Z temnôt by Frank Peretti

http://www.kumran.sk/images/titulnastrapredaj_v.jpg

CoverDeal: Krásne rozsvietený električkový indikátor

Deal: Teraz nejde len o mesto... ide o všetko.

RelationshipStatus: Vynikajúca knižka

CoverDeal: Krásne rozsvietený električkový indikátor

Nuž, azda si poviete, že som šialená a tak... ale táto obálka sa mi fakt páči. Okej, nie je to síce cover prebraná z originálu a je trochu abstraktná a možno desivá, ale práve to je na nej skvelé. Fakt. Som za to, že takáto kniha by ma v kníhkupectve ihneď odrovnala ( o tom názve ani nevravím, to vydavateľstvo fakt vyhralo... jupíííí) a môj električkovský indikátor mi navráva, že by som sa s ňou nehanbila dokonca ani cestovať. Verte mi a to je už čo povedať. Nuž, jediné či v k tejto téme ešte chýba povedať je, že skladám svoj virtuálny klobúk pred pani Králikovou, ktorá mala podľa tiráže obálku na starosti. Ako by povedal Hancock: „Good job“.

Deal: Teraz nejde len o mesto... ide o všetko.

Anotačka na zadnej strane vraví toto:

„V malom univerzitnom mestečku prebieha boj. Nie so zbraňami v rukách. Aspoň nie s tými hmatateľnými. Diabolský komplot má v úmysle zovrieť obyvateľov mesta a nakoniec i celú ľudskú rasu v chladnom objatí klamstva a zla. Ako posledná hradba brániaca démonom svoj plán uskutočniť stoja modlitby Zvyšku a anjeli odhodlaní v tomto boji obetovať všetko.“

Ja vám k tomu poviem toto:

Všetko sa začne, keď mladú reportérku miestnych novín zatknú uprostred letných osláv a zabásnu za prostitúciu. Pretože odfotila čo nemala.

Od tej chvíle začína mať všetko veľmi rýchli spád. Majiteľ noví to nechce nechať len tak a s plným odhodlaním začína pátrať po tom, ako je možné, že nevinného bez vysvetlenia zatknú uväznia a potom sa ani neunúvajú podať vyhlásenie. Bez toho, aby si to uvedomoval, začal pchať nos do vecí, do ktorých nemal… a všetko sa začalo komplikovať

http://thi.uloz.to/6/7/9/679b1b12c655a661323ca82addcd7ef3.640x360.0.jpg

Mladý pastor prišiel do mesta len nedávno, ale nejakým divným spôsobom (niekto by azda mohlo povedať náhodou) sa stal pastorom. Veľmi obľúbeným. Až kým sa niektorým členom zboru prestalo páčiť, že jeho kázne a prednášky sú príliš … o Bohu,… o láske,… o poslušnosti……. A všetko sa začalo komplikovať.

Dvaja rozdielny muži v prvej línii toho stého frontu, len pomaly si uvedomujúc, aký komplot sa okolo nich strhol. Neobjasnené vraždy a finančné úniky a urýchlené opustenia mesta a nepodložené obvinenia a vydieranie, vyhrážanie, manipulácia, likvidácia… kde to má hranice? Oveľa ďalej akoby ktorýkoľvek človek mohol vidieť.

Pretože táto katastrofa z ďaleka nekončí pri pozemských záležitostiach. Celé mesto sa totiž dostalo do pazúrov démonickej moci, ktorá sa ho chce zmocniť a ovládnuť. Presne tak ako kedysi Babylon.
Teraz nejde len o mesto... ide o všetko.

A je nutné nabrať sily na boj proti silám temna.

Je nutné zhromaždiť Zvyšok a bojovať.

„Za Božích svätých a za Baránka“

RelationshipStatus: Vynikajúca knižka

Momentálne je komerčný svet literatúry nasáčkovaný a preplnený miliardou nasladlých anjelských ság a démonských románov a neviem čoho ešte a všetkým to už pomaly ale iste ide hore krkom. Prečo? Odpovedzte si sami, ja mám na to odpoveď príliš drastickú, aby som ju tu mohla uverejňovať… hihihi

Našťastie však existuje kniha, ktorá rieši Zástupy (anjelov) a mocnosti (tých zlých) z celkom iného uhla pohľadu. Reálneho. Z toho najreálnejšieho. Pretože ak ste si ešte nestihli uvedomiť duchovný boj, boj Zástupov a mocností, boj dobra a zla, zápas nie s krvou a telom ale s kniežatstvami a mocnostmi, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach (Ef 6, 12), ktorý treští navôkol (mimochodom, či si to uvedomujeme, alebo nie), tak táto kniha vás pekne krásne vyvedie z omylu. A ako bonus vás nechá civil s otvorenými ústami a búšiacim srdcom.

Nervy! Je to nasaj mocná kniha, ktorá nás bez akýchkoľvek škrupuli ( konečne si uvedomte, že s tých jemnunkých rečičiek sme už vyrástli… hihihihihi :D), nejakého trápneho pozlátka necháva uprostred boja na život a na smrť v ktorom síce bol, je a bude len jediný Víťaz, ale stále je k tomu víťazstvu dlhá cesta.

