeta?

Deal: Je to normálne, že mám kvet na chrbte?

BestFriend4Ever: Eeee

Plus: Spring Fairy, Summer Fairy, Autumn Fairy, Winter Fairy; Being without heart, vains or blood; A Highly Scientific Guide of  Appearance of Trolls

RelationshipStatus: nebolo tu už niečo také?...

CoverDeal: ...žeby nová tapeta?

Nosila som ju stále zo sebou. Ešte aj keď som šla v nedeľu do kostola ,mala som túto knihu v kabelke. Za to môžu tie hladkavé lupene na obálke a ten krásny font. Ani neviem ako a nejaký divným spôsobom ma jednoducho zmámila, takže si osobne myslím, že na zhodnotenie tejto obálky nie som objektívny element.

V každom prípade kombinácie tmavo fialovo-modro- čiernej a ružovej v kombinácii s jemnými „krídlami“ pôsobí naozaj čarovne (čo sa k téme a námetu knihy perfektne hodí) a myslím, že by som sa veru nehanbila, keby ma s ňou videl na ulici ktokoľvek. Dokonca mám pocit, že by to azda mohla byť aj celkom pekná tapeta do izby...

Deal: Je to normálne, že mám kvet na chrbte?

Laurel Sewellová sa aj s rodičmi práve prisťahovala do nového mesta v ktorom jej otec rozbieha malé knihkupectvo. Po rokoch domáceho učenia sa Laurel prvýkrát prichádza do školy kde sa okamžite stáva objektom záujmu jej spolužiaka Davida. Niet pochýb, že aj on jej sympatický jej... Vlastne možno viac než len „sympatický“.  Trávia spolu tak veľa času koľko len môžu a zdá sa, že všetko je dokonalé...

Alebo nie?!

Laurel si jedného dňa nájde na chrbte hrčku. Najprv sa sama presviedča, že je to len vyrážka, hoci s takými vecami nemala nikdy problém. No keď sa hrčka zväčšuje a zväčšuje a nezaberajú ani mamine mastičky, Laurel prepadne panika z nádoru (Ruku na srdce, kto z nás si počas puberty aspoň raz nemyslel, že má rakovinu?).

Lenže, keď sa Laurel jedného rána zobudí a zistí, že je z chrbta vyrastá obrí (síce nádherne nádherný, ale aj tak OBROVSKÝ) kvet, možnosť nádoru vylúči.

Jediný, komu dokáže dôverovať je David a tak sa spolu snažia zistiť, čo sa s Laurel vlastne deje. Pri tom sa neštítia rôznemu druhu bozkávaco- romantických pokusov (... len pre vedecké účely, samozrejme).

Keď Laurel s rodičmi navštívi ich starý dom, v lese, ktorý je na pozemku domu stretne Laurel Tamaniho, chlapca, ktorý jej je zvláštnym, príťažlivým spôsobom povedomí a ktorí (ako sa ukáže), je vílí chlapec a vôbec ho neprekvapí, keď pod Laureliným tričkom zahliadne poskladané a skryté lupene kvetu. Prečo? Pretože aj ona je víla. S kvetom na chrbte.

 A musí ochrániť pozemok ich starého domu na ktorom víli žijú za každú cenu. Aj za cenu, že by azda mohla prísť o život. Alebo Tam. Alebo David.

 BestFriend4Ever: Eeee

Ako by som to... Pozri Laurel, si fakt super a tak. A to že si víla- hlboko sa skláňam, to je fakt husté, ale aj tak. Nemôžeš sa stále dokola ospravedlňovať. Viem že si slušná a tak a ver mi, oceňujem to, ale ak budeš stále také chudiatko, ktoré so sebou nechá zametať, Ďaleko to asi nedotiahneš. Je síce pravda, že si dostatočne pekná, aby ťa bez väčších problémov obsadili j Jonnymu Deppovi do nejakého trháku, ale je to to čo chceš?!

