nedeľa 29. januára 2012

Krásni a mŕtvi- Jonas by Eden Maguire

CoverDeal: No More Emo-Ghotic Covers, PLEASE
Deal: Veľká pátracia akcia
BestFriend4Ever: Oh, C’mon!
Plus: Ako reklama na Harley Davidson; Really Angry Ex
RelationshipStatus: When Ghosts or Angels are NOT enough

CoverDeal: No More Emo-Ghotic Covers, PLEASE
Toto rozhodne nie je obálka, ktorá by mohla súťažiť v disciplíne Best YA Book Covers Ever. Moja estetická časť duše je už taká preplnená podobnými temno-neviem ako- gotickými obálkami, až sa mi chce plakať. Teda, chápem, že dnešnú mládež, ktorá je až nadmerne vystavená vplyvom emo unerground society , môže vizuálna stránka tejto knihy zaujať, ale na mňa teda dojem nespravila.
Vlastne, aby som bola presná, niečo na mňa predsa len dojem urobilo. Font a orámovanie názvu. A to je asi tak všetko. Obálka o ničom nevypovedá a v prvom momente si človek pomyslí, že je to ďalšia kniha o anjeloch. Ale to je OMYL. Takže nielen, že je tá obálka podobná ako milión ďalších, ona ešte aj zavádza. Nie je to trestné?

Deal: Veľká pátracia akcia
V priebehu jedného roka zomreli v Ellertone 4 mladí ľudia: Jonas, Arizona, Summer a Pheanix. A práve smrť toho posledného zanechala v Darininej duši a srdci dieru veľkú ako kanál. Chodili spolu len dva mesiace, kým Pheanixa niekto bodol priamo medzi lopatky a jeho život sa skončil.
Darina sa- ako správne emo dievča- nemienila posunúť vo svojom živote ďalej a namiesto toho sa len prevážala v aute a rozmýšľala aký bol život úžasný, kým boli s Pheanixom spolu a aké je to teraz všetko nanič. A takto to robila až kým na jednom kopci nezazrela starú stodolu, neprekonala neprekonateľnú bariéru trepotania neviditeľných krídel a zvláštneho silového poľa a kým v nej nenašla svojho jediného a milovaného spolu s Jonasom, Arizonou a Summer. Neboli živí.  Boli zvláštnou mutáciou zombie, anjelov, duchov a geneticky upravených super- ľudí. A ich jediným dôvodom ich príchodu zo záhrobia bola spravodlivosť. Potrebovali zistiť, kto je zodpovedný za ich smrť a vykonať spravodlivosti zadosť.
A Darina rozhodne spraví všetko aby bola so svojim milovaným a preto Krásnym mŕtvym- ako volajú tieto zvláštne kreatúry- sľúbi, že im pomôže zistiť ako zomreli.
A tak sa začína pátracia akcia „Jonas“, ktorej pointou je prísť na to, prečo tento mladý chlapec aj so svojou priateľkou Zoey havaroval na ceste ktorú prešiel na svojom Harleyi už asi miliónkrát, prečo sa on zabil a prečo Zoey ostala na vozíku (podľa najnovších správ sa jej stav už rapídne zlepšil).

BestFriend4Ever: Oh, C’mon!
Naozaj neviem, či by som chcela byť Darinina najlepšia kamarátka. Jej meno by sa v podstate ešte dalo prehliadnuť, ale problém je skôr v tom, že je naozaj neviem, aká je. Viem, že má tendencie byť drzá k mame, objímať sa so svojím mŕtvym frajerom (no fuj!), odháňať od seba nespočetné zástupy chalanov (aj keď vraj nie je veľmi obľúbená...divné...), maľovať si oči na čierno a tak, ale neviem AKÁ je. Čo má v srdci a po čom túži (okrem Pheanixa, samozrejme).
Aj napriek tomu si však myslím, že je to poriadny trouble maker. Ak ešte nepochopila, že jej matka a otčim môžu z jej neustálych nočných útekov dostať infarkt a poslať ju do polepšovne, mala by tak čo najskôr spraviť.  Pre jej vlastné dobro. V konečnom dôsledku, prečo by ona mala stále chodiť sa Pheaneaxom, keď on môže prísť k nej. Ak zrovna nie je búrka a nemusí sa báť že ho oslabia elektrické výboje (pche!).
Takže suma sumárum, z toho o čo o Darine viem (na stupnici od jedna do desať je to ešte menej ako 0), by som sa s ňou kamarátiť nechcela. Možno aj preto, že neviem, ako sa ku svojím kamarátka správa. Zoey len využívala na to, aby zistila, čo sa stalo Jonasovi... a o ostatých jej kamarátoch radšej pomlčím. Asi preto, že si na žiadnych už nespomeniem.
Takže z toho asi nebude nič.

