„... prekvapilo by vás, ak by ste zistili, že boli časy, keď tínedžeri neexistovali? Neveríte? Čo tak dať si malý kvíz?
Prvé zdokumentované použitie slova tínedžer bolo:
a) Tynsdale- prvé vydanie anglického Nového zákona v 1526
b) Shakespeare, Romeo a Julia v 1623
c) Benjamin Franklin, Almanach úbohého Richarda v 1739
d) Theodore Roosevelt, prejav Namáhavý život v 1899
e) Reader´s Digest, číslo z roku 1941
f) Alex a Brett si ho vymysleli pre túto knihu
Správna odpoveď je e.“
Sme tínedžeri... alebo sa tak aspoň cítime. Prečo? Pretože sa od nás neočakáva nič viac ako párkrát do týždňa si upratať izbu, občas (keď je to už fakt nevyhnutné) ísť vyniesť smeti a aspoň trochu si plniť svoje školské povinnosti.
Vlastne celé tie roky nášho tínedžerstva sú jednou veľkou párty pri bazéne. Paráda bez zábran a zodpovednosti. Dokonca aj ten svinčík po párty za nás uprace mama, alebo si rovno najmeme firmu.
Jednoducho robíme len to čo sa od nás očakáva... Sme tínedžeri a tak robíme to, čo normálni tínedžeri robia. Užívame si.
Videli ste niekedy pri cirkusovom stane slona? Deti sa okolo neho obšmietali, snažili sa ho dotknúť a on sa ani nepohol. Pol priviazaný takým tenučkým povrázkom, že ho sotva bolo vidieť, ale ani sa nepohol.
V Indii sa každoročne konajú preteky v preťahovaní. 100 najsilnejších mužov vs. slon. Vždy vyhrá slon. Vždy. Ale tam pri tom stane sa ani nepohne. Má viac sily ako sto svalnatých mužov; keby chcel, mohol by celý cirkus rozvalcovať na cucky, ale on nespraví nič. Pre ten kúsok povrazu.
Ako je to možné? Keď bol ešte mláďaťom, zajali ho a na nohu mu priviazali obrovskú, ostrú reťaz a tou ho pripútali, aby neušiel. Čím viac sa metal tým hlbšie sa mu reťaz zarývala do tela a tým viac bolesti spôsobovala. Nakoniec to vzdal a viac sa o útek nepokúšal. Po niekoľkých mesiacoch strážcovia reťaz sňali a nahradili ju tenkou tkaninou. Vedeli totiž, že ako slon na svojej nohe niečo ucíti, už sa nepokúsi ujsť , pretože mal v hlave zakódované, že by si tým spôsobil bolesť.
A tak, hoci ho od slobody delí len tenký povrázok, nikdy sa nepokúsi utiecť.
Nie je tínedžerstvo a jeho fenomén našim tenkým povrázkom? Sme ním pripútaní k malým očakávaniam a veríme tomu, že ešte nie sme dostatočne starí, dostatočne múdri, dostatočne odvážni, dostatočne... všetko na to, aby sme niečo spravili. A tak len sedíme.
Sestnásťročný Georg Washingtnom sa stal zememeračom. Niekoľko rokov prežil sám v tvrdých podmienkach novej Ameriky, aby zaznamenal jej povrch. Keď to robil bol tínedžer.
David Farragut dostal ako 12-ročný rozkaz zaujať loď a doviesť ju spolu s posádkou späť do USA. Podarilo sa mu to . Keď to robil bol tínedžer.
Tieto decká zvládli svoje role aj vďaka tomu, že spoločnosť mala voči ním naozaj veľké očakávania. Neuspokojili by sa len tak s niečím. Postlanie postele alebo vynesenie smení predsa nie je nijaká zodpovednosť.
Robiť ťažké veci je vzbura tínedžerov voči malým očakávaniam. Je to manifest tínedžerskej generácie 21. Storočia s posolstvom rebelúcie. Správa mladých ľudí svetu, že viac nechcú byť podriadení očakávaniam, ktoré ich limitujú.
Prečo by 15-ročné decká nemohli založiť projekt na výstavbu studní v Afrike?
Čo bráni tímu 17-ročných, aby viedli guvernérsku volebnú kampaň a nakoniec ju vyhrali?
Prečo mladí ľudia prestali snívať o veľkých veciach v mladom veku?
Prečo?
Kvôli malým očakávaniam.
Kniha robiť ťažké veci by mala byť príručkou každého mladého človeka. Vlastne nie. Mala by sa stať príručkou každého človeka. Bez výnimky.
Alex a Brett, autori, tínedžeri, sú dôkazom toho, ako aj mladí ľudia môžu spraviť veľké veci.
Robiť tažké veci je jednoducho životný štýl.
Životný štýl, ktorý zmení svet.
Nemala by párty pri bazéne už skončiť a nemali by sme do toho bazéna už konečne skočiť?
Pre viac info: TheRebelution
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára