To sú Vianoce?

Včera sme konečne došikovali do obývačky vianočný strom. Borovicu. Je Gigantická a napriek našim vysokým stropom a veľkým izbám, pohltila takmer všetok priestor. Nepreháňam, je to tak.

Prvýkrát za celý môj život sa stalo, že vianočné gule svietili hneď na prvý krát.... a počet rozbitých gúľ je zatiaľ blízko nuly (fajn, jedna sa mi už pošťastila, ale.... určité percento strát je povolené).

V noci sme boli so sestrou na Hobitovi a okrem Misty Moutains Cold som si pri zasypávaní opakovala aj to, že zajtra (teda dnes) sú Vianoce. Stále dokola a dokola som si to hovorila a pri pohľade na oranžové steny mojej izby, mi to stále nedopínalo.

Vianoce.

Zasa.

Waw...

čakala som, že ráno ma zobudí niečo krásne, Vianočné, veľkolepé... filmové... V skutočnosti to boli prudké údery susedkynej lopaty o zamrznutý chodník.

Sú Vianoce.

Hneď z rána sa začalo upratovať a variť a piecť... a všetko pomaly nadobúda ten známy slávnostný lesk...

To sú Vianoce?

So stále mokrou hlavou som vyšla von, aby som dala susede s lopatou Betlehemské svetlo. Nevrátila som sa dovnútra, keď som sa na chodníku pre domom skoro zabila, vzala som lopatu aj ja a s vypätím všetkých mojich dievčenských síl som začala ničiť celonočnú prácu mrazu. Máme veľký dom... dlhý chodník a to nehovorím o dvore.... a ja nie som trénovaná. Každú chvíľu som sa zastavovala, aby som nabrala  dych... Bola som spotená... Bolo mi hrozne. To mal robiť môj otec, nie ja!

Ale aspoň si na tom chodníku teraz nik neublíži a naši nebudú mať opletačky so súdom pre neúmyselné ublíženie na zdraví.

Sú to Vianoce?

Vážne!

Myslím, že atmosféra Vianoc sa preceňuje... Mystifikuje sa a robí sa z nej ničo, čo Vianoce nikdy nepraví skutočnými Vianocami... Mám rada stromček (a mám rada zvláštnu záľubu našich, kupovať ten najväčší), mám rada vôňu ihličia a svetielka všade kam sa pozriem, mám rada adventné kalendáre, vianočné filmy a o pesničkách ani nevravím. Mám rada  darčeky (otvorene priznávam... som na prekvapenia...) a koláče a všetky tie veci okolo....

Ale je to až príliš trápna náhrada toho, o čom Vianoce naozaj sú. Nevydarená napodobenina. Pramálo.

Viete, Ann Voskampová je múdra žena... a tak Vám sem hádžem niečo z toho, čo ona nazýva Vianocami.

Panna počne a porodí syna a budú ho volať Emanuel, čo znamená "Boh s nami". Mt 1:23

Boh s nami. To jediné, čo nám môže priniesť útechu, keď sa cítime zranení

A jej syn Kai sa spýtal: "Mami? To Boh akože naozaj prišiel?"

A ona prikývla- Prišiel

 Vzdal sa neba, ktoré stále nebolo dosť veľké pre neho samého, a nechal sa držať v ľudských rukách

Opustil nekonečnosť priestoru a obmedzil sám seba na kožu, vzdal sa hviezdnych polí a namiesto nich si zobral krehké ľudské telo a kosti.

Vzdal sa rieky živej vody, ktoré tečie z jeho Trónu, aby deväť mesiacom plával v plodove vode. A ten, kto vytesal okraje vesmíru, vytesal seba do tvaru malého plodu v tme, pripútal sa k maternicovej stene panny a nechá, nech sa jeho bunky delia- jasné, všeštipiace svetlo

Tak veľké tajomstvo sa odrazu stáva malým dieťalom  a nekonečný Boh prichádza ako novorodenec.

