Boží príbeh, náš príbeh by Max Lucado

http://www.zaex.sk/obalky_knih/bozi_pribeh_nas_pribeh_kum.jpg

Poznáme tie príbehy o Američanoch, ktorí s plnou vervou pátrajú po svojich predkoch v Európe, v Ázii, alebo kdekoľvek inde. Ten fakt je nám známy tak dobre, že dôvod, pre ktorý ľudia podstupujú takú námahu, akou skladanie rodokmeňu z malých a nejasných črepín príbehov, nám často jednoducho uniká. Viac nás zaujíma to, aké povolanie mal pradedo daného človeka ako to, prečo sa o ňom vlastne potreboval dozvedieť viac. A slovo potreboval, som použila vskutku zámerne.

Sme stvorený, aby sme boli súčasťou príbehu, ktorý je väčší ako náš, do ktorého náš krátky, ale o tom podstatnejší príbeh zapadá ako skladačka, ako puzzle. A presne to je dôvod, prečo aj nad rámec svojich síl, aj nad rámec vlastného pochopenia a niekedy si to dokonca ani neuvedomujúc, hľadáme to odkiaľ pochádzame a kam patríme.  Potrebujeme vedieť, že nežijeme, nefungujeme len pre seba, že neplávame len vo svojom malo „izolovanom rybníku, ale na veľkej rieke“.

Potrebujeme vedieť, že náš život má väčší zmysel ako len zaplatiť účty, kúpiť mlieko a ísť na konci týždňa do divadla. Potrebujeme vedieť, že aj „zlé veci“ môžu slúžiť na dobré a že hráme dôležitú úlohu.  Táto nevyhnutnosť je nám daná silnejšie ako naše vlastné srdce, alebo mozog. Nepriznávame si to? Fajn. Ale to na veci nemení najmenší detail, že to tak je.

Max Lucado
http://www.outreachmagazine.com/thumbnail.php?
ile=09Lucado_414006455.jpg&size=article_medium

Max Lucado v tejto knihe rozoberá práve potrebu príbehu. Vlastne nie! Ide ďalej. Ukazuje nám príbeh, robí nám sprievodcu zákulisím filmu, v ktorom hrá náš život rozhodujúcu rolu. Zanedbateľný život bez zmyslu?! To ťažko! Max predostiera množstvo príkladov, citátov z Písma a vysvetlení, aby tento postoj rezignovaných sŕdc vyvrátil.

Zabudnite na dogmatické vyjadrovanie, zabudnite na zbytočne fundované slová, ktorým s ťažkosťami porozumejú aj študovaní teológovia. Max má pre nás niečo viac: slová, ktoré sa nenásilne vpíjajú do srdca a ponúkajú nové obzory. Nijaké mudrovanie nečakajte.

Poviem pravdu, pri pohľade na nadpis a anotáciu som sa trochu obávala, že budem čítať Eldredgov Veľký príbeh, v Lucadovskom prevedení (mimochodom jedna z fakt skvelých kníh). Moje napätie a podozrenie sa však vyvrátilo hneď prvou stranou a neskôr som si hovorila, ako je možné, že som na niečo také vôbec pomyslela. Či nepoznám Lucada dostatočne na to, aby som vedela, že sa zakaždým na problém pozrie tým najneočakávanejším spôsobom. Azda ho nepoznám dostatočne na to, aby som vedela, že čokoľvek si o ňom a o jeho knihe myslím pred čítaním, prvou stranou mi to vyvráti?

Max pred nami necháva vyrásť príbeh dejín, históriu sveta. Boží príbeh. Svoj príbeh a náš príbeh. Pretože rozprávanie nie je kompletné, kým sa tieto dve časti skladačky nestretnú.

Nuž a tu je video. O trailery sa veľmi nedá hovoriť, ale... nuž, posúďte sami.

A ešte pár info na záver:

Ak si chcete knihu zohnať, alebo tak, urobte tak. Odporúčam. A najlepšie cez tento link: Kumran.sk

A ak chcete o Maxovi vedieť viac, tu je jeho oficiálna stránka: Max Lucado

Boh sa priblížil by Max Lucado

http://tlacovespravy.files.wordpress.com/2011/11/boh-sa-priblizil.jpg

V podstate som mala vedieť, čo ma v tejto knihe čaká. A vlastne by mi to nik nemal právo vyčítať. Predsa som od Maxa prečítala všetko, čo mu u nás vyšlo. Teda pre dospelákov.  Jeho štýl sa mi nenápadne, ale trvalo vpálil pod kožu.  Jeho filozofia myslenia by ma už nemala prekvapovať.

Presne to som si myslela. Doslova.

A doslova som sa mýlila.

