Kde bolo tam bolo, bola raz jedna NOMINÁCIA

Kde bolo, tak molo, bola raz jedna nominácia a ja som tomu nemohla uveriť. Fakt.... len s ťažkosťami som bola schopná pochopiť, že na Slovensku fungujú existencie, ktoré sú natoľko dychtivé a baživé po akomkoľvek druhu zábavy, že ma nominovali na ocenenia pre blogerov za rok 2012. 

HAHAHAHA... je jediné, čo k tomu vôbec môžem povedať. Vážne decká. Cením si to, hoci mám skromne farizejský pocit, že si to nezaslúžim., ale tvárme sa, že som s tým spriaznená. Koniec koncou, VY ste ma nominovali, VY sa s tým vysporiadajte :D 

(okej, tu by sa zišlo povedať, že napriek neskrývanému cynizmu a sarkazmu, ktorý z vyššie uvedeného textu priam hučí, som vám všetkým, ktorí v tom máte akokoľvek namočené prsty veľmi, veľmi zaviazaná a vďačná, fakt)

A teraz počúvajte, za akú kategórii som bola nominovaná. 

OPIČIAK ROKA (zabávač/sarkastik)

-ten, u koho na blogu sa nikdy nenudíte-

prebraté

Like really? vravím si a nevychádzam z údivu. 

Keďže k celej tejto nominačnej kauze nemám čo dodať a môžem akurát tak opätovne poďakovať ľuďom činným v tejto súvyslosti, chcem povedať, že ak sa vám môj blog fakt zdá zábavný a... hlavne že sa na ňom nenudíte, napriek tomu, že posty o YA knihách a iných veciach, ktorých sú plné iné blogy tu akosi opomínam, bude mi cťou, ak za mňa zahlasujete. Fakt...

Keď už ste sa tak hecli, že ste ma nominovali (chcela by som vedieť konkrétne kto to spôsobil... just kidding.... maybe not), tak to už dotiahnite do konca. :D hehehe

Tááákže... ak ste ešte nenatrafili na poctivo neukrývané linky na hlasovací formulár v texte, tu ho máte explycitne vložený. jupííí.

HLASOVACÍ FORMULÁR

Fajn a ešte malý teaser na záver... v najbližšom  čase sa môžete tešiť na recentiu knihy Z Temnôt od Franka Perettiho, ktorú teraz čítam už druhýkrát a stále mi vyráža dych... takže to zrejme bude šupa...

A potom... jupíííí.... Návrat do chatrče... Ježiško mi ju priniesom... vysnívanú knihu,.. takže, viete čo to znamená.

Paráda...

Krásne Vianoce ešte (lôebo viete, že Vianoce sa Štedrým dňom nekončia, ale začínajú...) a ešte lepší a dobrodružnejší budúci rok... Jupííííííí

XOXO 

DomiLondon

To sú Vianoce?

Včera sme konečne došikovali do obývačky vianočný strom. Borovicu. Je Gigantická a napriek našim vysokým stropom a veľkým izbám, pohltila takmer všetok priestor. Nepreháňam, je to tak.

Prvýkrát za celý môj život sa stalo, že vianočné gule svietili hneď na prvý krát.... a počet rozbitých gúľ je zatiaľ blízko nuly (fajn, jedna sa mi už pošťastila, ale.... určité percento strát je povolené).

V noci sme boli so sestrou na Hobitovi a okrem Misty Moutains Cold som si pri zasypávaní opakovala aj to, že zajtra (teda dnes) sú Vianoce. Stále dokola a dokola som si to hovorila a pri pohľade na oranžové steny mojej izby, mi to stále nedopínalo.

Vianoce.

Zasa.

Waw...

čakala som, že ráno ma zobudí niečo krásne, Vianočné, veľkolepé... filmové... V skutočnosti to boli prudké údery susedkynej lopaty o zamrznutý chodník.

Sú Vianoce.

Hneď z rána sa začalo upratovať a variť a piecť... a všetko pomaly nadobúda ten známy slávnostný lesk...

