sobota 9. júla 2011

Quote of the Week

Do tohtodýžďnového Quote of the Week so použila Hunger Games...
Poviem vám, nie je ľahké nájsť tam nejaký vtipný výrok, ale aj napriek tomu sa mi to podarilo....
Tak, tu je to:


Silný moment:
Nastáva čas žrebovania. Effie Trinketová povie to, čo vždy: „Dámy majú prednosť!“ a prejde ku sklenej guli s menami dievčat. Siahne dovnútra, ponorí ruku hlboko medzi papieriky a jeden vyloví. Dav zadrží dych. V tej chvíli by som začula bzučať muchu na opačnom konci námestia, zmocňuje sa ma nevoľnosť a zúfalo dúfam, len nech to nie som ja, len nech to nie som ja....
Effie Trinketová sa vráti na stupienok, vyrovná prúžok papiera a zvučným hlasom prečíta meno. Nie som to ja.
Je to Primrose Everdeenová...

Romantická scéna (alebo skôr scéna, kde sa ukážu city...hoci nie medzi chlapcom a dievčaťom):

Rue sa prevrátila na bok, telo má skrútené okolo oštepu. Odstrčím od nej chlapca, vytiahnem nôž a vyslobodím ju zo siete. Jediný pohľad na ranu mi napovie, že ju nedokážem liečiť. Nikto to nedokáže. Ostrie jej preniklo žalúdkom. Nakloním sa k nej a bezmocne hľadím na zbraň. Nemá zmysel utešovať ju a presviedčať, že bude v poriadku. Nie je hlúpa. Natiahne ku mne a ja sa jej chytím ako záchranného lana. Akoby nezomierala Rue, ale ja.
„Zničila si zásoby?“ zašepká.
„Do posledného kúska,“ odvetím.
„Musíš zvíťaziť.“
„Zvíťazím. Za nás obe.“ sľubujem.

Vtedy si spomeniem na Peetove slová na streche: „len by som strašne chcel vymyslieť spôsob, ako... ako ukázať Sídlu, že mu nepatrím. Že som viac než iba súčasť Hier.“ Až teraz pochopím ako to myslel.

Pár krokov od okraja lesa rastú divé kvety. Možno je to iba burina, ale pučia na nej okvetia v nádherných odtieňoch fialovej, žltej a bielej. Natrhám plnú náruč a vrátim sa k Rue. Pomaly, jeden po druhom, kladiem kvietky okolo nej. Zakryjem škaredú ranu, ovenčím drobnú tvár a zapletiem jej ich do vlasov.
Musia to ukázať. No aj keby sa v tomto okamihu rozhodli obrátiť kamery inam, vrátia sa, keď prídu po telá a potom to všetci uvidia. Ustúpim a naposledy sa zahľadím na Rue. Vyzerá, akoby len spala.

Vtipná scéna:

„Pamätaj, sme šialene zamilovaný, takže kľudne ma pobozkaj, kedykoľvek sa ti zachce.“
Ou, a ak by ste sa chceli zapojiť do každotýžďnového sobotňajšieho meme, ktoré usporiadáva Judith na svojom blogu, kliknite sem: Quote of the Week.

piatok 8. júla 2011

Hry o Život by Suzanne Collinsová


HRY o ŽIVOT (HUNGER GAMES) by Suzanne Collinsová



Cover Deal: Thank U, IKAR
Deal: Čo so sebou prináša vzbura?
BestFriend4Ever: Ach, bodaj by...!
Plus:Farebné tváre , Vlkodlaci alias mutanti


CoverDeal: Thank U, IKAR

NO PÁNI!!! Fakt! To bolo prvé, čo sa mi prehnalo hlavou, keď som zazrela obálku tejto knihy. Lepšie slovo ako WAW to len ťažko adekvátne vystihne.
Ak by aj knihu začal čítať niekto, kto nemá ani šajn o tom z akého časového obdobia je, pri pohľade na obálku mu to musí byť jasné. Úplne.
Strieborné kruhy (ak by kniha nebola o tom, o čom je, azda by mohla byť o mimozemšťanoch a ich kruhoch v obilí), medená drozdajka, zlaté písmo... No z minulosti to príbeh rozhodne nie je.
A navyše, je skvelé, že hoci obálka prezrádza čo-to z príbehu (aspoň v náznakoch), nijakých spojlerov sa z tejto titulky báť nemusíme.
A navyše... Dikes, Ikar, že ste zachovali pôvodnú cover-verziu. Vážne. J

Deal: Čo so sebou prináša vzbura?