A ako napísal Michal Gemeran v jednej z recenzii na túto knihu:

„Na prvý pohľad som tejto knižke nedával veľké šance. Veď o clom už len more byt kresťanský triler? Našťastie opak bol pravdou. Po ponorení sa do strhujúceho deja o boji v duchovnej sfére medzi anjelmi a diablovými prisluhovačmi som zostal v napati az do konca. Po prečítaní určite nebudete podceňovať silu modlitby pri pokúšaní a odháňaní zákerných démonov. Myslím, že najlepšie celu knižku vystihuje rozhovor dvoch hlavných postav na konci 33. kapitoly, pri ich stretnutí vo väzení: "Veríte v Boha?" "Verím, že Boh je." "Veríte, že existuje diabol?" ..."Ja ... nuž, asi áno." "Viera v anjelov a démonov je jednoducho iba ďalším krokom. Logickým." Vynikajúca knižka.“

https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhsllFhVKOWQXpvdMaIX9_TwgfVWbxai8S5XwallzWaG2hDWoGGeGE5MFauFTMe12NiUzhkfo5YT9rQTG6a_fXhpEOTySRUNVVKPZwvqMqa-YhWmD3wwEdIZBgEOBrqeSv4k2D7vZzBEeDT/s320/frank+peretti+2.jpg

Nuž a na záver ako zvyčajne pár stručných, ale nie nezaujímavých info: 

• Frank Peretti má officiam side TU, takže ak chcete, checknite to, kníh tam má až až.
• Z temnôt si môžete objenať TU, alebo TU
• Ak ste čítali hádžte sem svoje názory, nenázory, hocičo
• Ak ste nečítali... tiež sem háčte čo len chcete...
• Jupííí

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna NOMINÁCIA

Kde bolo, tak molo, bola raz jedna nominácia a ja som tomu nemohla uveriť. Fakt.... len s ťažkosťami som bola schopná pochopiť, že na Slovensku fungujú existencie, ktoré sú natoľko dychtivé a baživé po akomkoľvek druhu zábavy, že ma nominovali na ocenenia pre blogerov za rok 2012. 

HAHAHAHA... je jediné, čo k tomu vôbec môžem povedať. Vážne decká. Cením si to, hoci mám skromne farizejský pocit, že si to nezaslúžim., ale tvárme sa, že som s tým spriaznená. Koniec koncou, VY ste ma nominovali, VY sa s tým vysporiadajte :D 

(okej, tu by sa zišlo povedať, že napriek neskrývanému cynizmu a sarkazmu, ktorý z vyššie uvedeného textu priam hučí, som vám všetkým, ktorí v tom máte akokoľvek namočené prsty veľmi, veľmi zaviazaná a vďačná, fakt)

A teraz počúvajte, za akú kategórii som bola nominovaná. 

OPIČIAK ROKA (zabávač/sarkastik)

-ten, u koho na blogu sa nikdy nenudíte-

prebraté

Like really? vravím si a nevychádzam z údivu. 

Keďže k celej tejto nominačnej kauze nemám čo dodať a môžem akurát tak opätovne poďakovať ľuďom činným v tejto súvyslosti, chcem povedať, že ak sa vám môj blog fakt zdá zábavný a... hlavne že sa na ňom nenudíte, napriek tomu, že posty o YA knihách a iných veciach, ktorých sú plné iné blogy tu akosi opomínam, bude mi cťou, ak za mňa zahlasujete. Fakt...

Keď už ste sa tak hecli, že ste ma nominovali (chcela by som vedieť konkrétne kto to spôsobil... just kidding.... maybe not), tak to už dotiahnite do konca. :D hehehe

Tááákže... ak ste ešte nenatrafili na poctivo neukrývané linky na hlasovací formulár v texte, tu ho máte explycitne vložený. jupííí.

HLASOVACÍ FORMULÁR

Fajn a ešte malý teaser na záver... v najbližšom  čase sa môžete tešiť na recentiu knihy Z Temnôt od Franka Perettiho, ktorú teraz čítam už druhýkrát a stále mi vyráža dych... takže to zrejme bude šupa...

A potom... jupíííí.... Návrat do chatrče... Ježiško mi ju priniesom... vysnívanú knihu,.. takže, viete čo to znamená.

Paráda...

Krásne Vianoce ešte (lôebo viete, že Vianoce sa Štedrým dňom nekončia, ale začínajú...) a ešte lepší a dobrodružnejší budúci rok... Jupííííííí

XOXO 

DomiLondon

To sú Vianoce?

Včera sme konečne došikovali do obývačky vianočný strom. Borovicu. Je Gigantická a napriek našim vysokým stropom a veľkým izbám, pohltila takmer všetok priestor. Nepreháňam, je to tak.

Prvýkrát za celý môj život sa stalo, že vianočné gule svietili hneď na prvý krát.... a počet rozbitých gúľ je zatiaľ blízko nuly (fajn, jedna sa mi už pošťastila, ale.... určité percento strát je povolené).

V noci sme boli so sestrou na Hobitovi a okrem Misty Moutains Cold som si pri zasypávaní opakovala aj to, že zajtra (teda dnes) sú Vianoce. Stále dokola a dokola som si to hovorila a pri pohľade na oranžové steny mojej izby, mi to stále nedopínalo.

Vianoce.

Zasa.

Waw...

čakala som, že ráno ma zobudí niečo krásne, Vianočné, veľkolepé... filmové... V skutočnosti to boli prudké údery susedkynej lopaty o zamrznutý chodník.

Sú Vianoce.

Hneď z rána sa začalo upratovať a variť a piecť... a všetko pomaly nadobúda ten známy slávnostný lesk...

To sú Vianoce?

So stále mokrou hlavou som vyšla von, aby som dala susede s lopatou Betlehemské svetlo. Nevrátila som sa dovnútra, keď som sa na chodníku pre domom skoro zabila, vzala som lopatu aj ja a s vypätím všetkých mojich dievčenských síl som začala ničiť celonočnú prácu mrazu. Máme veľký dom... dlhý chodník a to nehovorím o dvore.... a ja nie som trénovaná. Každú chvíľu som sa zastavovala, aby som nabrala  dych... Bola som spotená... Bolo mi hrozne. To mal robiť môj otec, nie ja!

Ale aspoň si na tom chodníku teraz nik neublíži a naši nebudú mať opletačky so súdom pre neúmyselné ublíženie na zdraví.

Sú to Vianoce?

Vážne!

Myslím, že atmosféra Vianoc sa preceňuje... Mystifikuje sa a robí sa z nej ničo, čo Vianoce nikdy nepraví skutočnými Vianocami... Mám rada stromček (a mám rada zvláštnu záľubu našich, kupovať ten najväčší), mám rada vôňu ihličia a svetielka všade kam sa pozriem, mám rada adventné kalendáre, vianočné filmy a o pesničkách ani nevravím. Mám rada  darčeky (otvorene priznávam... som na prekvapenia...) a koláče a všetky tie veci okolo....

Ale je to až príliš trápna náhrada toho, o čom Vianoce naozaj sú. Nevydarená napodobenina. Pramálo.

Viete, Ann Voskampová je múdra žena... a tak Vám sem hádžem niečo z toho, čo ona nazýva Vianocami.

Panna počne a porodí syna a budú ho volať Emanuel, čo znamená "Boh s nami". Mt 1:23

Boh s nami. To jediné, čo nám môže priniesť útechu, keď sa cítime zranení

A jej syn Kai sa spýtal: "Mami? To Boh akože naozaj prišiel?"

A ona prikývla- Prišiel

 Vzdal sa neba, ktoré stále nebolo dosť veľké pre neho samého, a nechal sa držať v ľudských rukách

Opustil nekonečnosť priestoru a obmedzil sám seba na kožu, vzdal sa hviezdnych polí a namiesto nich si zobral krehké ľudské telo a kosti.

Vzdal sa rieky živej vody, ktoré tečie z jeho Trónu, aby deväť mesiacom plával v plodove vode. A ten, kto vytesal okraje vesmíru, vytesal seba do tvaru malého plodu v tme, pripútal sa k maternicovej stene panny a nechá, nech sa jeho bunky delia- jasné, všeštipiace svetlo

Tak veľké tajomstvo sa odrazu stáva malým dieťalom  a nekonečný Boh prichádza ako novorodenec.

O tom to je. O 

Láska, ktorá dáva - ale nie tým, ktorí ho milovali.

Láska, ktorá dáva - ale nie tým, ktorí ju môžu opätovať.

Láska, ktorá dáva - chudobným, zbankrotovaným a nepriateľom

Láska, ktorá dáva či sa ti to páči, alebo nie

Celý text od Ann Voskamp... užite

 Júúú... nuž, krásne Vianoce, ktpré nebudú len o odmetaní snehu, ničení poľadovice, koláčoch a darčekoch a filmoch.... 

Vidíme sa po Vianociach

XOXO DomiLondon

Dieťa zmierenia by Francine Rivers

http://www.zaex.sk/obalky_knih/dieta_zmierenia_kumran.jpg

CoverDeal: „Ona číta Steelovky? Trapas!“

Deal: Zle naprogramovaný Matrix a radikálne rozhodnutie

BestFriend4Ever: drsný look, tetovania a za sebou niekoľko rokov fakt divokého života

Plus: Berkley, Secret Family History, Boy that loves so much...

RealitionshipStatus: aká je táto kniha?. Pomaly pretvára človeka ako kuchynský robot cesto. Krása.

CoverDeal: „Ona číta Stealovky? Trapas!“

Ak si niekto myslí, že hodnotiť podobnú obálku je jednoduché, mal by si to podľa mňa buď:

a)      Vyskúšať

b)      Vážne sa zamyslieť nad svojim zdravotným stavom...

Okej, žartujem, ale čo tam po tom. Je to fakt ťažké, pretože sa vo mne bijú dva fakt silné a názori a pocity a netuším, ktorý z nich má pravdu. Fakt nie. Na jednej strane sa mi tá obálka zdá veľmi príjemná a vzhľadom na to, že obálkový štýl Francine Riversovej sa nám všetkým postupne dostáva do oka... a tak trocha aj do podvedomia, vlastne som, ani neostala taká prekvapená, že kniha vyzerá takto. Fajn, milá obálka s veľmi pokojnou atmosférou, oceán, face-less girl, ako sa to pomaly stáva tradíciou v knižnom priemysle,... bla bla bla. Ale úprimne si povedzme, ako by ste sa cítili s touto knihe v Bratislavskej preplnenej električke, alebo 39-tke? Fakt. Ja som to zažila. Naschvál som si ju zobrala do školy, aby som na vlastnej koši okúsila, aké pocity to vo mne vyvolá. Pretože niečo také neoklamete...

