Ako začať (Robiť ťažké veci, tam, kde práve si) by Alex & Brett Harrisovci

http://www.zaex.sk/obalky_knih/ako_zacat_kumran.jpg

Robiť ťažké veci vyvolala šialenstvo. Doslova. Je zbytočné to zapierať... a koniec-koncov je to skvelé, pretože šialenstvo v tomto zmysle slova zväčša vyvolávajú veci, ktoré akýmsi zvláštnym spôsobom napĺňajú zvláštnu túžbu v našich srdciach (a povedzme si úprimne, kým to šialenstvo nevypukne, často si tú túžbu ani neuvedomíme, nie je tak?). Robiť ťažké veci jasne prezentovala koncept nutnosti mladých... veľmi mladých ľudí v aktuálnom svetovom dianí. Nie len v zapojení do malých vecí, každodenných aktivít, ale do gigantických vecí, ktoré dokážu švihom zvrtnúť chod sveta o 360 stupňov. A odrazu sme zistili, že jednou z našich najhlbších túžob je byť v centre niečoho veľkého, byť tam, kde sa píšu dejiny, mať príležitosť použiť v rozprávaní divokého príbehu svojim vnúčatám slovné spojenie: viem, že to bolo takto, pretože som tam bol. Presne to chceme, a len hlupák by si nahováral, že to tak nie je, pretože táto vlastnosť je jednou z najhlbšie zapísaných túžob v našom srdci. Veď ako hovorí Jarrid Wilson (a to veru už je kapacita, ktorej slová môžeme brať vážne), „sme povolaní, aby sme svet menili,...“

Lenže niekedy nie je až tak celkom jednoduché začať, pretože človek často azda až tak presne nevie s čím má začať, ako má začať a kde vlastne ten začiatok je. A začiatok čoho. Základné otázky, ktoré sa môžu zdať až absurdne irelevantné a smiešne. A predsa sú často práve tieto otázky dôvodom, prečo sa do ničoho veľkého nepustíme, prečo sa na to vykašleme skôr, akoby sme sa do toho vôbec ponorili, a prečo nevytrváme. A teraz hovorím aj o sebe. Presne tak. Na obyčajné otázky kladené správnym spôsobom je veľakrát najťažšie odpovedať. Ale výhodou je, že ak sa už k tej odpovedi dopracujeme, posunie nás ďalej, zabezpečí základ pre to, aby sme sa mohli robiť veľké veci (a tým myslím VEĽKÉ VECI) a aby tie veci boli úspešné.

http://blackchristiannews.com/news/r_alex_brett_tunnel.jpg

Chvála Bohu, že na svete existujú ľudia, ktorí tieto otázky zodpovedali za nás, lebo, nech zdvihne ten, kto by si naozaj hľadal vo svojom extrémne nabitom rozvrhu čas na to, aby zisťoval, ako sa má do ťažkým vecí pustiť. Ako začať je uhoľný kameň, základný panel, ak chcete, celého projektu robenia ťažkých vecí. Škrupina motivačnej teórie sa odlúpila a ostali holé fakty, ktoré prinášajú oveľa viac ako milión krásne napísaných, ale prázdnych motivačných slov. Učebnica odvahy. Presne tak.

Ako začať nestavia svoju kvalitu na štýle, ani na beletristickom prejave (hoci... klobúk dolu, páni), ale na realite, ktorú podčiarkuje množstvo svedectiev mladých rebelucionárov o tom, ako oni sami vošli a kráčali v klíme robenia ťažkých vecí. Ako oni robili ťažké veci.

Presne tak. Kniha na viac prečítaní. Kniha, ktorá by sa mala stať jedným zo sprievodcov života. 

Well, na záver niekoľko informačných drobností.

Ak poznáte Robiť ťažké veci, ak viete o čom je reč a chcete sa do tpoho zapojiť viac, byť súčasťou niečoho fakt veľkého, máte možnosť právet tu: 

Oficiálna stránka rebelúcie

slovenská alternatíva projektu rebelúcie

... a ak si chcete knihy objednať, spoľahnite sa, že tu ich budú mať pre vás vždy nachystané:

Ako začať

Robiť ťažké veci

Charlieho malé tajomstvá by Stephen Chbosky

http://www.academiaknihy.cz/eshop-images/small/charlieho-male-tajomstva.jpg

CoverDeal: ...je to, ako keď sa vám náhle zapáči nejaký chlapec... Deal: Neklame. Veď koho by aj oklamal? Seba? Načo?
BestFriend4Ever: ... po chvíli by ma začal podvádzať s nejakým pseudofilozofom...
Plus: Realita
RelationshipStatus:.. ...možno to bolo tou neutíchajúcou Holdenovskosťov...