To sú Vianoce?

So stále mokrou hlavou som vyšla von, aby som dala susede s lopatou Betlehemské svetlo. Nevrátila som sa dovnútra, keď som sa na chodníku pre domom skoro zabila, vzala som lopatu aj ja a s vypätím všetkých mojich dievčenských síl som začala ničiť celonočnú prácu mrazu. Máme veľký dom... dlhý chodník a to nehovorím o dvore.... a ja nie som trénovaná. Každú chvíľu som sa zastavovala, aby som nabrala  dych... Bola som spotená... Bolo mi hrozne. To mal robiť môj otec, nie ja!

Ale aspoň si na tom chodníku teraz nik neublíži a naši nebudú mať opletačky so súdom pre neúmyselné ublíženie na zdraví.

Sú to Vianoce?

Vážne!

Myslím, že atmosféra Vianoc sa preceňuje... Mystifikuje sa a robí sa z nej ničo, čo Vianoce nikdy nepraví skutočnými Vianocami... Mám rada stromček (a mám rada zvláštnu záľubu našich, kupovať ten najväčší), mám rada vôňu ihličia a svetielka všade kam sa pozriem, mám rada adventné kalendáre, vianočné filmy a o pesničkách ani nevravím. Mám rada  darčeky (otvorene priznávam... som na prekvapenia...) a koláče a všetky tie veci okolo....

Ale je to až príliš trápna náhrada toho, o čom Vianoce naozaj sú. Nevydarená napodobenina. Pramálo.

Viete, Ann Voskampová je múdra žena... a tak Vám sem hádžem niečo z toho, čo ona nazýva Vianocami.

Panna počne a porodí syna a budú ho volať Emanuel, čo znamená "Boh s nami". Mt 1:23

Boh s nami. To jediné, čo nám môže priniesť útechu, keď sa cítime zranení

A jej syn Kai sa spýtal: "Mami? To Boh akože naozaj prišiel?"

A ona prikývla- Prišiel

 Vzdal sa neba, ktoré stále nebolo dosť veľké pre neho samého, a nechal sa držať v ľudských rukách

Opustil nekonečnosť priestoru a obmedzil sám seba na kožu, vzdal sa hviezdnych polí a namiesto nich si zobral krehké ľudské telo a kosti.

Vzdal sa rieky živej vody, ktoré tečie z jeho Trónu, aby deväť mesiacom plával v plodove vode. A ten, kto vytesal okraje vesmíru, vytesal seba do tvaru malého plodu v tme, pripútal sa k maternicovej stene panny a nechá, nech sa jeho bunky delia- jasné, všeštipiace svetlo

Tak veľké tajomstvo sa odrazu stáva malým dieťalom  a nekonečný Boh prichádza ako novorodenec.

O tom to je. O 

Láska, ktorá dáva - ale nie tým, ktorí ho milovali.

Láska, ktorá dáva - ale nie tým, ktorí ju môžu opätovať.

Láska, ktorá dáva - chudobným, zbankrotovaným a nepriateľom

Láska, ktorá dáva či sa ti to páči, alebo nie

Celý text od Ann Voskamp... užite

 Júúú... nuž, krásne Vianoce, ktpré nebudú len o odmetaní snehu, ničení poľadovice, koláčoch a darčekoch a filmoch.... 

Vidíme sa po Vianociach

XOXO DomiLondon

Dieťa zmierenia by Francine Rivers

http://www.zaex.sk/obalky_knih/dieta_zmierenia_kumran.jpg

CoverDeal: „Ona číta Steelovky? Trapas!“

Deal: Zle naprogramovaný Matrix a radikálne rozhodnutie

BestFriend4Ever: drsný look, tetovania a za sebou niekoľko rokov fakt divokého života

Plus: Berkley, Secret Family History, Boy that loves so much...

RealitionshipStatus: aká je táto kniha?. Pomaly pretvára človeka ako kuchynský robot cesto. Krása.

CoverDeal: „Ona číta Stealovky? Trapas!“

Ak si niekto myslí, že hodnotiť podobnú obálku je jednoduché, mal by si to podľa mňa buď:

a)      Vyskúšať

b)      Vážne sa zamyslieť nad svojim zdravotným stavom...

Okej, žartujem, ale čo tam po tom. Je to fakt ťažké, pretože sa vo mne bijú dva fakt silné a názori a pocity a netuším, ktorý z nich má pravdu. Fakt nie. Na jednej strane sa mi tá obálka zdá veľmi príjemná a vzhľadom na to, že obálkový štýl Francine Riversovej sa nám všetkým postupne dostáva do oka... a tak trocha aj do podvedomia, vlastne som, ani neostala taká prekvapená, že kniha vyzerá takto. Fajn, milá obálka s veľmi pokojnou atmosférou, oceán, face-less girl, ako sa to pomaly stáva tradíciou v knižnom priemysle,... bla bla bla. Ale úprimne si povedzme, ako by ste sa cítili s touto knihe v Bratislavskej preplnenej električke, alebo 39-tke? Fakt. Ja som to zažila. Naschvál som si ju zobrala do školy, aby som na vlastnej koši okúsila, aké pocity to vo mne vyvolá. Pretože niečo také neoklamete...

A viete čo? Nebolo mi to veľmi po vôli. Fakt nie. Zdalo sa mi, akoby som nad hlavami všetkých videla obrovské bubliny v ktorých  vírilo len niekoľko slov. „Ona číta Stealovky? Trapas!“

Okej priznávam, zväčša to nemusí byť len kvôli fotečke, ale aj kvôli názvu. Nehádam sa. Poznám miliardu ľudí, ktorým sa tá obálka páči tak, že by si z nej chceli spraviť plagát a vycapiť si to nad posteľ. Vážne. Žiaľ, ja som trochu na inej lodi.

Deal: Zle naprogramovaný Matrix a radikálne rozhodnutie

Dynah je študentka umenia (cool) a chodí s najobľúbenejším chalanom na univerzite (even more cool). Má fakt skvelý život, robí v bistre, kde ju všetci žerú viac ako jedlo, ktoré majú na stole pred nosom, rodina, budúcnosť... všetko vyzerá fakt parádne. Lepšie by vlastne ani nemohlo.

Lenže, ako to už býva, niečo sa pokazilo. Zvrtlo o stoosemdesiat stupňov. A možno aj viac. Fakt.

Keď ide v jeden januárový večer z práce na intrák cez park... znásilnia ju. Brutálne. Bez toho, že by páchateľovi vôbec videla na tvár.

A skvelý, ligotavý život sa pomaly začína rozpadať ako zle naprogramovaný Matrix.

Chalan, ktorý mal stáť pri nej, ten chalan, ktorý na univerzite viedol najúspešnejšie biblické stretnutia a ašpiroval na pozíciu fakt prestížneho pastora začína odrazu Dynah vnímať ako niekoho poškodeného, zničeného. Nie dosť dobrého pre jeho úžasný a dokonale naplánovaný život (tak to už až tak cool nie je, čo poviete).

Stál pri nej, keď to vtedy potrebovala? Čo ste! Lízal si vlastné rany a snažil sa to ustáť pred univerzitou s nepoškodenou povesťou. Blé.

Skončilo sa to? Ani náhodou! Znásilnenie si vyžiadalo svoju daň a Dynah zistí, že je tehotná a medzi dvoma mlynskými kameňmi. Medzi tým, ktorý na ňu valí rodina, „úžasný a starostlivý frajer“, lekári a spoločnosť  keď jej vravia, aby sa toho monštra zbavila; a tým druhým, ktorý je vraví opak. Rozhodnutie, ktoré zmení životy všetkých v jej okolí.

Radikálne rozhodnutie

http://t2.ftcdn.net/jpg/00/40/70/49/400_F_40704922_mMhSS1N8kUUXfukxBRV3pkBCLbwLgfEI.jpg

BestFriend4Ever: drsný look, tetovania a za sebou niekoľko rokov fakt divokého života

O Dynah sa vyjadrovať nebudem, pretože nerada rozoberám hlavné postavy ( a nielen preto, že je to príliš mainstream). Na druhej strane je tu niekto kto by si zaslúžil zmienku. A možno aj trochu viac priestoru v knihe. Alebo v mojom srdci. Alebo v živote (neznášam, keď sa dostanem do stavu, kedy sa mi páči vymyslená postava---)

Predstavujem vám Joa. Chlapca, ktorý by mal ostatných učiť, ako sa správať, ako mať rád, a tak... Poznáte to, keď vám srdce zaplesá, keď si na nasledujúcej stránke knihy všimnete meno nejakej fakt obľúbenej postavy a naraz ste fakt šťastný, lebo viete, že zasa povie, spraví niečo pekné?

A navyše ak má ten niekto pekne drsný look, tetovania a za sebou niekoľko rokov fakt divokého života. Poviem vám, takáto kombinácia ma vie dostať (Franc´, ty vieš, čo na mňa platí... woo-hoo).

Viac vám tu napísať fakt nemôžem, už som azda spojlerovala dosť, ale... you know.

Plus:

Berkley-

 táto kniha má toľko plusov, že obmedziť to len na niekoľko spomenutých, by mohlo byť priam hriechom. Každopádne vám chcem povedať jedno: mám rada US Ivy Lique a jej školy. A mám rada Berkley (a nielen preto, že tam študírovala moja sestra)... ten študentský život má čosi do seba, nie ako tu. Chápete čo tým myslím. Jednoducho si odrazu spomeniem na Gilmore´s girls a som mimo

Secret family history

Hej, viete čo je desivé? Keď sa zamyslíte nad svojou rodinou, nad životom svojich rodičov, kým vás mali, nad život svojich strarkovcov a zistíte, že o nich vlastne vôbec nič neviete a pod povrchom fakt skvelej rodiny môže tlieť zapálené a červené uhlie minulosti, ktoré nemal kto zahasiť a tak páli nohy všetkým naokolo. Myslím, že tak sa cítila Dynah, keď začala zisťovať, že u nich doma njie je všetko tak ako sa zdá a že hriechy minulosti nie sú pochované v dávnych rokoch, ale ovplyvňujú každodenný život všetkých v rodine.

Boy that loves som much...

Že radšej chce trpieť sám, akoby mal dopustiť ešte väčšiu ťarchu dopadajúcu na svoju milovanú. Viete čo? To je boží muž. Taký ako on. Fakt. A viac vám nepoviem, pretože už je toho aj tak dosť

RealitionshipStatus: Aká je táto kniha?. Pomaly pretvára človeka ako kuchynský robot cesto. Krása.

Poviem vám pravdu, teším sa na ďalšiu knihu od Francine Riversovej. Jej texty jednoducho prenikajú skrz všetky škrupiny, ktoré si človek naobliekal a vnikajú priamo do srdca. To je požehnanie. Fakt. Napriek tomu, že je to jedna z najradikálnejších kníh, ako som v ostanom čase čítala a často som sa pýtala sama seba, čo by som spravila na Dynahinom mieste, vôbec to nebolo písané didakticky, ani poučne, ani pohoršujúco... ale s láskou takou, že zatúžite, aby tá kniha nikdy neskončila. Paráda.

Čítate a čítate a čítate a nemôžete sa nabažiť toho, čo je vo vnútri. A potom, keď to skončí neplačete. Nie je to desivý koniec ako som cítila pri Harrym Potterovi, strata a tak. Vôbec nie. Je to pokojný koniec, ktorý vám pomôže a dovolí nadýchnuť sa a pozrieť sa na nové horizonty. Vidieť život novými očami a cítiť nový srdcom. Takže aká je táto kniha?. Pomaly pretvára človeka ako kuchynský robot cesto. Krása.

P.S.: Knihu si môžete objednať cez Kumran. Link je na hornej lište. 