A viete čo? Nebolo mi to veľmi po vôli. Fakt nie. Zdalo sa mi, akoby som nad hlavami všetkých videla obrovské bubliny v ktorých  vírilo len niekoľko slov. „Ona číta Stealovky? Trapas!“

Okej priznávam, zväčša to nemusí byť len kvôli fotečke, ale aj kvôli názvu. Nehádam sa. Poznám miliardu ľudí, ktorým sa tá obálka páči tak, že by si z nej chceli spraviť plagát a vycapiť si to nad posteľ. Vážne. Žiaľ, ja som trochu na inej lodi.

Deal: Zle naprogramovaný Matrix a radikálne rozhodnutie

Dynah je študentka umenia (cool) a chodí s najobľúbenejším chalanom na univerzite (even more cool). Má fakt skvelý život, robí v bistre, kde ju všetci žerú viac ako jedlo, ktoré majú na stole pred nosom, rodina, budúcnosť... všetko vyzerá fakt parádne. Lepšie by vlastne ani nemohlo.

Lenže, ako to už býva, niečo sa pokazilo. Zvrtlo o stoosemdesiat stupňov. A možno aj viac. Fakt.

Keď ide v jeden januárový večer z práce na intrák cez park... znásilnia ju. Brutálne. Bez toho, že by páchateľovi vôbec videla na tvár.

A skvelý, ligotavý život sa pomaly začína rozpadať ako zle naprogramovaný Matrix.

Chalan, ktorý mal stáť pri nej, ten chalan, ktorý na univerzite viedol najúspešnejšie biblické stretnutia a ašpiroval na pozíciu fakt prestížneho pastora začína odrazu Dynah vnímať ako niekoho poškodeného, zničeného. Nie dosť dobrého pre jeho úžasný a dokonale naplánovaný život (tak to už až tak cool nie je, čo poviete).

Stál pri nej, keď to vtedy potrebovala? Čo ste! Lízal si vlastné rany a snažil sa to ustáť pred univerzitou s nepoškodenou povesťou. Blé.

Skončilo sa to? Ani náhodou! Znásilnenie si vyžiadalo svoju daň a Dynah zistí, že je tehotná a medzi dvoma mlynskými kameňmi. Medzi tým, ktorý na ňu valí rodina, „úžasný a starostlivý frajer“, lekári a spoločnosť  keď jej vravia, aby sa toho monštra zbavila; a tým druhým, ktorý je vraví opak. Rozhodnutie, ktoré zmení životy všetkých v jej okolí.

Radikálne rozhodnutie

http://t2.ftcdn.net/jpg/00/40/70/49/400_F_40704922_mMhSS1N8kUUXfukxBRV3pkBCLbwLgfEI.jpg

BestFriend4Ever: drsný look, tetovania a za sebou niekoľko rokov fakt divokého života

O Dynah sa vyjadrovať nebudem, pretože nerada rozoberám hlavné postavy ( a nielen preto, že je to príliš mainstream). Na druhej strane je tu niekto kto by si zaslúžil zmienku. A možno aj trochu viac priestoru v knihe. Alebo v mojom srdci. Alebo v živote (neznášam, keď sa dostanem do stavu, kedy sa mi páči vymyslená postava---)

Predstavujem vám Joa. Chlapca, ktorý by mal ostatných učiť, ako sa správať, ako mať rád, a tak... Poznáte to, keď vám srdce zaplesá, keď si na nasledujúcej stránke knihy všimnete meno nejakej fakt obľúbenej postavy a naraz ste fakt šťastný, lebo viete, že zasa povie, spraví niečo pekné?

A navyše ak má ten niekto pekne drsný look, tetovania a za sebou niekoľko rokov fakt divokého života. Poviem vám, takáto kombinácia ma vie dostať (Franc´, ty vieš, čo na mňa platí... woo-hoo).

Viac vám tu napísať fakt nemôžem, už som azda spojlerovala dosť, ale... you know.

Plus:

Berkley-

 táto kniha má toľko plusov, že obmedziť to len na niekoľko spomenutých, by mohlo byť priam hriechom. Každopádne vám chcem povedať jedno: mám rada US Ivy Lique a jej školy. A mám rada Berkley (a nielen preto, že tam študírovala moja sestra)... ten študentský život má čosi do seba, nie ako tu. Chápete čo tým myslím. Jednoducho si odrazu spomeniem na Gilmore´s girls a som mimo

Secret family history

Hej, viete čo je desivé? Keď sa zamyslíte nad svojou rodinou, nad životom svojich rodičov, kým vás mali, nad život svojich strarkovcov a zistíte, že o nich vlastne vôbec nič neviete a pod povrchom fakt skvelej rodiny môže tlieť zapálené a červené uhlie minulosti, ktoré nemal kto zahasiť a tak páli nohy všetkým naokolo. Myslím, že tak sa cítila Dynah, keď začala zisťovať, že u nich doma njie je všetko tak ako sa zdá a že hriechy minulosti nie sú pochované v dávnych rokoch, ale ovplyvňujú každodenný život všetkých v rodine.

Boy that loves som much...

