streda 6. júna 2012

Neotrasený by Dan Wooley (and Jennifer Schuchmann)


http://www.krestanskemedia.sk/obrazky/201110241005460.neotraseny_predna.jpg

     Povedzme si úprimne, kto by nepoznal Beara Grillsa, jeho nechutné degustovanie zdochnutého mäsa a iných elementov, ku ktorým by sa človek za bežných okolností ani len nepriblížil. Aj keď je to väčšine na smiech, hlavným motívom tohto zrejme o chuťové bunky ochudobneného týpka je (okrem „skromnejšej“ finančnej odmeny) naučiť nás, bežných smrteľníkov aspoň základy prežitia.

    A verte či nie, presne tak mi pripadala kniha Dana Wooleya Neotrasený. Jasný, stručný a intenzívny kurz prežitia v prípade, že ste zavalený šiestimi poschodiami hypermoderného hotelu bez jedla, pitia, svetla a akejkoľvek vyhliadky na záchranu. Fajn, priznávam, zľahčujem to. Ale mám pocit, že len z určitým odľahčením dokážem zachytiť skutočnú intenzitu príbehu a knihy. Tak mi to prosím odpusťte.

    Skutočné príbehy (nech sú už o čomkoľvek) sú vždy plné toho zvláštneho náboja, ktorý vás drží prilepených ku knihe až kým nenalistujete poslednú stranu a neprečítate posledné slovo. Bude to tou autentickosťou, pravdivosťou a reálnosťou... alebo azda niečím iným? A Neotrasený bol doslova presýtený autentickosťou- nijaké kľučky okolo nechutností (dokonca ani pri podrobnom opisovaní pitia vlastného moču), zúfalstva a paniky. Jednoducho všetko je napísané tak ako bolo, bez zbytočných metafor, nadnesených slov, alebo nepotrebného filozofovania. Človek pri čítaní tejto knihy priam nadobudne dojem, že sa sám nachádza niekde pod tonami betónových sutín a sám aj prežíva príbeh. Emócie v ňom sú také skutočné a pravdivé, že som ani len na chvíľu nezapochybovala o tom, že by boli vymyslené, alebo vykonštruované kvôli predajnosti knihy. Nič také.

http://cache.blippitt.com/wp-content/uploads/2010/01/dan-wooley-notebook.jpg
    Dan sa obracia na Boha, panikári a pochybuje o jeho zámeroch rovnako ako ktokoľvek z nás. Z knihy cítiť, že postava Dana je skutočne reálna, z mäsa a kostí, a nesnaží sa hrať na niečo čím nie je. Obdivovala som ho. Naozaj. Počas celej knihy, počas sledovania jeho príbehu a konania som sa pýtala sama seba, ako by som sa v danej chvíli zachovala ja. Na čo by som myslela vo chvíľach o ktorých by som bola presvedčená, že sú moje posledné. Našla by som pokoj v Bohu, tak ako to spravil Dan a ubezpečila by som sa, že nech by sa stalo čokoľvek, On by to dokázal použiť na dobré? Pre mňa, pre moju rodinu, pre ostatných?    

    Kniha je úžasnou inšpiráciou a posolstvom, ktoré je postavené na skutočnosti a opiera sa o realitu. Realitu Boha, jeho činov a jeho prítomnosti. Realitu utrpenia, šialenosti, hladu a smädu, bolesti a úzkosti. Realitu strachu a pokoja, paniky a kľudu, chaosu a poriadku.

http://media.vivanews.com/thumbs2/2010/01/21/83876_dan_wolley_menunjukan_salah_satu__penyelamatnya___641_452.jpg 
    Keď Dan opisuje svoju minulosť so svojou manželkou, nesnaží sa skryť „neatraktívne“ chvíle len preto, že by mohli vzbudiť nemiestnu pozornosť, ale ukazuje, ako si Boh použil aj tieto situácie v čase jeho tragédie pod hotelom. Všetko so všetkým súvisí.

    Mohla by som o knihe písať ešte hodiny a stále hovoriť dokola tie isté myšlienky a idey len podané inými slovami, ale nestálo by to za nič. Podstatné som už vypovedala- podstatné vypovedala kniha sama a mne neostáva iné len Vám ju odporučiť.  

A ak sa vám moja recenzia nezdá dostačujúca, prosím, pozrite si trailer/video/whatever a posúďte sami.