A ešte jedna rada... nebozkávaj v jeden deň dvoch rôznych chlapcov. Viem, že ti pripadajú neskutočne príťažliví, ale... nerob to. Nie je to dobré. Ale, ak by na to jeden z nich prišiel, ľahko by sa mohlo stať, že by si už nepobozkala žiadneho z nich. Nuž, urob ako chceš. Keď sa trochu zmeníš, zavolaj, môžeme ísť do kina alebo na kávu.... alebo v tvojom prípade skôr na nejakú sladenú minerálku.

Plus:  A Highly Scientific Guide of  Appearance of Trolls

Vďaka tejto knihe by sa už nemalo stať, že by sme nespoznali trolla aj na sto honov. (Jedine, že by sme ho nespoznali.)

Trolly sú:

• ·         Neporovnateľne silnejší ako ľudia
• ·         Ich rany sa regenerujú oveľa rýchlejšie
• ·         Ani náhodou nie sú symetrický a vraj „nepasujú“...
• ·         Rôznofarebné oči
• ·         Telo zložené zo živočíšnych buniek
• ·         Čím sú odpudzujúcejší, tým sú hlúpejší

Plus: Spring Fairy, Summer Fairy, Autumn Fairy, Winter Fairy

Keď som bola malá, pozerala som TinkerBell a je jasné, že som si odtiaľ vzala do života jednu veľkú múdrosť. A to, že víly majú rôzne schopnosti. To je jasné.

Krídla mi túto nepopierateľnú skutočnosť len potvrdili. A k tomu som sa dozvedela Ďalší dôležitý fakt, ktorý vo výraznej miere obohatil život.

Každá víla má silu a moc podľa toho, v akom ročnom období sa narodila. Zimné sú najsilnejšie, a tie jarné... len také úbohučké stvorenia. A keďže ja som sa narodila vo februári, je možné, že jedného dňa zasadnem na vílí trón.

Len keby tu nebol ten malý háčik s tým, že nie som víla. Pche.

Plus: Being without heart, vains or blood

Aká je pravdepodobnosť, že šestnásť ročné dievča ešte nevie, že NEMÁ srdce?! Nulová? ZLE!!! Laurel je toho dôkazom. Očividne sa dá pohodlne a bez problémov žiť tak, že si „človek“ ani len nevšimne, že nemá žily, alebo krv... a čo tam po nejakom pulze či úderoch srdca. Silné búšenie srdca stačí predsa v knihách, načo mať aj vlastné. No nie?

 RelationshipStatus: nebolo tu už niečo také?...

Čítala som dvadsiatu druhú kapitolu z dvadsiatich piatich a stále som nepostrehla nijakú zápletku hodnú YA. Vlastne som nepostrehla žiadnu zápletku ak ňou len nechceme nazývať vyrašenie kvetu na dievčenskom chrbte a rozpor medzi citom a citom v otázke Davida a Tama. Ou a samozrejme tí trolovia. Takmer by som bola zabudla.

V skutočnosti som bola oveľa viac očarená obálkou ako samotným obsahom knihy. Niečo podobné (fajn, bez tých romanticko- vedeckých hrádok v Davidovej izbe) sme už zažili v Kronikách rodu Spiderwickovcov... takže, aj keď do YA pekný námet, predsa len to nie je nič nové.

Každopádne to bola pekná oddychovka, ktorú je možné skonzumovať do niekoľkých hodín prípadne dní. Prinesie zaujímavo- príjemný pocit, ale nejaké vysoko umelecké dojmy nečakajte.

Ale je tak love triangle, takže... za prečítanie to aspoň v tomto smere určite stojí

Across the Universe by Beth Revis

CoverDeal: Peter Parker in the middle of the Universe

Deal: Novozem

BestFriend4Ever:  Len pre prípad...

Plus:  Vesmírna loď GIGANTICKÝCH rozmerov, kryogenetika

Minus: Ruja

RelationshipStatus:Tajomná a záhadná

CoverDeal:  Peter Parker in the middle of the Universe

Teraz vážne, som jediná, ktorá si všimla tú podobnosť tejto obálky s nezabudnuteľne -legendárnou scénou zo Spidermana?! Tento fakt sa jednoducho nedá len tak prehliadnuť... aj keď, nie že by to bolo na škodu veci... a najme v súvislosti s tým, že ja mám Spidermana naozaj veľmi rada (nech si každý hovorí čo chce, vykonal kus dobrej roboty).