CoverDeal: ...je to, ako keď sa vám náhle zapáči nejaký chlapec...
Už je to pár rokov, čo som túto knihu ešte stále pod anglickým názvom uvidela na internete. A ak vám poviem, že som ňou ostala uchvátená, treba sa nad tým zamyslieť, pretože ja zelenú farbu vážne neznášam. Takže otázkou teraz zostáva, čo ma na nej tak uchvátili, že sa mi z celej tej zelenosti neobracal žalúdok, a namiesto toho, sa mi ruky chveli túžbou chytiť tú útlu knižočku do dlaní a pricapiť si ju k hrudi. Vážne? Osobne nepoznám odpoveď na túto polemickú otázku a ak by so ju aj poznala, nepoviem vám ju, lebo je to, ako keď sa vám náhle zapáči nejaký chlapec a vy vlastne ani neviete prečo.
Azda to je pre tú odvahu, ktorú dizajnér obálky musel prejaviť, keď vydavateľovi posunul jednofarebný návrh s minimalistickým obrášťokom. Alebo pre ten netradičný názov, ktorý sa v anglickom origináli leje cez pery ako melódia. Alebo pre štruktúru papiera, z ktorej je obálka urobená. Alebo je skrátka presiaknutá silou príbehu, ktorý sa už neudržal vo vnútri a ktorý cez ňu srší. Čo ja viem. Každopádne je to jedna z mála zelených vecí, ktoré ma neprivádzajú do šialenstva.

Deal: Neklame. Veď koho by aj oklamal? Seba? Načo?
Charlie píše listy. Píše ich veľa a všetky sú absolútne presiaknuté jeho dušou. Neskrýva sa za siahodlhé, fundované a mudrácke reči. Jednoducho žije svoj život v čase dospievania a píše o ňom s maximálnou úprimnosťou.  Neklame. Veď koho by aj oklamal? Seba? Načo?
Pravdivo (a niekedy až zarážajúco naivne a otvorene) opisuje prvý rok na škole a všetko okolo toho. Kamarátov, vzťahy s nimi, rodinu a problémy. Nič nezametá pod koberec. Všetko prežíva a zapisuje Charlie naozaj nie je ty, ktorý má nutkavú potrebu vkuse ospravedlňovať svoje spávanie, len aby sa jeho počiny odrazili v lepšom a žiarivejšom svetle. To teda nie.. Podáva nám svedectvo o jeho dospievaní a o snahe robiť tie správne rozhodnutia a byť dobrým kamarátom.
BestFriend4Ever:... po chvíli by ma začal podvádzať s nejakým pseudofilozofom...
Pozrite, fakt som človek, ktorý sa snaží byť so všetkými za dobre a pokiaľ to len trochu ide ( a moja divotvorne introvertno-cholerická povaha mi v to nejako extrémne nebráni), snažím sa nadväzovať aj kamarátstva. Vážne. A predpokladám, že keby bol Charlie za, určite by sme sa skamarátili a tak... ale obávam sa, že by som ho po čase začala nudiť. Vážne.
Hlavne preto, že je fakt inteligenný ( negúľajte očami. On je fakt nad-nad-nadpriemerne inteligentný a ak mi neveríte, prečítajte si knihu a potom sa môžeme baviť) a mám pocit, že hoci mne v IQ teste tiež nevyšli nejaké záporné hodnoty, naňho by som nemala a po chvíli by ma začal podvádzať s nejakým pseudofilozofom, alebo čo, s ktorým by sa mal o čom baviť (a možno nie. Ja sa tiež viem baviť na rôzne témy. Fakt, Charlie.)
Ale je treba dodať, že ak sa už niekto s Charliem skamoší a má tú česť zdieľať s ním svoj život, má celkom vyhraté. Fakt. A jednoznačne takému človeku radím, aby sa ho držal ako kliešťa, pretože s ním to dotiahne ďaleko. Fajn, niekedy som z neho mala nervy. Vážne. Vlavne z tých blbostí čo robil a tak... ale v konečnom dôsledku je to dobrý chlapec. 

