GIVEAWAY! Ernest Cline- Ready Player One

”Už je to oficiálne. Robím zo svojho blogu komerc. Čo s tým narobíme!” (Dominika Spodniaková, 2016)

Možno ste si všimli, že som pred nejakým časom recenzovala knihu Ready Player One pre knižný portál Booksite.sk a herný portál Gamesite.sk. A bola to sranda.

Kniha je mňam pre všetkých, ktorí vedia, čo je konzola, majú radi dystopie a vedia čítať. No vážne- Ernest Cline to s tou cieľovkou zasa tak neprehnal. A hoci by sa mohlo zdať, že je to kniha pre geekov, opak je pravdou. Ja sa na geeka len hrám a knihu som si celkom fajne užila.

A navyše, už o niekoľko mesiacov bude podľa nej natočený film. Takže, ak chcete mať knihu prečítanú skôr ako nastane ten ošiaľ a všetci sa budú tváriť na najväčších odborníkov (aj keď vy ste tú knihu čítali ešte v čase keď o nej nik nevedel… ja ten pocit miujem. #GuiltyPleasure) dávajte pozor, pretože…

Rozdávame 5 kusov.

Teda ja len jeden.

Ale Gamesite.sk ďalšie štyri. A to je už celkom dobrá šanca.

Pravidlá súťaže: 

1.) Kliknite na tento odkaz: GIVEAWAY

2.)Do komentáru pod príspevok nanapíšte ako sa volá hra, v ktorej sa odohráva celý príbeh knihy Ready Player One.

(Recenziu, v ktorej nájdete správnu odpoveď si môžete prečítať TU.)

A ak chcete, môžete followovať. Alebo prečítať viac. Alebo oboje. Za to odmena nie je, ale minimálne môžem byť za to vaša kamka. :D

P.S. Súťaž trvá do 31.júla 2016. Následne zverejním výsledky na svojom fejsbúčiku a tu a TU.

Čau.

D.

Júnové favs

ún. Ani neviem, kedy zmizol. Puf. Nechápem. Akosi sa teraz nestíham nadýchnuť a občas si uvedomujem, že pre všetko, čo musím riešiť, pre plnú hlávku a plné ruky a plné srdce, mi niekedy pekné veci unikajú pomedzi prsty. Pochopte, som z tých, ktorí sa niečoho takého desia najviac na svete. Mysleli ste si, že môj instagram má promovať moje fotografické schopnosti?! Nebláznite. Fotím horšie ako môj desať ročný synovec. Nie, môj instagram je mucholapkou, vysoko adhéznym lepidlom. Jeho úlohou je chytať momenty, aby som na ne nezabudla. Spolieham sa naň. A ešte na to, že nikdy nedôjde k solárnym katastrofám opisovaným v dystopických knihách a nevypadnú všetky internety. To by môj môj instagramový denníček asi neprežil.

Pri chaose, ktorý momentálne obklopuje moju existenciu sa musím každý deň rozhodovať hľadať/vidieť pekné veci. Nenechať sa pohltiť okolnosťami. Ha! Často sa mi nedarí. D by vedel rozprávať. Je to svätý muž. Pri mne si odkrúti očistec a pôjde rovno do neba (toľko moja teória). Občas som trochu bipolárna- občas je deň pekný a už o pár chvíľ na to zabudnem. Zvláštne. Každopádne si uvedomujem, že to čím sýtim svoje vnútro, potom z neho vyteká. A viďte v tom čo chcete- kresťanskú metaforu, alebo hoci aj životnú módrosť. Je mi to jedno. Skrátka som si uvedomila, že tma, ktorej občas dovolím napĺňať moje srdce namiesto pekných vecí, mi otravuje vnútro. A cítiť to. Vidieť to. Počuť to. Na mne.

Takže, chcem hľadať/vidieť/zdieľať pekné veci. A tu sú tie júnové.

Celý článok si prečítajte na FRIES N´ICECREAM. 

ERNEST CLINE – READY PLAYER ONE (HRA ZAČÍNA)

BUDÚCNOSŤ ZABALENÁ DO 80. ROKOV

Buď šialenosť a spisovateľská samovražda, alebo počin génia. Niečo také som si pomyslela, keď som sa po prvýkrát dozvedela o existencii tejto knihy. Moderátori v rozhovoroch ku knihe s Ernestom Clinom, ktoré som sledovala pred jej prečítaním, neustále spomínali niečo ako „geekovský Da Vinciho kód“, „biblia všetkých geekov“ a mnoho ďalších, ultimátne a zaväzujúco vyznievajúcich pútačov, ktoré vo mne v konečnom dôsledku len vzbudili ešte viac... Zvedavosti? Pochybností? Skepticizmu?

S neskrývaným cynizmom som sa sama seba pýtala, ako by sa asi mohla videohra stať zároveň témou, prostredím i zápletkou literárneho diela bez toho, aby to nebol „návod na použitie“. Úprimne, keď som o tom premýšľala, v hĺbke duše som sa modlila, aby to nebolo jedno z tých veľdiel, kde sú referencie na filmy, hry či hudbu nasúkané ako päsť na oko len preto, aby tým autor dokázal, ako sa v tej ktorej oblasti vyzná. Takých kníh je naozaj dosť! (V oboch zmysloch slova.)

Vďaka Bohu, že sa môj úsudok nie vždy stretne s realitou.

Už svojou vizuálnou stránkou sa kniha akoby chcela natlačiť do rodiny vizuálnej alternatívnej reality 80. rokov a zapadnúť tak niekde na poličku hneď vedľa Atari a Packmana. No zdá sa, akoby autor dokonale rozumel charakteru hier, filmov či hudby a ich rozdielom oproti literatúre. Nesnaží sa ich nasilu „vystrihnúť“ zo skutočného života a „nalepiť“ do knihy. Namiesto toho k nim pristupuje rozumne, s vedomím odlišnosti a robí ich tak dokonale uspôsobenými pre príbeh a naráciu.

Celú recenziu na knihu si prečítajte TU, na BOOKSITE:SK