Ach, ako jednoducho človek padne do pohodlnej tendencie škatuľkovania. Všetkého. Ľudí. Kníh. Autorov. A zobudiť ho môže len poriadny preplesk. A u mňa ten preplesk nastal v momente, keď som sa začítala do knihy Boh sa priblížil. Nepreháňam.

Napriek tomu, že Maxovou literárnou výsadou je jeho neskutočne nadnesený, a ľahký štýl, ktorý je zreteľný v každej jeho knihe, táto kniha boduje množstvom nových uhlov pohľadu. Známu situáciu, ktorú poznáme odpredu-odzadu, no napriek jej zázračnosti ju svet pomaly obaľuje streotypom, podáva v kontexte takej perspektívy, že z nej náhla vlna sviežosti v momente odfúkne všetok stereotyp a pred nami sa trbliece niečo úžasné.  Viem, znie to komplikovane a tažťkopádne. A možno nezrozumiteľne, ale to jej jediný spôsob, akým dokážem vyjadriť, ako Max Lucado vo svojej knihe predstavil Krista. A jeho pohnútky prísť na svet tak, ako prišiel.

Ako dieťa, ktoré plače. Tesár, ktorý si občas trene kladivom po prste. Ako syn, ktorého Jozef musí usmerňovať pri výrobe novej stoličky. Škandalózne! Šialené!

Úžasné! Dych vyrážajúce!

Predtým, než Max začal písať túto knihu, odložil všetku svoju vedátorskosť a vysokú, ťažko uchopiteľnú fundovanosť do skrinky a jej dvierka zamkol. To mu dovolilo hľadieť na Ježiša, na čas, ktorý strávil na Zemi a na čas, ktorý tomu predchádzal absolútne ľudskými očami, bez obmedzenia prílišného mudrovania, bez vysokých a nepreniknuteľných múrov náuky. Bol to len on a Boh.

Kapitoly sú len také dlhé, aby z nich čitateľ dokázal vyťažiť maximum, a aby ho nezahltili zbytočným prázdnym pragmatizmom. A hoci je kniha fakt krátka a človek by si mohol povedať, že tak málo strán mu vlastne ani nemá čo ponúknuť, sila myšlienky v nej obsiahnutej plynie oveľa, oveľa ďalej.

Keď píšem tieto riadky a premýšľam nad Maxovou knihou, cítim ako mi v bruchu šialene tancujú motýle a ako môj srdečný pulz naberá na intenzite, ktorú môže upokojiť len opätovné čítanie. Vážne.

Ak Max dal svojej knihe názov Boh sa priblížil, zrejme mal celkom jasno, prečo to spravil. Pretože vďaka nej, sa Boh naozaj približuje.

A keďže túto knihu naozaj odporúčam, rovno vám sem hodím aj link, kde si ju môžete kúpiť: Kumran.sk

Nuž a niečo o autorovi: Max Lucado

Láska hodná dávania by Max Lucado

Desiata lyžička musli

Vydavateľstvá a kníhkupectvá sú v poslednom čase doslova preplnená knihami podobného typu. To, čo bolo kedysi podpultovým a nedostatkovým tovarom sa na nás odrazu valí z každého výkladu a každého regálu.

Medzi podobnou literatúrou si už nemusíme vyberať len z dvoch titulov, dnes ich mám stovky. Vlastne tisíce.... Výhoda? Na prvý pohľad jasná. Každý sa ku knihe dostane oveľa jednoduhšie, na druhej strane, v toľkom mori rôznych publikácií tohto typu len málo kto vie presne, čo chce, (Ach, keby aj sa som taká bola....) a odrazu má v knižnici knihu, ktorú už nikdy nehodlá prečítať...

Je skvelé, že slovenská knižná produkcia sa po dĺĺhom čase mlčania konečne pistila po vydávania aj tohto druhu kníh, aj keď nie každá z nich dokáže osloviť. Ale ako aj pri iných knihách, aj tu ide hlavne o subjektívnosť.

Kníh z podobnéhosúdka som prečítala už neúrekom (a neúrekom ich bolo aj zo súdka Maxa Lucada), ale aj napriek tomu sa nemienim stavať do pozície odborníka na túto tému. To ani náhodou. Som skôr nezaujatý pozorovateľ. Švajčiarsko. Holden Caulfield v dievčenskom tele.

Musím povedať, že táto kniha bola pre mňa ako desiata lyžička musli do jogurtu. Deväť sa ich tam ešte v pohode zmestí, ale desiatu odrazu sprevádza katastrofa. Vločky všade, všade jogurt.... A presne tak to bolo aj so mnou a Láskou. Jednoducho sme si nesadli.

Kniha prezentuje základnú pointu lásky: Nemôžeš milovať, ak nie si milovaný. A prezentuje ju naozaj dobre. Zaujímavé pasáže, ktoré som vždy hltala (týkali sa Maxovho života... neviem či si vymýšľal, alebo nie, ale bolo to fakt skvelé) sa striedali s jemnou podprahovou prednáškou (nič hardcorové... skôr príjemné čítanie na večer, ktoré vám aj niečo dá) a dopĺňali ich krátke pasáže z Písma. Štruktúra ako v každej inej Maxovej knihe.

Čítala sa veľmi dobre no aj tak mi niečo nesedelo. Niečo, čo sa netýkalo obsahu (ktorý bol naozaj dobre spracovaný). A potom som na to prišla. Štruktúra. Rovnaká v každej jednej jeho knihe. Človek sa jej postupne preje a odrazu nedokáže prijať to skvelé čo je vnútri. A to sa stalo mne.

Aj keď Láskahodná dávania je „Kniha hodná dávania“, ja osobne z nej mám len veľmi málo. Prečo? Pretože som sa vrhla na všetky jeho knihy naraz. A oni sú skôr ako tabletky. Postupúnosť buduje účinnosť....

Takže, konečný verdikt znie... Knihu odporúčam, naozaj, ale doprajte si čas (ak ste nedávno čítali nejaké podobné knihy), aby ste si ju mohli vychutnať úplne naplno. Potom budete prekvapení, koľko perfektných vecí sa z nej na vás nalepí.

XOXO 

DomiLondon

Bez strachu (Max Lucado)

VIETE SI PREDSTAVIŤ ŽIVOT BEZ STRACHU?

Patrím k tej skupine ľudí, ktorí sa trápia aj pre najmenší detail. A verte mi, nie je to nič príjemné.... Keď sa však nad tým tak zamyslím, nijaký z mojich strachov sa netýka žiadnej z existenčných otázok, nijaký nie je až taký podstatný, aby som oň vôbec zavadila a nie to ešte sa ním dala manipulovať. A predsa to robím... Som totiž len človek.

Ježiš zrejme vedel...vie, fakt dobre, že takých ľudí ako som ja bude poriadne množstvo a preto nám nad na každý deň jedno “Neboj sa” (verili by ste, že v Písme sa toto slovné spojenie nachádza 366x? No fakt!!!). A Max Lucado nutnosť “kašľať” na strach prepracoval vo svojej knihe “Bez strachu”. No pravdepodobne to bude naozaj vážna téma, keď sa ňou zaoberajú také kapacity, nemyslíte?

Kniha obsahuje 14 kapitol a každá je venovaná nejakému strachu, ktorý nám nedáva spávať. Trpíte nedostatkom peňazí a v žalúdku preto pociťujete neustálu nevoľnosť? Prečítajte si kapitolu 4. Alebo vám pomyslenie, že vaše dieťa to bez vás nezvládne a že skončí fakt zle nedá spávať? Nalistujte stranu 59. Bojíte sa smrti? Kto z nás by sa nebál...Kto z nás by pri tej myšlienke nepocítil aspoň drobnú smietku úzkosti? Max sa k tomu vyjadruje v kapitole “Na smrť vystrašený”.

Neponúkne vám liek na okamžitú úlavu od strachu. Ani nezadefinuje 10 overených postupov ako sa už naveky zbaviť týchto strašných ťaživých reťazí. S láskou a precíznosťou ponúka slová povzbudenia uzdravenia, ktoré necháva plynúť priamo do čitateľovej duše. A rovnako ako Písmo, aj Max hovorí, že jediný zdravý strach je strach z Boha.... Ostatné sú celkom zbytočné.

Ukazuje ako bojovať vierou proti úzkosti a strachu. Veď či si môžeme trápením a strachom pridať aspoň piaď k svojmu životu?

Predstavte si svoj život nedotknutý obavami. Namiesto strachu by sa tou najprirodzenejšou odpoveďou na hrozby stala viera. Ak by ste mohli svojmu srdcu priložiť magnet na strach a vytiahnuť všetky odrobinky hrôzy, neistoty a pochybností, čo by tam ostalo? Predstavte si deň, v ktorom viac dôverujete a menej sa bojíte.

VIETE SI PREDSTAVIŤ ŽIVOT BEZ STRECHU?

Publishers Weekly: “Lucado so zručnosťou chirurga rozpoznáva a identifikuje rakovinu strachu, ktorá sa týka každej ľudskej bytosti a s rovnakou precíznosťou necháva plynúť slová uzdravenia, ktoré prenikajú priamo do srdca.”

Ak si chcete knihu objednať (a srdečne vám to odporúčam, vážne) skúste tak urobiť tunájdete tam aj iné knihy od Lucada, ktorý je, bdw fakt dobrý spisovateľ...:D)

3:16 (Max Lucado)

...Lebo Boh tak miloval svet...

