pondelok 24. októbra 2011

Láska hodná dávania by Max Lucado

Desiata lyžička musli


Vydavateľstvá a kníhkupectvá sú v poslednom čase doslova preplnená knihami podobného typu. To, čo bolo kedysi podpultovým a nedostatkovým tovarom sa na nás odrazu valí z každého výkladu a každého regálu.
Medzi podobnou literatúrou si už nemusíme vyberať len z dvoch titulov, dnes ich mám stovky. Vlastne tisíce.... Výhoda? Na prvý pohľad jasná. Každý sa ku knihe dostane oveľa jednoduhšie, na druhej strane, v toľkom mori rôznych publikácií tohto typu len málo kto vie presne, čo chce, (Ach, keby aj sa som taká bola....) a odrazu má v knižnici knihu, ktorú už nikdy nehodlá prečítať...

Je skvelé, že slovenská knižná produkcia sa po dĺĺhom čase mlčania konečne pistila po vydávania aj tohto druhu kníh, aj keď nie každá z nich dokáže osloviť. Ale ako aj pri iných knihách, aj tu ide hlavne o subjektívnosť.

Kníh z podobnéhosúdka som prečítala už neúrekom (a neúrekom ich bolo aj zo súdka Maxa Lucada), ale aj napriek tomu sa nemienim stavať do pozície odborníka na túto tému. To ani náhodou. Som skôr nezaujatý pozorovateľ. Švajčiarsko. Holden Caulfield v dievčenskom tele.

Musím povedať, že táto kniha bola pre mňa ako desiata lyžička musli do jogurtu. Deväť sa ich tam ešte v pohode zmestí, ale desiatu odrazu sprevádza katastrofa. Vločky všade, všade jogurt.... A presne tak to bolo aj so mnou a Láskou. Jednoducho sme si nesadli.

Kniha prezentuje základnú pointu lásky: Nemôžeš milovať, ak nie si milovaný. A prezentuje ju naozaj dobre. Zaujímavé pasáže, ktoré som vždy hltala (týkali sa Maxovho života... neviem či si vymýšľal, alebo nie, ale bolo to fakt skvelé) sa striedali s jemnou podprahovou prednáškou (nič hardcorové... skôr príjemné čítanie na večer, ktoré vám aj niečo dá) a dopĺňali ich krátke pasáže z Písma. Štruktúra ako v každej inej Maxovej knihe.
Čítala sa veľmi dobre no aj tak mi niečo nesedelo. Niečo, čo sa netýkalo obsahu (ktorý bol naozaj dobre spracovaný). A potom som na to prišla. Štruktúra. Rovnaká v každej jednej jeho knihe. Človek sa jej postupne preje a odrazu nedokáže prijať to skvelé čo je vnútri. A to sa stalo mne.

Aj keď Láskahodná dávania je „Kniha hodná dávania“, ja osobne z nej mám len veľmi málo. Prečo? Pretože som sa vrhla na všetky jeho knihy naraz. A oni sú skôr ako tabletky. Postupúnosť buduje účinnosť....

Takže, konečný verdikt znie... Knihu odporúčam, naozaj, ale doprajte si čas (ak ste nedávno čítali nejaké podobné knihy), aby ste si ju mohli vychutnať úplne naplno. Potom budete prekvapení, koľko perfektných vecí sa z nej na vás nalepí.

XOXO 
DomiLondon

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára