nedeľa 16. septembra 2012

Boh sa priblížil by Max Lucado

http://tlacovespravy.files.wordpress.com/2011/11/boh-sa-priblizil.jpg

V podstate som mala vedieť, čo ma v tejto knihe čaká. A vlastne by mi to nik nemal právo vyčítať. Predsa som od Maxa prečítala všetko, čo mu u nás vyšlo. Teda pre dospelákov.  Jeho štýl sa mi nenápadne, ale trvalo vpálil pod kožu.  Jeho filozofia myslenia by ma už nemala prekvapovať.
Presne to som si myslela. Doslova.
A doslova som sa mýlila.
Ach, ako jednoducho človek padne do pohodlnej tendencie škatuľkovania. Všetkého. Ľudí. Kníh. Autorov. A zobudiť ho môže len poriadny preplesk. A u mňa ten preplesk nastal v momente, keď som sa začítala do knihy Boh sa priblížil. Nepreháňam.
Napriek tomu, že Maxovou literárnou výsadou je jeho neskutočne nadnesený, a ľahký štýl, ktorý je zreteľný v každej jeho knihe, táto kniha boduje množstvom nových uhlov pohľadu. Známu situáciu, ktorú poznáme odpredu-odzadu, no napriek jej zázračnosti ju svet pomaly obaľuje streotypom, podáva v kontexte takej perspektívy, že z nej náhla vlna sviežosti v momente odfúkne všetok stereotyp a pred nami sa trbliece niečo úžasné.  Viem, znie to komplikovane a tažťkopádne. A možno nezrozumiteľne, ale to jej jediný spôsob, akým dokážem vyjadriť, ako Max Lucado vo svojej knihe predstavil Krista. A jeho pohnútky prísť na svet tak, ako prišiel.
Ako dieťa, ktoré plače. Tesár, ktorý si občas trene kladivom po prste. Ako syn, ktorého Jozef musí usmerňovať pri výrobe novej stoličky. Škandalózne! Šialené!
Úžasné! Dych vyrážajúce!
Predtým, než Max začal písať túto knihu, odložil všetku svoju vedátorskosť a vysokú, ťažko uchopiteľnú fundovanosť do skrinky a jej dvierka zamkol. To mu dovolilo hľadieť na Ježiša, na čas, ktorý strávil na Zemi a na čas, ktorý tomu predchádzal absolútne ľudskými očami, bez obmedzenia prílišného mudrovania, bez vysokých a nepreniknuteľných múrov náuky. Bol to len on a Boh.
Kapitoly sú len také dlhé, aby z nich čitateľ dokázal vyťažiť maximum, a aby ho nezahltili zbytočným prázdnym pragmatizmom. A hoci je kniha fakt krátka a človek by si mohol povedať, že tak málo strán mu vlastne ani nemá čo ponúknuť, sila myšlienky v nej obsiahnutej plynie oveľa, oveľa ďalej.
Keď píšem tieto riadky a premýšľam nad Maxovou knihou, cítim ako mi v bruchu šialene tancujú motýle a ako môj srdečný pulz naberá na intenzite, ktorú môže upokojiť len opätovné čítanie. Vážne.
Ak Max dal svojej knihe názov Boh sa priblížil, zrejme mal celkom jasno, prečo to spravil. Pretože vďaka nej, sa Boh naozaj približuje.

A keďže túto knihu naozaj odporúčam, rovno vám sem hodím aj link, kde si ju môžete kúpiť: Kumran.sk
Nuž a niečo o autorovi: Max Lucado

pondelok 6. augusta 2012

Tisíc darov by Anne Voskamp

http://sphotos.xx.fbcdn.net/hphotos-snc6/s720x720/285741_10150954997558758_180010617_n.jpg

Jedinečná kniha. Verte mi. A o jej jedinečnosti svedčí aj to, že som ju dočítala zhruba pred troma týždňami, ale tých dvadsať jeden dní odvtedy, som musela hľadať správne slová na to, aby som vám ju dokázala priblížiť.
Okey, azda sa môže zdať, že to beriem vážnejšie ako by som mala, ale... inak to nejde. Poznáte ten pocit, keď si lámete hlavu nad tým, ako mohol autor so seba vylúdiť takú krásnu konštrukciu vety a ubíja vás pocit, že vy pravdepodobne nič také nezosnováte? Poznáte to? Ak nie, pri tejto knihe sa vám ten pocit zaryje pod kožu tak hlboko, že ho už odtiaľ nedostanete. Nepreháňam.
http://www.create-with-joy.com/wp-content/uploads/2012/05/5-5-12-Ann-Voskamp.jpg
Zakaždým keď som Tisíc darov čítala, musela som sa usmievať. Viem, znie to ako klyšé, ale je to tak. Slová sa knihou niesli ako hudba (ani ja som neverila, že niečo také je možné, ale ukázalo sa, že som sa mýlila) a často som si predstavovala, že keď raz budem mať beby, budem mu z tej knihy čítať pri jeho bielej postieľke. Samozrejme, že tomu to mrňa nebude rozumieť, ale myslím, že by bolo krásne zabaliť ho tými krásnymi slovami.
Tisíc darov rozpráva príbeh o tom, ako sa z každodenných stereotypov môžu stať ducha oživujúce zázraky. Je to kniha o tom, ako človek dokáže vidieť krásu v letnom daždi a v blatových stupkách na čisto pozmývanej podlahe, v napnutých svaloch na rukách svojho manžela pri rúbaní dreva ale aj v odseknutom prste najmladšieho syna. Je to divý sprievodca, ktorý po dávkach aplikuje do čitateľa nádej a vieru v krásu.
Istý filozof raz povedal, že sú knihy, ktoré sa zhltnú, sú tie, ktorým čitateľ dovolí, aby sa mu rozpustili na jazyku a potom sú také, ktoré treba žuť a vnímať každú zložku ich chute. A to je prípad Ann Voskampovej. Nie je to kniha na jeden hlt ale na celoživotné prežúvanie, vďaka ktorému sa do tela dostanú živiny, ktoré spravia život naplneným až po okraj.  
Jednoznačne je to najočarujúcejšia kniha akú som v živote čítala (a že som ich už čítala naozaj veľa!!!!), to čo som o nej napísala v týchto riadkoch ani z desatiny pravdivo nevykresľuje jej skutočnú hodnotu a dynamiku. A možno práve to je na tom to dobré... možno to je znak, že si ju naozaj treba prečítať, odložiť do knižnice a potom prečítať znova. A znova. A znova. 

Nuž a Ann každý deň prispieva krásnymi postmi na svoj blog, takže ak ešte nie ste presvedčení, či knihu naozaj chcete, myslím, že jej slová vám dajú jasnú opdpoveď. :D Tu jej jej blog: A Holy Experience.
A... kúpiť si ju môžete tu: Tisíc darov- Kumran. :D

pondelok 2. júla 2012

Život napriek mojej vôli by Kristen Jane Anderson


http://www.sirion.sk/user/catalog_big/177/zivot-napriek-mojej-voli.jpg

Niet divu, že kniha život napriek mojej vôli sa stala takou úspešnou. Po prečítaní som nemala najmenších pochýb, prečo je tomu tak, prečo čitateľa okamžite chytí za srdce, posadí ho do kresla a nedovolí mu vstať, kým neobráti poslednú stranu a nedočíta posledné slovo. Dôvod je taký jednoduchý a prozaický až dokáže vyraziť dych. Človek má totiž pocit, akoby čítal svoj vlastný príbeh (fajn, možno generalizujem, ale verím, že rovnako ako ja, tento pocit má obrovské množstvo mladých ľudí).
Nechcem tu veľmi mudrovať ani hlboko rozoberať túto knihu, ale mám pocit, že jej blízkosť nášmu srdcu je spôsobená práve autenticitou citov a emócií, ktoré Kristen opisuje  a ktoré boli v jej srdci tak hlboko zakorenené. Keď som túto knihu čítala, uvedomovala som si, že s deväťdesiatimi percentami pocitov, úzkostí a bolestí, ktoré obklopovali Kristen pred tou udalosťou som sa stretla. Boli a stále sú súčasťou môjho života rovnako ako sú súčasťou životov mnohých iných deciek a mladých ľudí. Keď som teda vnímala ako ju tieto pocity ubíjali, ničili, zmocňovali sa jej mysle a vnímania, vedela som o čom hovorí. Rozumela som jej a vďaka tomu som si z príbehu, z jej života mohla zobrať čo najviac.
Sledovať, ako ju temrava depresie, úzkosti a smútku uprostred noci vedie na železničnú trať, kde sa pokúsila ukončiť svoj život, ktorý pokladala za bezcenný  a stranený, mi zvyšovalo pulz a šírilo po tele adrenalín. Aj napriek tomu, že si Kristen ľahla na chladné železné koľajnice a prešlo cez ňu tridsať dva plne naložených vagónov, nezomrela. Prišla o obe nohy, stratila štyri litre krvi, ale nezomrela. Vlak cez ňu prefrčal rýchlosťou 90 km/h, ale nezomrela. Na základe fyzikálnych zákonov ju mal podtlak spôsobený váhou a rýchlosťou vlaku v pohybe vtiahnuť podeň a rozsekať na kusy, ale nastalo sa tak. Ostala na žive. Aj napriek svojej vôli.  A jej život sa radikálne zmenil. Od základov. Liečenia, medikácie, rehabilitácie, vozík a život bez nôh – nič nebolo tak, ako plánovala.
http://www.reachingyouministries.com/kja_oprah_2.jpg
Kristen ako hosť v Oprah Winfrey Show
A predsa, práve v tom najnepravdepodobnejšom čase, v tej najneočakávanejšej chvíli jej život prenikla nádej, ktorá jej život a vnímanie pod základov zmenila a dala mu zmysel.
Tento príbeh ma okamžite vtiahol. Nedokážem si ani len predstaviť, akými mukami, musela Kristen prejsť po tom, čo sa jej stalo. Samozrejme, vyliečenie a uzdravenie nepríde len tak, cez noc (hoci....), ale ona ten čas bolesti a utrpenia využila na prehĺbenie svojho vzťahu s Bohom a na to, aby pomohla ostatným ľuďom v podobných situáciách.
Myslím, že je to naozaj obdivuhodný príbeh.


Ak by sa vám zdalo, že moja recenzia toho prezrádza primálo, je odveci, alebo chaotická.... kuknite toto:



streda 6. júna 2012

Neotrasený by Dan Wooley (and Jennifer Schuchmann)


http://www.krestanskemedia.sk/obrazky/201110241005460.neotraseny_predna.jpg

     Povedzme si úprimne, kto by nepoznal Beara Grillsa, jeho nechutné degustovanie zdochnutého mäsa a iných elementov, ku ktorým by sa človek za bežných okolností ani len nepriblížil. Aj keď je to väčšine na smiech, hlavným motívom tohto zrejme o chuťové bunky ochudobneného týpka je (okrem „skromnejšej“ finančnej odmeny) naučiť nás, bežných smrteľníkov aspoň základy prežitia.

    A verte či nie, presne tak mi pripadala kniha Dana Wooleya Neotrasený. Jasný, stručný a intenzívny kurz prežitia v prípade, že ste zavalený šiestimi poschodiami hypermoderného hotelu bez jedla, pitia, svetla a akejkoľvek vyhliadky na záchranu. Fajn, priznávam, zľahčujem to. Ale mám pocit, že len z určitým odľahčením dokážem zachytiť skutočnú intenzitu príbehu a knihy. Tak mi to prosím odpusťte.

    Skutočné príbehy (nech sú už o čomkoľvek) sú vždy plné toho zvláštneho náboja, ktorý vás drží prilepených ku knihe až kým nenalistujete poslednú stranu a neprečítate posledné slovo. Bude to tou autentickosťou, pravdivosťou a reálnosťou... alebo azda niečím iným? A Neotrasený bol doslova presýtený autentickosťou- nijaké kľučky okolo nechutností (dokonca ani pri podrobnom opisovaní pitia vlastného moču), zúfalstva a paniky. Jednoducho všetko je napísané tak ako bolo, bez zbytočných metafor, nadnesených slov, alebo nepotrebného filozofovania. Človek pri čítaní tejto knihy priam nadobudne dojem, že sa sám nachádza niekde pod tonami betónových sutín a sám aj prežíva príbeh. Emócie v ňom sú také skutočné a pravdivé, že som ani len na chvíľu nezapochybovala o tom, že by boli vymyslené, alebo vykonštruované kvôli predajnosti knihy. Nič také.

http://cache.blippitt.com/wp-content/uploads/2010/01/dan-wooley-notebook.jpg
    Dan sa obracia na Boha, panikári a pochybuje o jeho zámeroch rovnako ako ktokoľvek z nás. Z knihy cítiť, že postava Dana je skutočne reálna, z mäsa a kostí, a nesnaží sa hrať na niečo čím nie je. Obdivovala som ho. Naozaj. Počas celej knihy, počas sledovania jeho príbehu a konania som sa pýtala sama seba, ako by som sa v danej chvíli zachovala ja. Na čo by som myslela vo chvíľach o ktorých by som bola presvedčená, že sú moje posledné. Našla by som pokoj v Bohu, tak ako to spravil Dan a ubezpečila by som sa, že nech by sa stalo čokoľvek, On by to dokázal použiť na dobré? Pre mňa, pre moju rodinu, pre ostatných?    

    Kniha je úžasnou inšpiráciou a posolstvom, ktoré je postavené na skutočnosti a opiera sa o realitu. Realitu Boha, jeho činov a jeho prítomnosti. Realitu utrpenia, šialenosti, hladu a smädu, bolesti a úzkosti. Realitu strachu a pokoja, paniky a kľudu, chaosu a poriadku.

http://media.vivanews.com/thumbs2/2010/01/21/83876_dan_wolley_menunjukan_salah_satu__penyelamatnya___641_452.jpg 
    Keď Dan opisuje svoju minulosť so svojou manželkou, nesnaží sa skryť „neatraktívne“ chvíle len preto, že by mohli vzbudiť nemiestnu pozornosť, ale ukazuje, ako si Boh použil aj tieto situácie v čase jeho tragédie pod hotelom. Všetko so všetkým súvisí.

    Mohla by som o knihe písať ešte hodiny a stále hovoriť dokola tie isté myšlienky a idey len podané inými slovami, ale nestálo by to za nič. Podstatné som už vypovedala- podstatné vypovedala kniha sama a mne neostáva iné len Vám ju odporučiť.  

A ak sa vám moja recenzia nezdá dostačujúca, prosím, pozrite si trailer/video/whatever a posúďte sami.