Že radšej chce trpieť sám, akoby mal dopustiť ešte väčšiu ťarchu dopadajúcu na svoju milovanú. Viete čo? To je boží muž. Taký ako on. Fakt. A viac vám nepoviem, pretože už je toho aj tak dosť

RealitionshipStatus: Aká je táto kniha?. Pomaly pretvára človeka ako kuchynský robot cesto. Krása.

Poviem vám pravdu, teším sa na ďalšiu knihu od Francine Riversovej. Jej texty jednoducho prenikajú skrz všetky škrupiny, ktoré si človek naobliekal a vnikajú priamo do srdca. To je požehnanie. Fakt. Napriek tomu, že je to jedna z najradikálnejších kníh, ako som v ostanom čase čítala a často som sa pýtala sama seba, čo by som spravila na Dynahinom mieste, vôbec to nebolo písané didakticky, ani poučne, ani pohoršujúco... ale s láskou takou, že zatúžite, aby tá kniha nikdy neskončila. Paráda.

Čítate a čítate a čítate a nemôžete sa nabažiť toho, čo je vo vnútri. A potom, keď to skončí neplačete. Nie je to desivý koniec ako som cítila pri Harrym Potterovi, strata a tak. Vôbec nie. Je to pokojný koniec, ktorý vám pomôže a dovolí nadýchnuť sa a pozrieť sa na nové horizonty. Vidieť život novými očami a cítiť nový srdcom. Takže aká je táto kniha?. Pomaly pretvára človeka ako kuchynský robot cesto. Krása.

P.S.: Knihu si môžete objednať cez Kumran. Link je na hornej lište. 

Boží príbeh, náš príbeh by Max Lucado

http://www.zaex.sk/obalky_knih/bozi_pribeh_nas_pribeh_kum.jpg

Poznáme tie príbehy o Američanoch, ktorí s plnou vervou pátrajú po svojich predkoch v Európe, v Ázii, alebo kdekoľvek inde. Ten fakt je nám známy tak dobre, že dôvod, pre ktorý ľudia podstupujú takú námahu, akou skladanie rodokmeňu z malých a nejasných črepín príbehov, nám často jednoducho uniká. Viac nás zaujíma to, aké povolanie mal pradedo daného človeka ako to, prečo sa o ňom vlastne potreboval dozvedieť viac. A slovo potreboval, som použila vskutku zámerne.

Sme stvorený, aby sme boli súčasťou príbehu, ktorý je väčší ako náš, do ktorého náš krátky, ale o tom podstatnejší príbeh zapadá ako skladačka, ako puzzle. A presne to je dôvod, prečo aj nad rámec svojich síl, aj nad rámec vlastného pochopenia a niekedy si to dokonca ani neuvedomujúc, hľadáme to odkiaľ pochádzame a kam patríme.  Potrebujeme vedieť, že nežijeme, nefungujeme len pre seba, že neplávame len vo svojom malo „izolovanom rybníku, ale na veľkej rieke“.

Potrebujeme vedieť, že náš život má väčší zmysel ako len zaplatiť účty, kúpiť mlieko a ísť na konci týždňa do divadla. Potrebujeme vedieť, že aj „zlé veci“ môžu slúžiť na dobré a že hráme dôležitú úlohu.  Táto nevyhnutnosť je nám daná silnejšie ako naše vlastné srdce, alebo mozog. Nepriznávame si to? Fajn. Ale to na veci nemení najmenší detail, že to tak je.

Max Lucado
http://www.outreachmagazine.com/thumbnail.php?
ile=09Lucado_414006455.jpg&size=article_medium

Max Lucado v tejto knihe rozoberá práve potrebu príbehu. Vlastne nie! Ide ďalej. Ukazuje nám príbeh, robí nám sprievodcu zákulisím filmu, v ktorom hrá náš život rozhodujúcu rolu. Zanedbateľný život bez zmyslu?! To ťažko! Max predostiera množstvo príkladov, citátov z Písma a vysvetlení, aby tento postoj rezignovaných sŕdc vyvrátil.

Zabudnite na dogmatické vyjadrovanie, zabudnite na zbytočne fundované slová, ktorým s ťažkosťami porozumejú aj študovaní teológovia. Max má pre nás niečo viac: slová, ktoré sa nenásilne vpíjajú do srdca a ponúkajú nové obzory. Nijaké mudrovanie nečakajte.

Poviem pravdu, pri pohľade na nadpis a anotáciu som sa trochu obávala, že budem čítať Eldredgov Veľký príbeh, v Lucadovskom prevedení (mimochodom jedna z fakt skvelých kníh). Moje napätie a podozrenie sa však vyvrátilo hneď prvou stranou a neskôr som si hovorila, ako je možné, že som na niečo také vôbec pomyslela. Či nepoznám Lucada dostatočne na to, aby som vedela, že sa zakaždým na problém pozrie tým najneočakávanejším spôsobom. Azda ho nepoznám dostatočne na to, aby som vedela, že čokoľvek si o ňom a o jeho knihe myslím pred čítaním, prvou stranou mi to vyvráti?

Max pred nami necháva vyrásť príbeh dejín, históriu sveta. Boží príbeh. Svoj príbeh a náš príbeh. Pretože rozprávanie nie je kompletné, kým sa tieto dve časti skladačky nestretnú.

Nuž a tu je video. O trailery sa veľmi nedá hovoriť, ale... nuž, posúďte sami.