O tom to je. O 

Láska, ktorá dáva - ale nie tým, ktorí ho milovali.

Láska, ktorá dáva - ale nie tým, ktorí ju môžu opätovať.

Láska, ktorá dáva - chudobným, zbankrotovaným a nepriateľom

Láska, ktorá dáva či sa ti to páči, alebo nie

Celý text od Ann Voskamp... užite

 Júúú... nuž, krásne Vianoce, ktpré nebudú len o odmetaní snehu, ničení poľadovice, koláčoch a darčekoch a filmoch.... 

Vidíme sa po Vianociach

XOXO DomiLondon

Tisíc darov by Anne Voskamp

http://sphotos.xx.fbcdn.net/hphotos-snc6/s720x720/285741_10150954997558758_180010617_n.jpg

Jedinečná kniha. Verte mi. A o jej jedinečnosti svedčí aj to, že som ju dočítala zhruba pred troma týždňami, ale tých dvadsať jeden dní odvtedy, som musela hľadať správne slová na to, aby som vám ju dokázala priblížiť.

Okey, azda sa môže zdať, že to beriem vážnejšie ako by som mala, ale... inak to nejde. Poznáte ten pocit, keď si lámete hlavu nad tým, ako mohol autor so seba vylúdiť takú krásnu konštrukciu vety a ubíja vás pocit, že vy pravdepodobne nič také nezosnováte? Poznáte to? Ak nie, pri tejto knihe sa vám ten pocit zaryje pod kožu tak hlboko, že ho už odtiaľ nedostanete. Nepreháňam.

http://www.create-with-joy.com/wp-content/uploads/2012/05/5-5-12-Ann-Voskamp.jpg

Zakaždým keď som Tisíc darov čítala, musela som sa usmievať. Viem, znie to ako klyšé, ale je to tak. Slová sa knihou niesli ako hudba (ani ja som neverila, že niečo také je možné, ale ukázalo sa, že som sa mýlila) a často som si predstavovala, že keď raz budem mať beby, budem mu z tej knihy čítať pri jeho bielej postieľke. Samozrejme, že tomu to mrňa nebude rozumieť, ale myslím, že by bolo krásne zabaliť ho tými krásnymi slovami.

Tisíc darov rozpráva príbeh o tom, ako sa z každodenných stereotypov môžu stať ducha oživujúce zázraky. Je to kniha o tom, ako človek dokáže vidieť krásu v letnom daždi a v blatových stupkách na čisto pozmývanej podlahe, v napnutých svaloch na rukách svojho manžela pri rúbaní dreva ale aj v odseknutom prste najmladšieho syna. Je to divý sprievodca, ktorý po dávkach aplikuje do čitateľa nádej a vieru v krásu.

Istý filozof raz povedal, že sú knihy, ktoré sa zhltnú, sú tie, ktorým čitateľ dovolí, aby sa mu rozpustili na jazyku a potom sú také, ktoré treba žuť a vnímať každú zložku ich chute. A to je prípad Ann Voskampovej. Nie je to kniha na jeden hlt ale na celoživotné prežúvanie, vďaka ktorému sa do tela dostanú živiny, ktoré spravia život naplneným až po okraj.  

Jednoznačne je to najočarujúcejšia kniha akú som v živote čítala (a že som ich už čítala naozaj veľa!!!!), to čo som o nej napísala v týchto riadkoch ani z desatiny pravdivo nevykresľuje jej skutočnú hodnotu a dynamiku. A možno práve to je na tom to dobré... možno to je znak, že si ju naozaj treba prečítať, odložiť do knižnice a potom prečítať znova. A znova. A znova. 

Nuž a Ann každý deň prispieva krásnymi postmi na svoj blog, takže ak ešte nie ste presvedčení, či knihu naozaj chcete, myslím, že jej slová vám dajú jasnú opdpoveď. :D Tu jej jej blog: A Holy Experience.
A... kúpiť si ju môžete tu: Tisíc darov- Kumran. :D