Plus: Ako reklama na Harley Davidson
V tejto knihe na tomto ozrutnom stroji jazdil asi každý. Doslova. Bez ohľadu na vek a pohlavie. Jazdil na ňom otec mŕtveho Jonasa aj jeho vrah aj ich ďalších milión tristo kamošov. A ak zrovna nejazdili Harleyi, razili si cestu týmto malomestom na Kawasaki alebo Suzuki.
Som jediná kto má z toho celého pocit podprahovej reklamy?

Plus: Really Angry Ex
Inšpirácia mnohých kníh. Nevyčerpateľná téma pre príbehy, ktorá bude zrejme stále aktuálna. Fakt naštvaný bývalí frajer znamená hotovú deštrukciu. A s jeho motorkou je to priam smrteľná kombinácia

RelationshipStatus: When Ghosts or Angels are NOT enough
YA literatúra dosiahla kritického bodu. Aspoň podľa tejto knihy. Zrejme sa totiž dosiahol stav, kedy už nestačí do príbehom obsadzovať trblietavých upírov, vlkov či atraktívnych padlých anjelov a najlepším riešením (teda aspoň podľa Eden Maguire) je spraviť divnú miešaninu všetkého. Mŕtvi, ktorých oslabuje búrka, vedia čítať myšlienky a len tak sa hocikde zjaviť, hovoria si zombie; Krásni mŕtvi, vyvolávajú v ľuďoch divné emócie a dokážu cestovať v čase... Čo sa týka kreativity, tak tieto stvorenia jednoznačne vedú; čo sa týka pochopiteľnosti, tá je niekde na boje mrazu. Ťažko sa sumarizuje, kto Krásni mŕtvi naozaj sú.
Nuž táto kniha nepriniesla do môjho života žiadny nový obzor alebo obohatenie. Takmer od začiatku bolo jasné, kto je za Jonasovou smrťou a aj ako všetko dopadne. A je mi ľúto, ale myšlienka, že sa Darina bozkáva s rozkladajúcou sa mŕtvolou mi prišla extrémne disgusting.
Takže ak by bola nastolená otázka, či by som si knihu prečítala ešte raz, moja odpoveď by bola, že len, ak by som už fakt nemala čítať čo iné.
Ale viete ako to chodí, čo sa nepáči jednému, môže druhému pripadať ako tá najúžasnejšia vec na svete.  

štvrtok 12. januára 2012

Les kostí by Carrie Ryan

CoverDeal: Niečo na tej Mary je
Deal: Love & Hope
BestFriend4Ever: Niekto si dokáže vystačiť sám
Plus: Zombie cast
RelationshipStatus: I sobbed

CoverDeal: Niečo na tej Mary je
Tá zvláštna tvár. Nútila ma neustále sa na ňu pozerať a hľadať, čo je TO čím je taká zvláštna. Niečo na nej je a ja neviem prísť na to, čo. A štve ma to...
Možno je to tá detská brada, neprítomne vzdialený pohľad, alebo pery a oči opuchnuté ako po plači. Stále hľadám odpoveď, ale nenachádzam ju. V hlave mám kvôli tej obálke toľko otázok: Nad čím Mary práve myslí? A kto je ten kvôli komu plakala?...
Všetky tie otázky na mňa vplývajú oveľa viac ako obyčajná estetická stránka obálky a to, či sa mi páči, alebo nie. Mám pocit, akoby bola tá obálka obsahom knihy už sama o sebe.
Neodvážim sa tvrdiť, či je dobrá, alebo nie...  A ani neviem, či ju takto vníma ešte niekto iný okrem mňa... a možno na tom až tak nezáleží.
No...niečo tam na tej Mary je...