A ešte pár info na záver:

Ak si chcete knihu zohnať, alebo tak, urobte tak. Odporúčam. A najlepšie cez tento link: Kumran.sk

A ak chcete o Maxovi vedieť viac, tu je jeho oficiálna stránka: Max Lucado

Ako začať (Robiť ťažké veci, tam, kde práve si) by Alex & Brett Harrisovci

http://www.zaex.sk/obalky_knih/ako_zacat_kumran.jpg

Robiť ťažké veci vyvolala šialenstvo. Doslova. Je zbytočné to zapierať... a koniec-koncov je to skvelé, pretože šialenstvo v tomto zmysle slova zväčša vyvolávajú veci, ktoré akýmsi zvláštnym spôsobom napĺňajú zvláštnu túžbu v našich srdciach (a povedzme si úprimne, kým to šialenstvo nevypukne, často si tú túžbu ani neuvedomíme, nie je tak?). Robiť ťažké veci jasne prezentovala koncept nutnosti mladých... veľmi mladých ľudí v aktuálnom svetovom dianí. Nie len v zapojení do malých vecí, každodenných aktivít, ale do gigantických vecí, ktoré dokážu švihom zvrtnúť chod sveta o 360 stupňov. A odrazu sme zistili, že jednou z našich najhlbších túžob je byť v centre niečoho veľkého, byť tam, kde sa píšu dejiny, mať príležitosť použiť v rozprávaní divokého príbehu svojim vnúčatám slovné spojenie: viem, že to bolo takto, pretože som tam bol. Presne to chceme, a len hlupák by si nahováral, že to tak nie je, pretože táto vlastnosť je jednou z najhlbšie zapísaných túžob v našom srdci. Veď ako hovorí Jarrid Wilson (a to veru už je kapacita, ktorej slová môžeme brať vážne), „sme povolaní, aby sme svet menili,...“

Lenže niekedy nie je až tak celkom jednoduché začať, pretože človek často azda až tak presne nevie s čím má začať, ako má začať a kde vlastne ten začiatok je. A začiatok čoho. Základné otázky, ktoré sa môžu zdať až absurdne irelevantné a smiešne. A predsa sú často práve tieto otázky dôvodom, prečo sa do ničoho veľkého nepustíme, prečo sa na to vykašleme skôr, akoby sme sa do toho vôbec ponorili, a prečo nevytrváme. A teraz hovorím aj o sebe. Presne tak. Na obyčajné otázky kladené správnym spôsobom je veľakrát najťažšie odpovedať. Ale výhodou je, že ak sa už k tej odpovedi dopracujeme, posunie nás ďalej, zabezpečí základ pre to, aby sme sa mohli robiť veľké veci (a tým myslím VEĽKÉ VECI) a aby tie veci boli úspešné.

http://blackchristiannews.com/news/r_alex_brett_tunnel.jpg

Chvála Bohu, že na svete existujú ľudia, ktorí tieto otázky zodpovedali za nás, lebo, nech zdvihne ten, kto by si naozaj hľadal vo svojom extrémne nabitom rozvrhu čas na to, aby zisťoval, ako sa má do ťažkým vecí pustiť. Ako začať je uhoľný kameň, základný panel, ak chcete, celého projektu robenia ťažkých vecí. Škrupina motivačnej teórie sa odlúpila a ostali holé fakty, ktoré prinášajú oveľa viac ako milión krásne napísaných, ale prázdnych motivačných slov. Učebnica odvahy. Presne tak.

Ako začať nestavia svoju kvalitu na štýle, ani na beletristickom prejave (hoci... klobúk dolu, páni), ale na realite, ktorú podčiarkuje množstvo svedectiev mladých rebelucionárov o tom, ako oni sami vošli a kráčali v klíme robenia ťažkých vecí. Ako oni robili ťažké veci.

Presne tak. Kniha na viac prečítaní. Kniha, ktorá by sa mala stať jedným zo sprievodcov života. 

Well, na záver niekoľko informačných drobností.

Ak poznáte Robiť ťažké veci, ak viete o čom je reč a chcete sa do tpoho zapojiť viac, byť súčasťou niečoho fakt veľkého, máte možnosť právet tu: 

Oficiálna stránka rebelúcie

slovenská alternatíva projektu rebelúcie

... a ak si chcete knihy objednať, spoľahnite sa, že tu ich budú mať pre vás vždy nachystané:

Ako začať

Robiť ťažké veci

Charlieho malé tajomstvá by Stephen Chbosky

http://www.academiaknihy.cz/eshop-images/small/charlieho-male-tajomstva.jpg

CoverDeal: ...je to, ako keď sa vám náhle zapáči nejaký chlapec... Deal: Neklame. Veď koho by aj oklamal? Seba? Načo?
BestFriend4Ever: ... po chvíli by ma začal podvádzať s nejakým pseudofilozofom...
Plus: Realita
RelationshipStatus:.. ...možno to bolo tou neutíchajúcou Holdenovskosťov...

CoverDeal: ...je to, ako keď sa vám náhle zapáči nejaký chlapec...
Už je to pár rokov, čo som túto knihu ešte stále pod anglickým názvom uvidela na internete. A ak vám poviem, že som ňou ostala uchvátená, treba sa nad tým zamyslieť, pretože ja zelenú farbu vážne neznášam. Takže otázkou teraz zostáva, čo ma na nej tak uchvátili, že sa mi z celej tej zelenosti neobracal žalúdok, a namiesto toho, sa mi ruky chveli túžbou chytiť tú útlu knižočku do dlaní a pricapiť si ju k hrudi. Vážne? Osobne nepoznám odpoveď na túto polemickú otázku a ak by so ju aj poznala, nepoviem vám ju, lebo je to, ako keď sa vám náhle zapáči nejaký chlapec a vy vlastne ani neviete prečo.
Azda to je pre tú odvahu, ktorú dizajnér obálky musel prejaviť, keď vydavateľovi posunul jednofarebný návrh s minimalistickým obrášťokom. Alebo pre ten netradičný názov, ktorý sa v anglickom origináli leje cez pery ako melódia. Alebo pre štruktúru papiera, z ktorej je obálka urobená. Alebo je skrátka presiaknutá silou príbehu, ktorý sa už neudržal vo vnútri a ktorý cez ňu srší. Čo ja viem. Každopádne je to jedna z mála zelených vecí, ktoré ma neprivádzajú do šialenstva.

Deal: Neklame. Veď koho by aj oklamal? Seba? Načo?
Charlie píše listy. Píše ich veľa a všetky sú absolútne presiaknuté jeho dušou. Neskrýva sa za siahodlhé, fundované a mudrácke reči. Jednoducho žije svoj život v čase dospievania a píše o ňom s maximálnou úprimnosťou.  Neklame. Veď koho by aj oklamal? Seba? Načo?
Pravdivo (a niekedy až zarážajúco naivne a otvorene) opisuje prvý rok na škole a všetko okolo toho. Kamarátov, vzťahy s nimi, rodinu a problémy. Nič nezametá pod koberec. Všetko prežíva a zapisuje Charlie naozaj nie je ty, ktorý má nutkavú potrebu vkuse ospravedlňovať svoje spávanie, len aby sa jeho počiny odrazili v lepšom a žiarivejšom svetle. To teda nie.. Podáva nám svedectvo o jeho dospievaní a o snahe robiť tie správne rozhodnutia a byť dobrým kamarátom.
BestFriend4Ever:... po chvíli by ma začal podvádzať s nejakým pseudofilozofom...
Pozrite, fakt som človek, ktorý sa snaží byť so všetkými za dobre a pokiaľ to len trochu ide ( a moja divotvorne introvertno-cholerická povaha mi v to nejako extrémne nebráni), snažím sa nadväzovať aj kamarátstva. Vážne. A predpokladám, že keby bol Charlie za, určite by sme sa skamarátili a tak... ale obávam sa, že by som ho po čase začala nudiť. Vážne.
Hlavne preto, že je fakt inteligenný ( negúľajte očami. On je fakt nad-nad-nadpriemerne inteligentný a ak mi neveríte, prečítajte si knihu a potom sa môžeme baviť) a mám pocit, že hoci mne v IQ teste tiež nevyšli nejaké záporné hodnoty, naňho by som nemala a po chvíli by ma začal podvádzať s nejakým pseudofilozofom, alebo čo, s ktorým by sa mal o čom baviť (a možno nie. Ja sa tiež viem baviť na rôzne témy. Fakt, Charlie.)
Ale je treba dodať, že ak sa už niekto s Charliem skamoší a má tú česť zdieľať s ním svoj život, má celkom vyhraté. Fakt. A jednoznačne takému človeku radím, aby sa ho držal ako kliešťa, pretože s ním to dotiahne ďaleko. Fajn, niekedy som z neho mala nervy. Vážne. Vlavne z tých blbostí čo robil a tak... ale v konečnom dôsledku je to dobrý chlapec. 

http://collider.com/wp-content/uploads/the-perks-of-being-a-wallflower-6.jpg

Plus: Realita.
V tejto knihe je plusov na cárach. Nebudem ich všetky menovať, pretože ak by som t spravili, o chvíľu by sa z nich stali len šedivé tiene. Poznáte to. Takže... nech si radšej pekne hoväjú v knihe a potom nech sa v plnej paráde žiarivosti ukáži čitateľovi.
Ale... jedno plus spomenúť musím, napriek tomu, že voči ostatným to nie je práve najdemokratickejšie.
Nuž venujme sa chvíľu realistickosti tejto knihy. Miestami som mala pocit, že Stephen knihu len vydáva za fikciu a v skutočnosti je to skutočný príbeh ako vyšitý. Prečo? Pretože také veci vie ščlovek len málokedy vymyslieť. Fajn, môžeme polemizovať o tom, že Stephen Chlbosky je dlhoročný scenárista a producent s milionročnou praxou a bla bla bla, a že vie ako sa také veci robia... ale, čo si budeme klamať. Niektoré veci jednoducho ľudský rozum nevymyslí. Nie je tak? Takže, ak je táto kniha fikciou, klobúk dolu, pretože je to fakt, fakt, fakt velkolepé. A ak nie je. Tiež klobú dolu, pretože je to tak zakamuflovan, že je to rovnako veľkolepo veľkolepé.