http://collider.com/wp-content/uploads/the-perks-of-being-a-wallflower-6.jpg

Plus: Realita.
V tejto knihe je plusov na cárach. Nebudem ich všetky menovať, pretože ak by som t spravili, o chvíľu by sa z nich stali len šedivé tiene. Poznáte to. Takže... nech si radšej pekne hoväjú v knihe a potom nech sa v plnej paráde žiarivosti ukáži čitateľovi.
Ale... jedno plus spomenúť musím, napriek tomu, že voči ostatným to nie je práve najdemokratickejšie.
Nuž venujme sa chvíľu realistickosti tejto knihy. Miestami som mala pocit, že Stephen knihu len vydáva za fikciu a v skutočnosti je to skutočný príbeh ako vyšitý. Prečo? Pretože také veci vie ščlovek len málokedy vymyslieť. Fajn, môžeme polemizovať o tom, že Stephen Chlbosky je dlhoročný scenárista a producent s milionročnou praxou a bla bla bla, a že vie ako sa také veci robia... ale, čo si budeme klamať. Niektoré veci jednoducho ľudský rozum nevymyslí. Nie je tak? Takže, ak je táto kniha fikciou, klobúk dolu, pretože je to fakt, fakt, fakt velkolepé. A ak nie je. Tiež klobú dolu, pretože je to tak zakamuflovan, že je to rovnako veľkolepo veľkolepé.

RelationshipStatus: ...možno to bolo tou neutíchajúcou Holdenovskosťov...
Ako je možné, že som tú knihu nečítala skôr. Vážne. Kde nastala chyba?
Patrím k tým ľuďom, ktorý zakaždým, keď prečítajú novú knihu, povedia, že to bola najlepšia kniha, akú kedy čítali. Okej, znižujem tým hodnovernosť svojich slov, ale pomôžem si?
Pri tejto knihe som to nepovedala. Hoci sa vážne, vážne, vážne radila k tým, ktoré by som chcela mať vo svojej poličke a stále sa k nim vracať. Cítila som sa ňou spriaznená. Neviem, či to bolo tým, že som z nej cítila neutíchajúcu Holdenovskosť, alebo čo, ale jednoducho ju mám rada.
A priznávam... sem tak mi sánka spadla poriadne nízko. A em tam mi padla zasa slza... ale nie veľa.
Nie som predsa mäkkýš. Ale viete čo tým myslím.
A keď nie, prečítajte si ju a budete vedieť.
Alebo viete čo? Prečítajte si ju radšej všetci. Tak to bude lepšie.

Boh sa priblížil by Max Lucado

http://tlacovespravy.files.wordpress.com/2011/11/boh-sa-priblizil.jpg

V podstate som mala vedieť, čo ma v tejto knihe čaká. A vlastne by mi to nik nemal právo vyčítať. Predsa som od Maxa prečítala všetko, čo mu u nás vyšlo. Teda pre dospelákov.  Jeho štýl sa mi nenápadne, ale trvalo vpálil pod kožu.  Jeho filozofia myslenia by ma už nemala prekvapovať.

Presne to som si myslela. Doslova.

A doslova som sa mýlila.

Ach, ako jednoducho človek padne do pohodlnej tendencie škatuľkovania. Všetkého. Ľudí. Kníh. Autorov. A zobudiť ho môže len poriadny preplesk. A u mňa ten preplesk nastal v momente, keď som sa začítala do knihy Boh sa priblížil. Nepreháňam.

Napriek tomu, že Maxovou literárnou výsadou je jeho neskutočne nadnesený, a ľahký štýl, ktorý je zreteľný v každej jeho knihe, táto kniha boduje množstvom nových uhlov pohľadu. Známu situáciu, ktorú poznáme odpredu-odzadu, no napriek jej zázračnosti ju svet pomaly obaľuje streotypom, podáva v kontexte takej perspektívy, že z nej náhla vlna sviežosti v momente odfúkne všetok stereotyp a pred nami sa trbliece niečo úžasné.  Viem, znie to komplikovane a tažťkopádne. A možno nezrozumiteľne, ale to jej jediný spôsob, akým dokážem vyjadriť, ako Max Lucado vo svojej knihe predstavil Krista. A jeho pohnútky prísť na svet tak, ako prišiel.

Ako dieťa, ktoré plače. Tesár, ktorý si občas trene kladivom po prste. Ako syn, ktorého Jozef musí usmerňovať pri výrobe novej stoličky. Škandalózne! Šialené!

Úžasné! Dych vyrážajúce!

Predtým, než Max začal písať túto knihu, odložil všetku svoju vedátorskosť a vysokú, ťažko uchopiteľnú fundovanosť do skrinky a jej dvierka zamkol. To mu dovolilo hľadieť na Ježiša, na čas, ktorý strávil na Zemi a na čas, ktorý tomu predchádzal absolútne ľudskými očami, bez obmedzenia prílišného mudrovania, bez vysokých a nepreniknuteľných múrov náuky. Bol to len on a Boh.