Ťažko zachytiť emócie, ktoré vo mne obálka vyvoláva- každopádne so sebou do knižného sveta priniesla niečo nové. A to nehovorím len o kruto krutej túžbe siahnuť si na skutočný vesmír vyvolanej hustými fialkovo-ružovými hviezdami, ktoré sa trblietajú ako rozsypané flitre, ale aj skvelým dizajnom, ktorým sa chtiac nechtiac vesmírno-raketová nálada navodila.  S Larou Swift a Natalie Sousa by som si rada potriasla pravicami a pogratulovala im k dobre vykonanej práci. Vážne, taká výrečná, k veci a pritom bezspojlerová obálka sa len tak nevidí

Deal: Novozem (nie) na obzore

V súhvezdí Kentaura našli vedci z NASA planétu, ktorá je ako stvorená pre ľudí. Znamenalo by to nový začiatok celej jednej civilizačnej epochy, nenarušené prírodné zdroje,... novú Zem. Novozem.

Je v tom ale jeden menší problém. Táto dokonalá planéta je od Zeme vzdialená približne 301 rokov. Nijaký ľudský organizmus by nebol schopný prežiť tak dlho. Iba ak by ho... kryogeneticky zamrazili.

A presne to sa vedci rozhodli spraviť. Vybudovali loď, ktorá ma rozmery ako Long Island a v ktorej je všetko počnúc poliami a pasienkami až po knižnicu a nemocnicu. Malý plechový svet. A potom kryogeneticky zmrazili niekoľko desiatok obyvateľov sveta, ktorý zaujímali vysoké vojenské či vedecké funkcie a mali byť nápomocní (NENAHRADITEĽNÍ) pri osídľovaní novej planéty. Načasovanie rozmrazovania ich tiel bolo presne stanovené. 301 rokov od štartu. V čase pristátia.

Amy zmrazili s jej rodičmi. Na Zemi nechávala celý svoj život: svojho priateľa, tetu a uja, školu, ... prírodu, čerstvý vzduch, dážď, sneh.... Všetkého sa vzdala, len aby mohla byť po pristáti rozmrazená a znova vidieť rodičov...

Ale veci nevychádzajú akoby si priala. 50 rokov pred plánovaným pristaním Amy niekto rozmrazil. V kryokvapaline sa takmer utopila a keď sa ako tak dala do poriadku, zistila, že svojich rodičov pravdepodobne neuvidí. ...

Jedinou útechou je jej Starší. Chlapec, ktorý s ňou trávil takmer každú svoju voľnú minútu napriek tomu, že mal čoskoro začať vládnuť celej lodi. Amy je odrazu súčasťou veľkého, ale klaustrofobického sveta, v ktorom je všetko postavené na iracionálnych pravidlách Najstaršieho. Obyvatelia chodia ako bez duše, správajú sa ako zvieratá a bez zaváhania poslúchajú príkazy tyrana.

A potom niekto začne postupne a vypočítavo rozmrazovať a vraždiť ďalších zmrazených pasažierov... Na lodi sa niečo deje. Ale ako vedieť čo je pravda, keď je celá vlastne postavená na klamstvách?

BestFriend4Ever: len pre prípad...

Nuž, so Starším radšej za dobre. To je môj názor. Nie že by to znamenalo, že by som rovno chcela byť jeho najlepšia kamarátka, alebo čo, ale predsa len... je to Starší. Teraz je síce milý a tak, rebel s dobrými nápadmi a fakt ľudským srdcom (a to nehovorím o láske k Amy), ale kto povedal, že taký v jeho veku nemohol byť aj Najstarší?! A potom mu ruplo v bedni, zcvokatel a dopadlo to tak, ako to dopadlo... Takže, len pre prípad... so Starším radšej za dobre. (Ale inak, Starší, fakt ťa obdivujem, hlavne za tú facku, čo si dal Najstaršiemu. Za to si u mňa vážne hrdina.)