Recenzia knihy Maxa Lucada, 3:16 Domi London

Názov: 3:16 Súradnice nádeje

Autor: Max Lucado

Vydavateľstvo: Kumran; 2011

Cover deal: WOW

Deal: irónia vs. povzbudenie

Bonus factor: zamyslenia na 40 dní

Observations: pozor na čas!

Cover deal: WOW

Ťažko nájdete ešte nejakú jednoduchšiu obálku, ktorá by podala aspoň minimálne informácie týkajúce a názvu a mena autora. A viete čo? To je presne to, čo sa mi na tej obálke páči. Predstavte si čerstvo vymaľovanú izbu, ktorá teraz vyzerá tak čisto, priestranne a moderne, že máte pocit, že by ste ju mohli využiť takmer na hocičo. Tak presne ten dojem som mala ja z obálky tejto knihy. Čistota, ktorá mi dopraje voľné dýchanie bez toho, aby som bola pri čítaní knihy ovplyvnená nevydareným obrázkom na titulke. Klince medzi číslami 3 a 16 hovoria za všetko. Viac toho nebolo treba. Všetko je vyjadrené nimi.

Deal: irónia vs. povzbudenie

„Dvadsaťslovná prehliadka nádeje sa začína Bohom, končí sa životom a povzbudzuje nás robiť rovnako. Dostatočne krátka na to, aby sme si ju napísali na servítku či naučili naspamäť, a predsa taká hutná, že prestála dve tisícročia búrok a otázok. Ak neviete o Biblii nič, začnite tu. Ak o nej viete všetko, vráťte sa sem. Všetci si to potrebujeme pripomenúť. Srdcom ľudského problému je ľudské srdce. A Boží medikament je predpísaný v Jánovi 3,16.“ Aspoň to o knihe hovorí anotácia na zadnej strane obálky.

3: 16 je kniha, ktorá podáva pohľad na klasický a notorický známy verš z Biblie celkom z iného uhla. Z tak iného uhla, že občas máte chuť smiať sa a občas plakať. Niet divu, Max Lucado je skutočne skvelý rozprávač, ktorý dokáže do textu vsunúť až neuveriteľné množstvo irónie bez toho, aby to ubralo na vážnosti obsahu.

Kapitoly sa začínajú beletristickým umením autora a práve toto boli časti na ktoré som sa ja vždy tešila najviac. Jeho vtipný, nadsadený pohľad na svet, ale zároveň dych-vyrážajúci pravdivý pohľad na Ten verš, nenechá nikoho odtrhnúť sa od knihy kým ju nedočíta.

Bonus faktor: zamyslenia na 40 dní

Poznáte tie knihy v ktorých nájdete zamyslenia na každý deň? Stoja asi rovnako veľa ako kniha s dvestokrát viac stranami a aj keď vám poskytnú nejaké povzbudenie, po funuse ich aj tak odložíte do poličky a.... väčšinou už nepoužijete. Kúpite si novú knihu, za rovnako veľa peňazí, a potom aj tú po funuse odložíte do poličky. Je to škoda!!!

A potom na scénu prichádza 3:16. Interaktívna kniha, rozdelená na dve časti. Kým prvá vám hovorí dej knihy, druhá sa o vás štyridsať dní stará. Doslova!

Titulky, novinové výstrižky, všetko zoradené chronologicky, presne tak ako to Ježiš zažil. Max pozbieral pár poznámok a keďže celú knihu venoval rozoberaniu jednému z Ježišových vyhlásení, chcel, aby sa skončila tým, že že si prejdeme celý jeho život. 4O zamyslení na každý deň- od Betlehema až po prázdny hrob.

A tak sa kniha 3:16 stala niečim výnimočným. Spája príjemné s ešte príjemnejším a užitočné s ešte užitočnejším. Na cene nezáleží, veď táto časť je len akýmsi darčekom, bonusom extra prílohou k až aj tak fantastickej knihe.

Observations: pozor na čas!

Knihu som dostala v piatok a v nedeľu večer už bola prečítaná. Čítala sa vlastne úplne sama. Vážne. A na to pozor! Rovnako ako iné knihy podobného žánru, aj túto budem musieť prečítať ešte raz. Nie preto, že by som jej nepochopila, alebo nemohla prísť na chuť, ale preto, že som nebola schopná prijať a obsiahnuť všetky tie skvelé myšlienky, ktoré do nej Max vložil. Tri dni sú na ňu časovo síce veľa ale po emočnej stránke až neskutočne málo.

To je asi tak všetko čo k tomu celému môžem napísať.

A ešte by som dodala: Good job, Mr. Lucado!