Čo o sebe prezradila MIROSLAVA VARÁČKOVÁ (Interview)

S hrdosťou vám prinášam interview so skvelou slovenskou spisovateľkou, ktorá si povedala, že YA nepatrí len do Ameriky, ale aj k nám.

Komunikácia s ňou bola naozaj výnimočná. Nemyslela som si, že spisovatelia sú takí milí... ale koniec koncov, aj oni sú ľudia, no nie? Bola milá a ústretová a naozaj inšpiratívna.

Som rada, že po dlhých týždňoch naťahovania, Vám môžem predstaviť Miroslavu Varáčkovú z pohľadu, z akého ju možno nepoznáte.

Chcela by som jej týmto veľmi, veľmi, veľmi poďakovať za venovaný čas, odpovede aj ochotu. Naozaj ma veľmi potešila.

Tak nech sa páči, prečítajte si, čo o sebe prezradila slovenská fantasy spisovateľka, autorka kníh ako Prežila som svet, Sprevádzačka, Anjeli noci,...MIROSLAVA VARÁČKOVÁ.

Môžeš nám niečo povedať o tvojich predchádzajúcich skúsenostiach s písaním? Bolo to ťažké a stresujúce, alebo ľahké, aby vo vydavateľstve publikovali tvoje diela?

Pred vydaním prvej knihy som skúsenosti s publikovaním nemala takmer žiadne. Je síce pravda, že píšem už od nepamäti, no uverejnených článkov bolo málo. Nikdy som nemala potrebu svoje písanie akýmkoľvek spôsobom zviditeľňovať, rozoberať, nelákali ma literárne súťaže, netlačila som sa do školských časopisov, ročeniek a pod. Až počas MD mi napadla myšlienka, že by možno nebolo na škodu  skúsiť osloviť vydavateľov. Bol to úplne bláznivý nápad, keďže išlo o môj prvý pokus o román. Sranda však bola, keď mi o pár dní zavolali z Motýľa, že knihu chcú. Dodnes nechápem, ako sa mi to podarilo.

Vždy si chcela byť spisovateľkou?

Nie. Práveže nie. Mojim snom bolo pracovať v zdravotníctve, najlepšie ako lekárka.

Čo ťa priviedlo k tomu, aby si písala pre mladých (YA)?

V prvom rade skutočnosť, že knihy určené pre YA rada čítam. Vždy sa dokážem lepšie stotožniť s mladou hrdinkou ako napríklad so ženou v zrelom veku. Nebaví ma čítať príbehy o manželských trojuholníkoch, neverách, intrigách atď., a dupľom nie o tom písať. Ubíjalo by ma to.

No a druhým dôvodom, prečo som sa zamerala hlavne na fantasy knihy pre mladých, je fakt, že na Slovensku tento druh literatúry donedávna absentoval.

Hromadila si si predtým, než si začala písať tvoju najnovšiu knihu „Prežila som svet“ nejaké informácie? Predsa len, dej je vsadený do podmienok, ktoré nám momentálne nie sú až tak prirodzené.

Nie, až na pár informácií o geotermálnych zbraniach som sa na tento príbeh nijako špeciálne nepripravovala. Nechala som svoju fantáziu naplno pracovať a viac-menej to potom išlo samé.  

Musím však priznať, že som pri písaní využila svoj zážitok z návštevy Osvienčimu. V knihe spomínam tábor smrti, ktorý je akýmsi zrkadlovým obrazom koncentačných táborov z obdobia druhej svetovej vojny prenesený do môjho príbehu o budúcnosti. Snažila som sa opísať smútok, ponurosť a hrôzy, ktoré tam ešte aj dnes cítiť každým pórom.

Aké bolo písať knihu „Prežila som svet“? Môžeš nám o tejto knihe povedať niečo viac? Niečo čo samotný čitateľ možno hneď nezaregistruje, ale pre teba to znamená veľa?

Písať ju bolo super. Doslova som pri nej unikala z reality, hlavne pri kapitolách, ktoré sa venujú vzťahu vznikajúcemu medzi Elou a Alexom. Normálne som chodila zaľúbená aj ja J A na čo by som v tomto príbehu chcela upozorniť? Na všetko J Ale nie... možno na hrozbu genetických manipulácií, ktoré v knihe spomínam, taktiež na možnosť tretej svetovej... neviem J v prvom rade mi išlo o to, aby som vymyslela príbeh o silnej láske.

Jediné, čo však trochu ľutujem, že som v knihe nevenovala viac kapitol práve tomu Táboru smrti. S odstupom času si uvedomujem, že túto časť Elinho príbehu som mohla rozvinúť viac.

Môžeš sa s nami, prosím, podeliť o niekoľko svojich najobľúbenejších kníh? Prečo ich máš rada?

Momentálne patrí medzi mojich obľúbencov napríklad Markus Zusak – autor Zlodejky kníh a Posla. Veľmi sa mi páči jeho štýl, schopnosť získať si čitateľa, zaujať a dostať sa „pod kožu“. Skutočne ho obdivujem. Ďalej je výborná aj Suzanne Collins so sériou Hunger Games, ktorá patrí medzi moje srdcovky. Za spomenutie stojí taktiež Catherine R. Hydeová, McCarthy a aby som nezabudla, samozrejme, Romain Rolland – Peter a Lucia je asi najkrajšia kniha, akú som doteraz čítala.