A Amy... no... myslím že odkedy sa zobudila má toho na pleciach vážne dosť. Okrem toho, že jej akosi prischla úloha zachrániť svet (alebo aspoň loď), pociťuje asi tak miliardu rôznych emócii vo vzťahu k Staršiemu, rodičom, Najstaršiemu... Prežíva fakt krušné časy a kamarátku by potrebovala. A keďže som dievča, rada by som sa ponúkla. Navyše, mať ako kamaráta niekoho FAKT odlišného nikdy nie je na škodu, to je pravda pravdúca.

Plus: Vesmírna loď GIGANTICKÝCH rozmerov

Pamätáte StarWars a tie skvelé lode na ktorých sa premávali Obi Wan Anakinom? Prišli chvíle, kedy som si myslela, že také stoje sa nadobro vytratili s ľudských myslí a sŕdc a pravdu povediac, rvalo mi to dušu. A potom prišla Across the Universe ako blesk, lúč z jasného neba. Obrovitánska, gigantická loď v ktorej je nielen kapitánsky mostík a kajuty, ale aj stáda kráv a nadpriemerne vyvinuté králiky  a polia a nejaký bežecký chodníček a kukuričné lány... Hviezdne lode stále žijú. Vypusťme dnes teda svetlice a ohňostroje aj za ne!

Plus: Kryogenetika

Tak fajn, koľkí z vás sa občas zamysleli nad tým, aké by to bolo nechať sa zamraziť a potom sa rozmraziť v čase, keď bude všetko dokonalé a na všetky choroby už budú lieky. Okej, bolo by to asi nereálne, ale aj tak....

Prežiť 300 rokov v ľade bez toho, že by vám čo len jediná bunka zostarla... vymyslieť toto, Mdonna by mi platila milióny.

Minus: Ruja

Obrázky páriacich sa zvierat sú väčšinou smiešne (pre niektorých. Pre mňa ani nie), alôe len do momentu, kým si nepredsavíte namiesto zvierat ľúdí. UŽ FAKT NIE TAKÉ ZÁBAVNÉ, VŠAK?  Ruja je jednoducho krátke obdobie ma lodi, počas ktorej ľudia, ktorí sú (nevediac o tom) nadopovaní hormónami jednoducho riešia s každým, stále a všade.A to je fakt, fakt, riadny humáč. BLéééééééé. Samozrejme, s týmto cieľom to tam bolo aj napísané, ale myslím, že som to pochopila už po prvom odstavci a nepotrebovala som to mať podrobne vykreslované na šproch stranách.Mimochodom kniha je určená pre decká od 12 rokov !!!? VÁŽNE??!!! Nechcem znieť příliš prudérne, alebo čo, ale VÁŽNE

RelationshipStatus: Tajomná a záhadná

Across the Unverse je jedna z kníh pri ktorej neviete na čom ste až kým sa neskončí. Nie je priehľadná a tragicky predvídateľná ako iné knihy podobného žánru. Dokonca som občas nevedela ani kde je zápletka a čo sa má vlastne riešiť. Presne taká bola kniha Across the Universe. Tajomná a záhadná. A možno aj preto sa mi tak páčila. Niečo na nej ma veľmi priťahovalo a aj keď ma miestami neskutočne rušili neustále zmeny v rozprávačovi, predsa len som sa nevedela od nej odtrhnúť.  Klaustrofobické a nihilistické pocity Amy a Harleyho som prežívala som zimomriavkami na rukách a pocit stiesnenosti mi dvíhal žalúdok. A presne to bol zrejme zámer knihy.

NA to, že to je autorkyn debut je to naozaj veľmi vydarené dielo a ... neviem sa dočkať na Million Suns, to je fakt.

Mimochodom viete ako koho som si predstavovala Staršieho (a nechápem ako je to možné, fakt, jakživ sa mi to nestalo)?