Deal: Love & Hope
                Mary žije v stiesnenej kolónii, ktorú obklopuje temnota Lesa kostí. Každý deň vidí ako sa stovky znesvätených vrhajú na plot, ktorým je oddelený och mŕtvi svet od Marynho živého s jedinou túžbou. Nasýtiť sa čerstvým mäsom.
                Ich stony a vzdychy sú pre obyvateľov stereotypným zvukom na ktorý si vďaka pevnému oploteniu, strážcom a prísnemu prístupu sesterstva zvyknú.
                Všetko sa ale mení, keď sa obeťou znesvätených stane Maryna matka a Mary sa odrazu ocitá v katedrále, kde sa o ňu starajú sestry  a kde prvýkrát uvidí Gabrielle. Dievča odnikiaľ a odvšadiaľ, ktoré znamená pre Mary jedno. Nádej. Nádej že za plotom niečo existuje. Možno oceán, ako jej hovorievala matka.
                Počas pobytu v katedrále sa Mary zamiluje do Travisa. Brata svojho snúbenca .Nešťastná láska, ktorá jej ale dodáva silu a energiu. A keď jedného dňa znesvätení prerazia plot a spôsobia v kolónii hotové peklo na zemi, láska a nádej sú tým, vďaka čomu dokáže prežiť.
                Rebríky na plošiny bezpečne postavené vysoko v korunách stromov už dávno vytiahli a jedinou záchranou pre ňu, jej snúbenca Harryhu, Travisa a Cass je chodník do Lesa kostí. Chodník vedúci priamo do útrob znesvätených a ich rozpadnutých tiel. Hnaná vierou v oceán putujú Lesom snažiac sa zachrániť si holý život...
                Koľko toho je potrebné obetovať kvôli snom?
Rozum alebo cit?

BestFriend4Ever: Niekto si dokáže vystačiť sám
                Neustále som krútila hlavou na Marynou sebeckosťou. Chúďa, je tak poznačená všetkým tým vymývaním mozgov v kolónii a životom, ktorí je aj ťažko životom nazvať, že podľa mňa už nedokáže myslieť na iné ako na seba. Nemyslím to v zlom, chápem, že si musela veľa preskákať, ale aj keď hovorila o láske a Travisovi, v konečnom dôsledku vždy riešila to, aby bolo dobre jej. Je o tom láska?!
                Myslím, že je to naozaj bojovníčka, ktorá si zaslúži, aby sa jej najväčší sen stal skutočnosťou, ale nie som si istá, či by jej to aj tak stačilo. Je to typ večne nespokojnej duše... a to vôbec nehovorím o tom, že aj nie je po jej, je zle...
                Ale obávam sa, že ona najlepšiu kamarátku nepotrebuje. Vzdala sa Cass, Harryho... aby sa jej túžba naplnila. Obávam sa, že pre ňu by bol najlepší kamarát len spomaľovačom, brzdou.

Plus: Zombie cast
                Nie som si istá aký vzťah a emóciu prechovávam k zombie. Pretože sú fakt strašidelní. Myslím, ako NAOZAJ strašidelní, keď si uvedomíte, že nemajú absolútne nijaké svedomie, myslenie, premýšľanie, úsudok, alebo tak. Ich jediným cieľom je zožrať vám mozog. A ak si pri tom zlomia o jednu kosť viac, o to lepšie.  Nemôžete ich prehovoriť, uprosiť (ani to neskúšajte). Neriešia veci podľa dopredu rozvrhnutého plánu a preto ani nemajú nijakú slabosť. Ak je pred nimi niečo, čo ešte žije, v žilách tomu prúdi krv a tak... tak je to pre nich chutné mäsko.
                A tak sa naskytuje otázka: Ako sa dá pred niečím takým vôbec bojovať?!  Nedá. Jedinou záchranou je utekať a dúfať, že ste dostatočne rýchly.
                A veľa ľudí v tejto knihe, hmh.... fakt musí byť rýchlych...

RelationshipStatus: I sobbed
                Plakala som. Pri tejto knihe som vážne plakala.
                Pravdu povediac, na začiatku som pochybovala, či je to naozaj taká dobrá kniha ako o nej všetci hovoria, ale potom... Veci sa zmenili. S napätím som obracala strany s krvavočervenou oriezkou a prežívala celý príbeh s Mary.
                Párkrát mi naozaj tuhla krv v žilách (aj keď... fakt to má byť horor? Ja som dosť bojazlivý typ, Draculu som nedočítala, ale... toto podľa mňa nie je horor. Fakt!) a inokedy mi zasa po tele prebehli tie smiešne zimomriavky, ktoré sa objavia, vždy keď čítate niečo naozaj romantické...
                A niekde okolo strany 240 som si uvedomila jednu vec. Poznáte tú vec s Pannou Máriou a ako je anjel Gabriel povedal, že bude mať baby a tak?... Nie je vám tam niečo povedomé?
                Myslím, že Gabrielle bola v Lese kostí naozaj nositeľom nádeje. Možno nie až tak dobrej správy ako by sa zdalo, ale každopádne prišla „zvestovať“ Mary, že je nádej. Že pre niečo ešte stojí žiť. Neviem, možno som si to všimla len ja a možno to tak ani nemalo byť, ale mne to zmysel dáva...
                Na konci som knihu zatvárala so slzami v očiach. Škoda, že nie slzami úplnej radosti a šťastia a bola v tom aj poriadna dávka smútku, ale...
                Fakt to stojí za to prečítať.
                Zavrieť sa do sveta, v ktorom aj malá iskra nádeje môže podpáliť celý Les. Les kostí

nedeľa 8. januára 2012

Robiť ťažké veci by Alex & Brett Hariss

           „... prekvapilo by vás, ak by ste zistili, že boli časy, keď tínedžeri neexistovali? Neveríte? Čo tak dať si malý kvíz?
Prvé zdokumentované použitie slova tínedžer bolo:
a)      Tynsdale- prvé vydanie anglického Nového zákona v 1526
b)      Shakespeare, Romeo a Julia v 1623
c)       Benjamin Franklin, Almanach úbohého Richarda v 1739
d)      Theodore Roosevelt, prejav Namáhavý život v 1899
e)      Reader´s Digest, číslo z roku 1941
f)       Alex a Brett si ho vymysleli pre túto knihu

Správna odpoveď je e.“
               
Sme tínedžeri... alebo sa tak aspoň cítime. Prečo? Pretože sa od nás neočakáva nič viac ako párkrát do týždňa si upratať izbu, občas (keď je to už fakt nevyhnutné) ísť vyniesť smeti a aspoň trochu si plniť svoje školské povinnosti.
Vlastne celé tie roky nášho tínedžerstva sú jednou veľkou párty pri bazéne. Paráda bez zábran a zodpovednosti. Dokonca aj ten svinčík po párty za nás uprace mama, alebo si rovno najmeme firmu.
Jednoducho robíme len to čo sa od nás očakáva... Sme tínedžeri a tak robíme to, čo normálni tínedžeri robia. Užívame si.

Videli ste niekedy pri cirkusovom stane slona? Deti sa okolo neho obšmietali, snažili sa ho dotknúť a on sa ani nepohol. Pol priviazaný takým tenučkým povrázkom, že ho sotva bolo vidieť, ale ani sa nepohol.
V Indii sa každoročne konajú preteky v preťahovaní. 100 najsilnejších mužov vs. slon. Vždy vyhrá slon. Vždy.  Ale tam pri tom stane sa ani nepohne. Má viac sily ako sto svalnatých mužov; keby chcel, mohol by celý cirkus rozvalcovať na cucky, ale on nespraví nič. Pre ten kúsok povrazu.
Ako je to možné? Keď bol ešte mláďaťom, zajali ho a na nohu mu priviazali obrovskú, ostrú reťaz a tou ho pripútali, aby neušiel. Čím viac sa metal tým hlbšie sa mu reťaz zarývala do tela a tým viac bolesti spôsobovala. Nakoniec to vzdal a viac sa o útek nepokúšal.  Po niekoľkých mesiacoch strážcovia reťaz sňali a nahradili ju tenkou tkaninou. Vedeli totiž, že ako slon na svojej nohe niečo ucíti, už sa nepokúsi ujsť , pretože mal v hlave zakódované, že by si tým spôsobil bolesť.
A tak, hoci ho od slobody delí len tenký povrázok, nikdy sa nepokúsi utiecť.

Nie je tínedžerstvo a jeho fenomén našim tenkým povrázkom? Sme ním pripútaní k malým očakávaniam a veríme tomu, že ešte nie sme dostatočne starí, dostatočne múdri, dostatočne odvážni, dostatočne... všetko na to, aby sme niečo spravili. A tak len sedíme.
Sestnásťročný Georg Washingtnom sa stal zememeračom. Niekoľko rokov prežil sám v tvrdých podmienkach novej Ameriky, aby zaznamenal jej povrch. Keď to robil bol tínedžer.
David Farragut dostal ako 12-ročný rozkaz zaujať loď a doviesť ju spolu s posádkou späť do USA. Podarilo sa mu to . Keď to robil bol tínedžer.
Tieto decká zvládli svoje role aj vďaka tomu, že spoločnosť mala voči ním naozaj veľké očakávania. Neuspokojili by sa len tak s niečím. Postlanie postele alebo vynesenie smení predsa nie je nijaká zodpovednosť.