Asi to bude ťažké, ale skúsim sem hodiť aspoň aký taký obsah bez spojlerov. So, here we go!!!
Na troskách niekdajšej Severnej Ameriky, krajiny, ktorá kedysi disponovala obrovským bohatstvom, mocou a nikomu nikdy ani len na um neprišlo že jedného dňa zanikne, vyrástla ríša Panem. Ak si však myslíte, že je to raj na zemi a že ľudia v budúcnosti sú šťastní, ste na neskutočne veľkom omyle.
Krajina sa rozdelila na 13 distriktov v ktorých smrť hladom, smädom, alebo len tak zo žartu nebola ničím výnimočným. Každý distrik sa urputne pokúšal potešiť hlavné mesto krajiny, Sídlo- ktoré všetkých kontrolovalo a ktuto trestalo- dielom svojich rúk. Tvrdou drinou, potom a krvou.
Ale sídlu to nestačilo a od distriktov vyžadovalo stále viac a viac...Až sa jedného dňa 13 distriktov vzbúrilo proti sídlu a .... boli potlačení. 13-ty distrikt dokonca zrovnali so zemou.
A aby náhodou niekedy niekto nezabudol na to, akú moc má Sídlo, a že mu netreba odporovať, nieto ešte sa má vzburovať, založilo Sídlo skvelú, každoročnú reality show s názvom HRY O ŽIVOT.
Vylosovaní je jeden chlapec a jedno dievča z každého distriktu, ktorí sa tejto reality šou zúčastnia. Problém je ale to, že ide naozaj o život.
V aréne, kam sú “vyvolení” (ako sa nazývajú decká, ktoré boli vylosované) platí len jedno pravidlo. PREŽIŤ!!!
12 chlapcov a 12 dievčat je vystavených vražedným zákerným útokom svojich protivníkov v aréne zatiaľ čo ich na miliónoch televíznych obrazoviek povinne sleduje celý Panem.
Do 74-tých Hier o život sa z 12- teho distriktu dostala aj Katniss (hoci nie celkom prvoplánovo) a chlapec, ktorý jej pre dlhými rokmi daroval chlieb, ktorý jej priniesol ďalší prežitý deň a jemu poriadny výprask od mamy, Peeta.
Stoja proti sebe v boji na život a smrť... Ale čo keď sa namiesto nenávisti medzi nimi začne rodiť niečo iné...
Tu musím skončiť, lebo by som prezradila až priveľa, ale dúfam, že som povedala dosť, aby vás to zaujalo. Každopádne, mňa Hry o život chytili za srdce aj za všetko iné. Dystopia, ktorej zatiaľ nie je konkurencie. Bodaj by bolo už čoskoro, pomyslím si, pretože inak sa mi po tejto knihe bude zdať všetko ako slabý odvar.
Napätie, NAPÄTIE a NAPÄTIE od začiatku až do konca.... A potom ešte viac.

BestFriend4Ever: Ach, bodaj by...!

Úpenlivo roznýšľam o tom, či by som chcela Katniss za najlepšiu kamarátku. Ťažko povedať a hoci ju naozaj obdivujem, a držím jej palce do ďalšieho (podlľa nasledujúcich dvoch kníh nie celkom ľahkého života), asi by som ju za úplne naj kamošku nechcela.
Dôvod? Vzhľadom na sitúáciu v Paneme, jej rodine a všade inde je tak nedôverčivá až strach (nesmieme jej to vyčítať, skutočne jej na tom svete neostáva nič ako spoliehať sa na seba samú...)
A čo z toho vyplýva? Že aj keby som ako veľmi chcela byť jej naj kamoška, zrejme by to nechcela ona... A tak mám smolu. Nuž, veru, tak je to....
Ale inak... Katniss, si naša stár J

Plus: Farebné tváre , Vlkodlaci alias mutanti

Farebné tváre:
Pevne verím že trendy v líčení sa v budúcnosti nedostanú na takú úroveň aká bola spomenutá v knihe... Chlap so zlatými tieňmi? Starec s nabielo natretou tvárou, zelenými očnými linkami a rúžom? Žena s tvárou namaľovanou do zelena? TO AKO FAKT???!!! Pýtam sa?