Boží príbeh, náš príbeh by Max Lucado

http://www.zaex.sk/obalky_knih/bozi_pribeh_nas_pribeh_kum.jpg

Poznáme tie príbehy o Američanoch, ktorí s plnou vervou pátrajú po svojich predkoch v Európe, v Ázii, alebo kdekoľvek inde. Ten fakt je nám známy tak dobre, že dôvod, pre ktorý ľudia podstupujú takú námahu, akou skladanie rodokmeňu z malých a nejasných črepín príbehov, nám často jednoducho uniká. Viac nás zaujíma to, aké povolanie mal pradedo daného človeka ako to, prečo sa o ňom vlastne potreboval dozvedieť viac. A slovo potreboval, som použila vskutku zámerne.

Sme stvorený, aby sme boli súčasťou príbehu, ktorý je väčší ako náš, do ktorého náš krátky, ale o tom podstatnejší príbeh zapadá ako skladačka, ako puzzle. A presne to je dôvod, prečo aj nad rámec svojich síl, aj nad rámec vlastného pochopenia a niekedy si to dokonca ani neuvedomujúc, hľadáme to odkiaľ pochádzame a kam patríme.  Potrebujeme vedieť, že nežijeme, nefungujeme len pre seba, že neplávame len vo svojom malo „izolovanom rybníku, ale na veľkej rieke“.

Potrebujeme vedieť, že náš život má väčší zmysel ako len zaplatiť účty, kúpiť mlieko a ísť na konci týždňa do divadla. Potrebujeme vedieť, že aj „zlé veci“ môžu slúžiť na dobré a že hráme dôležitú úlohu.  Táto nevyhnutnosť je nám daná silnejšie ako naše vlastné srdce, alebo mozog. Nepriznávame si to? Fajn. Ale to na veci nemení najmenší detail, že to tak je.

Max Lucado
http://www.outreachmagazine.com/thumbnail.php?
ile=09Lucado_414006455.jpg&size=article_medium

Max Lucado v tejto knihe rozoberá práve potrebu príbehu. Vlastne nie! Ide ďalej. Ukazuje nám príbeh, robí nám sprievodcu zákulisím filmu, v ktorom hrá náš život rozhodujúcu rolu. Zanedbateľný život bez zmyslu?! To ťažko! Max predostiera množstvo príkladov, citátov z Písma a vysvetlení, aby tento postoj rezignovaných sŕdc vyvrátil.

Zabudnite na dogmatické vyjadrovanie, zabudnite na zbytočne fundované slová, ktorým s ťažkosťami porozumejú aj študovaní teológovia. Max má pre nás niečo viac: slová, ktoré sa nenásilne vpíjajú do srdca a ponúkajú nové obzory. Nijaké mudrovanie nečakajte.

Poviem pravdu, pri pohľade na nadpis a anotáciu som sa trochu obávala, že budem čítať Eldredgov Veľký príbeh, v Lucadovskom prevedení (mimochodom jedna z fakt skvelých kníh). Moje napätie a podozrenie sa však vyvrátilo hneď prvou stranou a neskôr som si hovorila, ako je možné, že som na niečo také vôbec pomyslela. Či nepoznám Lucada dostatočne na to, aby som vedela, že sa zakaždým na problém pozrie tým najneočakávanejším spôsobom. Azda ho nepoznám dostatočne na to, aby som vedela, že čokoľvek si o ňom a o jeho knihe myslím pred čítaním, prvou stranou mi to vyvráti?

Max pred nami necháva vyrásť príbeh dejín, históriu sveta. Boží príbeh. Svoj príbeh a náš príbeh. Pretože rozprávanie nie je kompletné, kým sa tieto dve časti skladačky nestretnú.

Nuž a tu je video. O trailery sa veľmi nedá hovoriť, ale... nuž, posúďte sami.

A ešte pár info na záver:

Ak si chcete knihu zohnať, alebo tak, urobte tak. Odporúčam. A najlepšie cez tento link: Kumran.sk

A ak chcete o Maxovi vedieť viac, tu je jeho oficiálna stránka: Max Lucado