Robiť ťažké veci je vzbura tínedžerov voči malým očakávaniam. Je to manifest tínedžerskej generácie 21. Storočia s posolstvom rebelúcie. Správa mladých ľudí svetu, že viac nechcú byť podriadení očakávaniam, ktoré ich limitujú.
Prečo by 15-ročné decká nemohli založiť projekt na výstavbu studní v Afrike?
Čo bráni tímu 17-ročných, aby viedli guvernérsku volebnú kampaň a nakoniec ju vyhrali?
Prečo mladí ľudia prestali snívať o veľkých veciach v mladom veku?
Prečo?
Kvôli malým očakávaniam.

Kniha robiť ťažké veci by mala byť príručkou každého mladého človeka. Vlastne nie. Mala by sa stať príručkou každého človeka. Bez výnimky.
Alex a Brett, autori, tínedžeri, sú dôkazom toho, ako aj mladí ľudia môžu spraviť veľké veci.
Robiť tažké veci je jednoducho životný štýl.
Životný štýl, ktorý zmení svet.
Nemala by párty pri bazéne už skončiť a nemali by sme do toho bazéna už konečne skočiť?

Pre viac info: TheRebelution
                    Rebelúcia na Slovensku
                    Wikipedia o Rebelucii




                

piatok 6. januára 2012

Krídla by Aprilynne Pike

CoverDeal: ...žeby nová tapeta?
Deal: Je to normálne, že mám kvet na chrbte?
BestFriend4Ever: Eeee
Plus: Spring Fairy, Summer Fairy, Autumn Fairy, Winter Fairy; Being without heart, vains or blood; A Highly Scientific Guide of  Appearance of Trolls
RelationshipStatus: nebolo tu už niečo také?...


CoverDeal: ...žeby nová tapeta?
Nosila som ju stále zo sebou. Ešte aj keď som šla v nedeľu do kostola ,mala som túto knihu v kabelke. Za to môžu tie hladkavé lupene na obálke a ten krásny font. Ani neviem ako a nejaký divným spôsobom ma jednoducho zmámila, takže si osobne myslím, že na zhodnotenie tejto obálky nie som objektívny element.
V každom prípade kombinácie tmavo fialovo-modro- čiernej a ružovej v kombinácii s jemnými „krídlami“ pôsobí naozaj čarovne (čo sa k téme a námetu knihy perfektne hodí) a myslím, že by som sa veru nehanbila, keby ma s ňou videl na ulici ktokoľvek. Dokonca mám pocit, že by to azda mohla byť aj celkom pekná tapeta do izby...

Deal: Je to normálne, že mám kvet na chrbte?
Laurel Sewellová sa aj s rodičmi práve prisťahovala do nového mesta v ktorom jej otec rozbieha malé knihkupectvo. Po rokoch domáceho učenia sa Laurel prvýkrát prichádza do školy kde sa okamžite stáva objektom záujmu jej spolužiaka Davida. Niet pochýb, že aj on jej sympatický jej... Vlastne možno viac než len „sympatický“.  Trávia spolu tak veľa času koľko len môžu a zdá sa, že všetko je dokonalé...
Alebo nie?!
Laurel si jedného dňa nájde na chrbte hrčku. Najprv sa sama presviedča, že je to len vyrážka, hoci s takými vecami nemala nikdy problém. No keď sa hrčka zväčšuje a zväčšuje a nezaberajú ani mamine mastičky, Laurel prepadne panika z nádoru (Ruku na srdce, kto z nás si počas puberty aspoň raz nemyslel, že má rakovinu?).
Lenže, keď sa Laurel jedného rána zobudí a zistí, že je z chrbta vyrastá obrí (síce nádherne nádherný, ale aj tak OBROVSKÝ) kvet, možnosť nádoru vylúči.
Jediný, komu dokáže dôverovať je David a tak sa spolu snažia zistiť, čo sa s Laurel vlastne deje. Pri tom sa neštítia rôznemu druhu bozkávaco- romantických pokusov (... len pre vedecké účely, samozrejme).
Keď Laurel s rodičmi navštívi ich starý dom, v lese, ktorý je na pozemku domu stretne Laurel Tamaniho, chlapca, ktorý jej je zvláštnym, príťažlivým spôsobom povedomí a ktorí (ako sa ukáže), je vílí chlapec a vôbec ho neprekvapí, keď pod Laureliným tričkom zahliadne poskladané a skryté lupene kvetu. Prečo? Pretože aj ona je víla. S kvetom na chrbte.
 A musí ochrániť pozemok ich starého domu na ktorom víli žijú za každú cenu. Aj za cenu, že by azda mohla prísť o život. Alebo Tam. Alebo David.