Kapitoly sú len také dlhé, aby z nich čitateľ dokázal vyťažiť maximum, a aby ho nezahltili zbytočným prázdnym pragmatizmom. A hoci je kniha fakt krátka a človek by si mohol povedať, že tak málo strán mu vlastne ani nemá čo ponúknuť, sila myšlienky v nej obsiahnutej plynie oveľa, oveľa ďalej.

Keď píšem tieto riadky a premýšľam nad Maxovou knihou, cítim ako mi v bruchu šialene tancujú motýle a ako môj srdečný pulz naberá na intenzite, ktorú môže upokojiť len opätovné čítanie. Vážne.

Ak Max dal svojej knihe názov Boh sa priblížil, zrejme mal celkom jasno, prečo to spravil. Pretože vďaka nej, sa Boh naozaj približuje.

A keďže túto knihu naozaj odporúčam, rovno vám sem hodím aj link, kde si ju môžete kúpiť: Kumran.sk

Nuž a niečo o autorovi: Max Lucado

Tisíc darov by Anne Voskamp

http://sphotos.xx.fbcdn.net/hphotos-snc6/s720x720/285741_10150954997558758_180010617_n.jpg

Jedinečná kniha. Verte mi. A o jej jedinečnosti svedčí aj to, že som ju dočítala zhruba pred troma týždňami, ale tých dvadsať jeden dní odvtedy, som musela hľadať správne slová na to, aby som vám ju dokázala priblížiť.

Okey, azda sa môže zdať, že to beriem vážnejšie ako by som mala, ale... inak to nejde. Poznáte ten pocit, keď si lámete hlavu nad tým, ako mohol autor so seba vylúdiť takú krásnu konštrukciu vety a ubíja vás pocit, že vy pravdepodobne nič také nezosnováte? Poznáte to? Ak nie, pri tejto knihe sa vám ten pocit zaryje pod kožu tak hlboko, že ho už odtiaľ nedostanete. Nepreháňam.

http://www.create-with-joy.com/wp-content/uploads/2012/05/5-5-12-Ann-Voskamp.jpg

Zakaždým keď som Tisíc darov čítala, musela som sa usmievať. Viem, znie to ako klyšé, ale je to tak. Slová sa knihou niesli ako hudba (ani ja som neverila, že niečo také je možné, ale ukázalo sa, že som sa mýlila) a často som si predstavovala, že keď raz budem mať beby, budem mu z tej knihy čítať pri jeho bielej postieľke. Samozrejme, že tomu to mrňa nebude rozumieť, ale myslím, že by bolo krásne zabaliť ho tými krásnymi slovami.

Tisíc darov rozpráva príbeh o tom, ako sa z každodenných stereotypov môžu stať ducha oživujúce zázraky. Je to kniha o tom, ako človek dokáže vidieť krásu v letnom daždi a v blatových stupkách na čisto pozmývanej podlahe, v napnutých svaloch na rukách svojho manžela pri rúbaní dreva ale aj v odseknutom prste najmladšieho syna. Je to divý sprievodca, ktorý po dávkach aplikuje do čitateľa nádej a vieru v krásu.

Istý filozof raz povedal, že sú knihy, ktoré sa zhltnú, sú tie, ktorým čitateľ dovolí, aby sa mu rozpustili na jazyku a potom sú také, ktoré treba žuť a vnímať každú zložku ich chute. A to je prípad Ann Voskampovej. Nie je to kniha na jeden hlt ale na celoživotné prežúvanie, vďaka ktorému sa do tela dostanú živiny, ktoré spravia život naplneným až po okraj.  

Jednoznačne je to najočarujúcejšia kniha akú som v živote čítala (a že som ich už čítala naozaj veľa!!!!), to čo som o nej napísala v týchto riadkoch ani z desatiny pravdivo nevykresľuje jej skutočnú hodnotu a dynamiku. A možno práve to je na tom to dobré... možno to je znak, že si ju naozaj treba prečítať, odložiť do knižnice a potom prečítať znova. A znova. A znova. 

Nuž a Ann každý deň prispieva krásnymi postmi na svoj blog, takže ak ešte nie ste presvedčení, či knihu naozaj chcete, myslím, že jej slová vám dajú jasnú opdpoveď. :D Tu jej jej blog: A Holy Experience.
A... kúpiť si ju môžete tu: Tisíc darov- Kumran. :D