Inšpirovali ťa niektoré z nich k napísaniu tvojich kníh?

Určite áno.  Hlboké príbehy vo mne vždy zanechávajú  stopu a potom či chcem a či nie, z toho zážitku čerpám.

Čím by si bola, ak by si nebola spisovateľkou?

Neviem J  Asi mi bolo súdené byť tým, čím práve som.

Ak by bol koniec sveta a ty by si si so sebou do úkrytu mohla zobrať tri veci, ktoré by to boli?

Uff, ťažká otázka. Netuším. Teraz môžem napísať, čo by som si so sebou vzala, ale ak by na ten výber prišlo naozaj, určite by som v tom šoku volila inak, preto sa popredu nad podobnými vecami nezamýšľam.

Čo je pre teba najväčšia inšpirácia? Čo ti dodáva síl do písania (aj do iných vecí) aj keď si úplne na dne?

Silu mi dodáva rodina, blízki ľudia, viera v Boha...  v autorskej činnosti ohlasy čitateľov...

No a inšpirácia prichádza vždy sama. Nikdy netuším, kedy ma niečo nakopne a čo za príbeh sa mi preženie hlavou najbližšie J

Čo  pre teba znamená slovné spojenie „pohoda pri písaní“?

Predovšetkým pokoj.

Je ťažké napísať knihu? Ktorá časť práce na nej je najťažšia a ktorú máš najradšej?

Nie, nie je to ťažké. Najťažšie je sadnúť si k pc, otvoriť word a začať. 

No a najradšej mám samotné vymýšľanie príbehu.

A čo komunikácia s vydavateľstvom? Sú nejaké rady, ktoré by si mohla dať ašpirujúcim spisovateľom v tomto smere?

Hlavne sa treba odhodlať poslať rukopis. Veľa autorov má strach, boja sa sklamania, no pokiaľ to neskúsia, ten strach ich bude zväzovať vždy. Možno aj preto sa mi podarilo tak ľahko vydať prvú knihu, lebo som popredu neriešila možné odmietnutie. Išla som do toho impulzívne a strmhlav. Jeden mesiac mi napadlo napísať román, ďalšie dva či tri som ho tvorila a v nasledujúci už bol u vydavateľa.

Existuje nejaká rada ako napísať dobré dielo? (tebe sa to očividne darí. Tvoje knihy sú už dlhý čas na rebríčku najžiadanejších kníh u nás).

Čo je to dobré dielo? J Pre každého to spojenie znamená niečo iné ;) 

Podľa mňa by však ľudia, ktorí písanie milujú, mali písať čo najviac. Tým sa autor zdokonaľuje – teda, aspoň si myslím, pretože u mňa to platí. Čím viac ťukám do klávesnice, tým som vypísanejšia.

Človek musí byť tiež sebakritický, ak chce, aby jeho dielo raz vyšlo  aj knižne. No a taktiež nie je na škodu, nechať si poradiť. Autor vždy vidí svoju knihu inými očami ako čitatelia a preto sa snažím počúvať aj kritiku. Jasné, že sa nedá vyhovieť všetkým – niekto má  rád veľa opisov, iný menej a pod., ale minimálne editorkine a vydavateľove pripomienky rešpektujem a riadim sa nimi.

Je niečo z Ely aj v tebe? Ak áno, čo?

Vždy je niečo z mojich hrdiniek aj vo mne. Z Ely je to temperament a vernosť.

Odkedy píšeš? Kedy si na sto percent vedela, že chceš byť spisovateľkou?

Nevedela som, že chcem byť spisovateľkou. Prišlo to samé. Ale píšem odjakživa J

Plánuješ naplať viac kníh s príbehom podobným tomu Elinmu?

Zatiaľ neviem, ale pohrávam sa s tou myšlienkou.

Aká vec je podľa teba na živote v čase úpadku civilizácie najťažšia?

Neprepadnúť beznádeji.

Čo je na práci spisovateľa „najcoolovejšie“?

Neviem J

Existuje nejaká vec, ktorú chceš, aby ľudia o tebe vedeli?

Ani nie J Nič podstatné mi nenapadá.

Okrem písania, aká je tvoja najobľúbenejšia činnosť?

Turistika. Zbožňujem prírodu. Hlavne naše Vysoké Tatry.

Akú najjednoduchšiu vec si sa nedokázala naučiť? Pískať? Jazdiť na bicykli? Skákať cez švihadlo?...

Neviem dobre plávať, pretože mám panický strach z hlbokej vody. A ani lyžovať neviem.

Bonus: Ak by si mohla hocijaké mesto premenovať, aké by to bolo a aké meno by si mu dala?

Tak to skutočne netuším J

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Na záver by som ešte raz veľmi rada poďakovala Mirke. Vážne. Veľmi si to vážim.

Dúfam, že vám toto inteview prinieslo aspoň trochu iný pohľad na spisovateľský svet, na svet úspešnej slovenskej YA spisovateľky.

Komentáre by ma veľmi preveľmi potešili.

Majte sa krásne.

XOXO

DomiLondon