 BestFriend4Ever: Eeee
Ako by som to... Pozri Laurel, si fakt super a tak. A to že si víla- hlboko sa skláňam, to je fakt husté, ale aj tak. Nemôžeš sa stále dokola ospravedlňovať. Viem že si slušná a tak a ver mi, oceňujem to, ale ak budeš stále také chudiatko, ktoré so sebou nechá zametať, Ďaleko to asi nedotiahneš. Je síce pravda, že si dostatočne pekná, aby ťa bez väčších problémov obsadili j Jonnymu Deppovi do nejakého trháku, ale je to to čo chceš?!
A ešte jedna rada... nebozkávaj v jeden deň dvoch rôznych chlapcov. Viem, že ti pripadajú neskutočne príťažliví, ale... nerob to. Nie je to dobré. Ale, ak by na to jeden z nich prišiel, ľahko by sa mohlo stať, že by si už nepobozkala žiadneho z nich. Nuž, urob ako chceš. Keď sa trochu zmeníš, zavolaj, môžeme ísť do kina alebo na kávu.... alebo v tvojom prípade skôr na nejakú sladenú minerálku.

Plus:  A Highly Scientific Guide of  Appearance of Trolls
Vďaka tejto knihe by sa už nemalo stať, že by sme nespoznali trolla aj na sto honov. (Jedine, že by sme ho nespoznali.)
Trolly sú:
  • ·         Neporovnateľne silnejší ako ľudia
  • ·         Ich rany sa regenerujú oveľa rýchlejšie
  • ·         Ani náhodou nie sú symetrický a vraj „nepasujú“...
  • ·         Rôznofarebné oči
  • ·         Telo zložené zo živočíšnych buniek
  • ·         Čím sú odpudzujúcejší, tým sú hlúpejší



Plus: Spring Fairy, Summer Fairy, Autumn Fairy, Winter Fairy
Keď som bola malá, pozerala som TinkerBell a je jasné, že som si odtiaľ vzala do života jednu veľkú múdrosť. A to, že víly majú rôzne schopnosti. To je jasné.
Krídla mi túto nepopierateľnú skutočnosť len potvrdili. A k tomu som sa dozvedela Ďalší dôležitý fakt, ktorý vo výraznej miere obohatil život.
Každá víla má silu a moc podľa toho, v akom ročnom období sa narodila. Zimné sú najsilnejšie, a tie jarné... len také úbohučké stvorenia. A keďže ja som sa narodila vo februári, je možné, že jedného dňa zasadnem na vílí trón.
Len keby tu nebol ten malý háčik s tým, že nie som víla. Pche.

Plus: Being without heart, vains or blood
Aká je pravdepodobnosť, že šestnásť ročné dievča ešte nevie, že NEMÁ srdce?! Nulová? ZLE!!! Laurel je toho dôkazom. Očividne sa dá pohodlne a bez problémov žiť tak, že si „človek“ ani len nevšimne, že nemá žily, alebo krv... a čo tam po nejakom pulze či úderoch srdca. Silné búšenie srdca stačí predsa v knihách, načo mať aj vlastné. No nie?


 RelationshipStatus: nebolo tu už niečo také?...
Čítala som dvadsiatu druhú kapitolu z dvadsiatich piatich a stále som nepostrehla nijakú zápletku hodnú YA. Vlastne som nepostrehla žiadnu zápletku ak ňou len nechceme nazývať vyrašenie kvetu na dievčenskom chrbte a rozpor medzi citom a citom v otázke Davida a Tama. Ou a samozrejme tí trolovia. Takmer by som bola zabudla.
V skutočnosti som bola oveľa viac očarená obálkou ako samotným obsahom knihy. Niečo podobné (fajn, bez tých romanticko- vedeckých hrádok v Davidovej izbe) sme už zažili v Kronikách rodu Spiderwickovcov... takže, aj keď do YA pekný námet, predsa len to nie je nič nové.
Každopádne to bola pekná oddychovka, ktorú je možné skonzumovať do niekoľkých hodín prípadne dní. Prinesie zaujímavo- príjemný pocit, ale nejaké vysoko umelecké dojmy nečakajte.
Ale je tak love triangle, takže... za prečítanie to aspoň v tomto smere určite stojí

nedeľa 1. januára 2012

Across the Universe by Beth Revis

CoverDeal: Peter Parker in the middle of the Universe
Deal: Novozem
BestFriend4Ever:  Len pre prípad...
Plus:  Vesmírna loď GIGANTICKÝCH rozmerov, kryogenetika
Minus: Ruja
RelationshipStatus:Tajomná a záhadná