Vlkodlaci alias mutanti:
Nesmiem povedať, kvôli spojlerom, ale utajený odkaz na predošlú éru vlkolakov sa v knihe predsa len objaví...aj keď len veľmi, veľmi ale naozaj veľmi okrajovo.


No a na záver poviem len stručne, že kto si neprečíta túto knihu príde naozaj o NESKUTOČNE veľa. Nový fenomén vo svete kníh nájdete aj tu .

nedeľa 3. júla 2011

Bez strachu (Max Lucado)


Bez strachu (Max Lucado)

VIETE SI PREDSTAVIŤ ŽIVOT BEZ STRACHU?


Patrím k tej skupine ľudí, ktorí sa trápia aj pre najmenší detail. A verte mi, nie je to nič príjemné.... Keď sa však nad tým tak zamyslím, nijaký z mojich strachov sa netýka žiadnej z existenčných otázok, nijaký nie je až taký podstatný, aby som oň vôbec zavadila a nie to ešte sa ním dala manipulovať. A predsa to robím... Som totiž len človek.
Ježiš zrejme vedel...vie, fakt dobre, že takých ľudí ako som ja bude poriadne množstvo a preto nám nad na každý deň jedno “Neboj sa” (verili by ste, že v Písme sa toto slovné spojenie nachádza 366x? No fakt!!!). A Max Lucado nutnosť “kašľať” na strach prepracoval vo svojej knihe “Bez strachu”. No pravdepodobne to bude naozaj vážna téma, keď sa ňou zaoberajú také kapacity, nemyslíte?
Kniha obsahuje 14 kapitol a každá je venovaná nejakému strachu, ktorý nám nedáva spávať. Trpíte nedostatkom peňazí a v žalúdku preto pociťujete neustálu nevoľnosť? Prečítajte si kapitolu 4. Alebo vám pomyslenie, že vaše dieťa to bez vás nezvládne a že skončí fakt zle nedá spávať? Nalistujte stranu 59. Bojíte sa smrti? Kto z nás by sa nebál...Kto z nás by pri tej myšlienke nepocítil aspoň drobnú smietku úzkosti? Max sa k tomu vyjadruje v kapitole “Na smrť vystrašený”.
Neponúkne vám liek na okamžitú úlavu od strachu. Ani nezadefinuje 10 overených postupov ako sa už naveky zbaviť týchto strašných ťaživých reťazí. S láskou a precíznosťou ponúka slová povzbudenia uzdravenia, ktoré necháva plynúť priamo do čitateľovej duše. A rovnako ako Písmo, aj Max hovorí, že jediný zdravý strach je strach z Boha.... Ostatné sú celkom zbytočné.
Ukazuje ako bojovať vierou proti úzkosti a strachu. Veď či si môžeme trápením a strachom pridať aspoň piaď k svojmu životu?
Predstavte si svoj život nedotknutý obavami. Namiesto strachu by sa tou najprirodzenejšou odpoveďou na hrozby stala viera. Ak by ste mohli svojmu srdcu priložiť magnet na strach a vytiahnuť všetky odrobinky hrôzy, neistoty a pochybností, čo by tam ostalo? Predstavte si deň, v ktorom viac dôverujete a menej sa bojíte.

VIETE SI PREDSTAVIŤ ŽIVOT BEZ STRECHU?


Publishers Weekly: “Lucado so zručnosťou chirurga rozpoznáva a identifikuje rakovinu strachu, ktorá sa týka každej ľudskej bytosti a s rovnakou precíznosťou necháva plynúť slová uzdravenia, ktoré prenikajú priamo do srdca.”

Ak si chcete knihu objednať (a srdečne vám to odporúčam, vážne) skúste tak urobiť tunájdete tam aj iné knihy od Lucada, ktorý je, bdw fakt dobrý spisovateľ...:D)

streda 22. júna 2011

Pád (Lauren Kateová)


Keď ti zhorí frajer, letíš rovnou cestou do polepšovne!!!
Recenzia na PÁD (Lauren Kateová) od Domi London

COVER DEAL: stratilo sa emo dievča v lese?
DEAL: keď nie upír ani vlk tak...anjel
BFF: no... neviem, neviem
PLUS: freaks na každom kroku

COVER DEAL: stratilo sa emo dievča v lese?

Ťažko pochybovať pre akú vekovú kategóriu je určená táto kniha, keď kuknete na jej obal. Dievča v čiernych, priam gotických šatách uprostred mŕtveho, temnou hmlou zaplaveného lesa by len u málokoho vzbudilo dojem knihy vhodnej na seriózne, „“dospelácke“ čítanie.
Niekoľko odborníkov a kritikov by si dokonca mohlo zgustnúťť na tejto potwilightštenej obálke, ktorá evokuje brakovú litratúru. Ale mne je to jedno. YA literatúra je YA literatúra a presne takým štýlom s aj prezentuje. A Pád prezentuje svojim obalom túto literatúru priam úchvatne. Niet divu že je tak marketingovo a komerče obľúbený.
A nakoniec, obálka len odráža atmosféru, v ktorej sa celý príbeh odohráva takže....

DEAL: keď nie upír ani vlk tak...anjel

Lucinda (Luce) Pricová sa voľky nevoľky ocitá uprostered „polepšovne“ kam ju poslali po tom, ako sa stala jediným svedkom a podľa všetkých aj príčinou smrti svojho takmer-frajera. Meč , Kríž, ako sa volá nápravné zariadenie je veľmi podobné väznici s najvyšším stupňom stráženia a jeho zamestnanci sú učitelia, tyrani, dozorcovia a psychológovia v jednej osobe. Človek má priam chuť zvolať: Chúďa Luce! Vezmite ju odtiaľ niekto!
Ale veci sú strašné len pokiaľ kútikom oka nezbadá chlapca so zlatistými vlasmi. Damiela Grigoriho, ktorý jej vstýšeným prostredníkom veľmi jasne ukáže, aký ma na ňu názor. Po tomto sú veci ešte strašnejšie.
Zdalo by sa, že jediný svetlý bod je Cam, chlapec, ktorý nemá potrebu držať si od Luce odstup ako Daniel.
Problém je však v tom, že nevedno kedy, Luce sa na Daniela neskutočne namotala a navyše sa jej zdá tak stračne povedomý.... Hmh! Prečo asi! Že by sa už niekedy stretli?....

BFF: no... neviem, neviem

Úprimne povedané, mať Luce za najlepšiu kamarátku by nemuselo byť na škodu veci. Koniec koncov to, že sa vaša kamoška možno-takmer-frajerí s anjelom by vám mohlo celkom parádne pozdvihnúť socialny status....
Ale čo jej psychyka? A čo tie tiene? ČO s nimi, pýtam sa. Teda neviem ako vy, ale ja si myslím, že pri nej sa už odohralo až priveľa dosť dramatických úmrtí....a ja by som bola veľmi nerada ďalšia v poradí. Takže....Sorry, Luce, but not this time.

PLUS: freaks na každom kroku

Predstavte si všetkých šialencov sveta koncentrovaných na jednom mieste. VŠETKÝCH!!! Tak presne to je M,K. Vážne. Len v trošku menšom merítku. Nie je tam jediný človek, ktorý by sa aspoň vzdialene približoval k všeobecne zaužívanému normálu ľudí na ktorých sme zvyknutí. A to mám na mysli aj profesorov a všetpk ostatný personál z tejto vydarenej inštitúcie. Šibe tam naozaj každému. Svojim spôsobom...
Ako som povedala...freaks na každom kroku. Doslova....