CoverDeal:  Peter Parker in the middle of the Universe
Teraz vážne, som jediná, ktorá si všimla tú podobnosť tejto obálky s nezabudnuteľne -legendárnou scénou zo Spidermana?! Tento fakt sa jednoducho nedá len tak prehliadnuť... aj keď, nie že by to bolo na škodu veci... a najme v súvislosti s tým, že ja mám Spidermana naozaj veľmi rada (nech si každý hovorí čo chce, vykonal kus dobrej roboty).
Ťažko zachytiť emócie, ktoré vo mne obálka vyvoláva- každopádne so sebou do knižného sveta priniesla niečo nové. A to nehovorím len o kruto krutej túžbe siahnuť si na skutočný vesmír vyvolanej hustými fialkovo-ružovými hviezdami, ktoré sa trblietajú ako rozsypané flitre, ale aj skvelým dizajnom, ktorým sa chtiac nechtiac vesmírno-raketová nálada navodila.  S Larou Swift a Natalie Sousa by som si rada potriasla pravicami a pogratulovala im k dobre vykonanej práci. Vážne, taká výrečná, k veci a pritom bezspojlerová obálka sa len tak nevidí

Deal: Novozem (nie) na obzore
V súhvezdí Kentaura našli vedci z NASA planétu, ktorá je ako stvorená pre ľudí. Znamenalo by to nový začiatok celej jednej civilizačnej epochy, nenarušené prírodné zdroje,... novú Zem. Novozem.
Je v tom ale jeden menší problém. Táto dokonalá planéta je od Zeme vzdialená približne 301 rokov. Nijaký ľudský organizmus by nebol schopný prežiť tak dlho. Iba ak by ho... kryogeneticky zamrazili.
A presne to sa vedci rozhodli spraviť. Vybudovali loď, ktorá ma rozmery ako Long Island a v ktorej je všetko počnúc poliami a pasienkami až po knižnicu a nemocnicu. Malý plechový svet. A potom kryogeneticky zmrazili niekoľko desiatok obyvateľov sveta, ktorý zaujímali vysoké vojenské či vedecké funkcie a mali byť nápomocní (NENAHRADITEĽNÍ) pri osídľovaní novej planéty. Načasovanie rozmrazovania ich tiel bolo presne stanovené. 301 rokov od štartu. V čase pristátia.
Amy zmrazili s jej rodičmi. Na Zemi nechávala celý svoj život: svojho priateľa, tetu a uja, školu, ... prírodu, čerstvý vzduch, dážď, sneh.... Všetkého sa vzdala, len aby mohla byť po pristáti rozmrazená a znova vidieť rodičov...
Ale veci nevychádzajú akoby si priala. 50 rokov pred plánovaným pristaním Amy niekto rozmrazil. V kryokvapaline sa takmer utopila a keď sa ako tak dala do poriadku, zistila, že svojich rodičov pravdepodobne neuvidí. ...
Jedinou útechou je jej Starší. Chlapec, ktorý s ňou trávil takmer každú svoju voľnú minútu napriek tomu, že mal čoskoro začať vládnuť celej lodi. Amy je odrazu súčasťou veľkého, ale klaustrofobického sveta, v ktorom je všetko postavené na iracionálnych pravidlách Najstaršieho. Obyvatelia chodia ako bez duše, správajú sa ako zvieratá a bez zaváhania poslúchajú príkazy tyrana.
A potom niekto začne postupne a vypočítavo rozmrazovať a vraždiť ďalších zmrazených pasažierov... Na lodi sa niečo deje. Ale ako vedieť čo je pravda, keď je celá vlastne postavená na klamstvách?

BestFriend4Ever: len pre prípad...
Nuž, so Starším radšej za dobre. To je môj názor. Nie že by to znamenalo, že by som rovno chcela byť jeho najlepšia kamarátka, alebo čo, ale predsa len... je to Starší. Teraz je síce milý a tak, rebel s dobrými nápadmi a fakt ľudským srdcom (a to nehovorím o láske k Amy), ale kto povedal, že taký v jeho veku nemohol byť aj Najstarší?! A potom mu ruplo v bedni, zcvokatel a dopadlo to tak, ako to dopadlo... Takže, len pre prípad... so Starším radšej za dobre. (Ale inak, Starší, fakt ťa obdivujem, hlavne za tú facku, čo si dal Najstaršiemu. Za to si u mňa vážne hrdina.)
A Amy... no... myslím že odkedy sa zobudila má toho na pleciach vážne dosť. Okrem toho, že jej akosi prischla úloha zachrániť svet (alebo aspoň loď), pociťuje asi tak miliardu rôznych emócii vo vzťahu k Staršiemu, rodičom, Najstaršiemu... Prežíva fakt krušné časy a kamarátku by potrebovala. A keďže som dievča, rada by som sa ponúkla. Navyše, mať ako kamaráta niekoho FAKT odlišného nikdy nie je na škodu, to je pravda pravdúca.

Plus: Vesmírna loď GIGANTICKÝCH rozmerov
Pamätáte StarWars a tie skvelé lode na ktorých sa premávali Obi Wan Anakinom? Prišli chvíle, kedy som si myslela, že také stoje sa nadobro vytratili s ľudských myslí a sŕdc a pravdu povediac, rvalo mi to dušu. A potom prišla Across the Universe ako blesk, lúč z jasného neba. Obrovitánska, gigantická loď v ktorej je nielen kapitánsky mostík a kajuty, ale aj stáda kráv a nadpriemerne vyvinuté králiky  a polia a nejaký bežecký chodníček a kukuričné lány... Hviezdne lode stále žijú. Vypusťme dnes teda svetlice a ohňostroje aj za ne!

Plus: Kryogenetika
Tak fajn, koľkí z vás sa občas zamysleli nad tým, aké by to bolo nechať sa zamraziť a potom sa rozmraziť v čase, keď bude všetko dokonalé a na všetky choroby už budú lieky. Okej, bolo by to asi nereálne, ale aj tak....
Prežiť 300 rokov v ľade bez toho, že by vám čo len jediná bunka zostarla... vymyslieť toto, Mdonna by mi platila milióny.

Minus: Ruja
Obrázky páriacich sa zvierat sú väčšinou smiešne (pre niektorých. Pre mňa ani nie), alôe len do momentu, kým si nepredsavíte namiesto zvierat ľúdí. UŽ FAKT NIE TAKÉ ZÁBAVNÉ, VŠAK?  Ruja je jednoducho krátke obdobie ma lodi, počas ktorej ľudia, ktorí sú (nevediac o tom) nadopovaní hormónami jednoducho riešia s každým, stále a všade.A to je fakt, fakt, riadny humáč. BLéééééééé. Samozrejme, s týmto cieľom to tam bolo aj napísané, ale myslím, že som to pochopila už po prvom odstavci a nepotrebovala som to mať podrobne vykreslované na šproch stranách.Mimochodom kniha je určená pre decká od 12 rokov !!!? VÁŽNE??!!! Nechcem znieť příliš prudérne, alebo čo, ale VÁŽNE

RelationshipStatus: Tajomná a záhadná
Across the Unverse je jedna z kníh pri ktorej neviete na čom ste až kým sa neskončí. Nie je priehľadná a tragicky predvídateľná ako iné knihy podobného žánru. Dokonca som občas nevedela ani kde je zápletka a čo sa má vlastne riešiť. Presne taká bola kniha Across the Universe. Tajomná a záhadná. A možno aj preto sa mi tak páčila. Niečo na nej ma veľmi priťahovalo a aj keď ma miestami neskutočne rušili neustále zmeny v rozprávačovi, predsa len som sa nevedela od nej odtrhnúť.  Klaustrofobické a nihilistické pocity Amy a Harleyho som prežívala som zimomriavkami na rukách a pocit stiesnenosti mi dvíhal žalúdok. A presne to bol zrejme zámer knihy.
NA to, že to je autorkyn debut je to naozaj veľmi vydarené dielo a ... neviem sa dočkať na Million Suns, to je fakt.
Mimochodom viete ako koho som si predstavovala Staršieho (a nechápem ako je to možné, fakt, jakživ sa mi to nestalo)?