RelationshipStatus: ...možno to bolo tou neutíchajúcou Holdenovskosťov...
Ako je možné, že som tú knihu nečítala skôr. Vážne. Kde nastala chyba?
Patrím k tým ľuďom, ktorý zakaždým, keď prečítajú novú knihu, povedia, že to bola najlepšia kniha, akú kedy čítali. Okej, znižujem tým hodnovernosť svojich slov, ale pomôžem si?
Pri tejto knihe som to nepovedala. Hoci sa vážne, vážne, vážne radila k tým, ktoré by som chcela mať vo svojej poličke a stále sa k nim vracať. Cítila som sa ňou spriaznená. Neviem, či to bolo tým, že som z nej cítila neutíchajúcu Holdenovskosť, alebo čo, ale jednoducho ju mám rada.
A priznávam... sem tak mi sánka spadla poriadne nízko. A em tam mi padla zasa slza... ale nie veľa.
Nie som predsa mäkkýš. Ale viete čo tým myslím.
A keď nie, prečítajte si ju a budete vedieť.
Alebo viete čo? Prečítajte si ju radšej všetci. Tak to bude lepšie.

Boh sa priblížil by Max Lucado

http://tlacovespravy.files.wordpress.com/2011/11/boh-sa-priblizil.jpg

V podstate som mala vedieť, čo ma v tejto knihe čaká. A vlastne by mi to nik nemal právo vyčítať. Predsa som od Maxa prečítala všetko, čo mu u nás vyšlo. Teda pre dospelákov.  Jeho štýl sa mi nenápadne, ale trvalo vpálil pod kožu.  Jeho filozofia myslenia by ma už nemala prekvapovať.

Presne to som si myslela. Doslova.

A doslova som sa mýlila.

Ach, ako jednoducho človek padne do pohodlnej tendencie škatuľkovania. Všetkého. Ľudí. Kníh. Autorov. A zobudiť ho môže len poriadny preplesk. A u mňa ten preplesk nastal v momente, keď som sa začítala do knihy Boh sa priblížil. Nepreháňam.

Napriek tomu, že Maxovou literárnou výsadou je jeho neskutočne nadnesený, a ľahký štýl, ktorý je zreteľný v každej jeho knihe, táto kniha boduje množstvom nových uhlov pohľadu. Známu situáciu, ktorú poznáme odpredu-odzadu, no napriek jej zázračnosti ju svet pomaly obaľuje streotypom, podáva v kontexte takej perspektívy, že z nej náhla vlna sviežosti v momente odfúkne všetok stereotyp a pred nami sa trbliece niečo úžasné.  Viem, znie to komplikovane a tažťkopádne. A možno nezrozumiteľne, ale to jej jediný spôsob, akým dokážem vyjadriť, ako Max Lucado vo svojej knihe predstavil Krista. A jeho pohnútky prísť na svet tak, ako prišiel.

Ako dieťa, ktoré plače. Tesár, ktorý si občas trene kladivom po prste. Ako syn, ktorého Jozef musí usmerňovať pri výrobe novej stoličky. Škandalózne! Šialené!

Úžasné! Dych vyrážajúce!

Predtým, než Max začal písať túto knihu, odložil všetku svoju vedátorskosť a vysokú, ťažko uchopiteľnú fundovanosť do skrinky a jej dvierka zamkol. To mu dovolilo hľadieť na Ježiša, na čas, ktorý strávil na Zemi a na čas, ktorý tomu predchádzal absolútne ľudskými očami, bez obmedzenia prílišného mudrovania, bez vysokých a nepreniknuteľných múrov náuky. Bol to len on a Boh.

Kapitoly sú len také dlhé, aby z nich čitateľ dokázal vyťažiť maximum, a aby ho nezahltili zbytočným prázdnym pragmatizmom. A hoci je kniha fakt krátka a človek by si mohol povedať, že tak málo strán mu vlastne ani nemá čo ponúknuť, sila myšlienky v nej obsiahnutej plynie oveľa, oveľa ďalej.

Keď píšem tieto riadky a premýšľam nad Maxovou knihou, cítim ako mi v bruchu šialene tancujú motýle a ako môj srdečný pulz naberá na intenzite, ktorú môže upokojiť len opätovné čítanie. Vážne.

Ak Max dal svojej knihe názov Boh sa priblížil, zrejme mal celkom jasno, prečo to spravil. Pretože vďaka nej, sa Boh naozaj približuje.

A keďže túto knihu naozaj odporúčam, rovno vám sem hodím aj link, kde si ju môžete kúpiť: Kumran.sk

Nuž a niečo o autorovi: Max Lucado

Tisíc darov by Anne Voskamp

http://sphotos.xx.fbcdn.net/hphotos-snc6/s720x720/285741_10150954997558758_180010617_n.jpg

Jedinečná kniha. Verte mi. A o jej jedinečnosti svedčí aj to, že som ju dočítala zhruba pred troma týždňami, ale tých dvadsať jeden dní odvtedy, som musela hľadať správne slová na to, aby som vám ju dokázala priblížiť.

Okey, azda sa môže zdať, že to beriem vážnejšie ako by som mala, ale... inak to nejde. Poznáte ten pocit, keď si lámete hlavu nad tým, ako mohol autor so seba vylúdiť takú krásnu konštrukciu vety a ubíja vás pocit, že vy pravdepodobne nič také nezosnováte? Poznáte to? Ak nie, pri tejto knihe sa vám ten pocit zaryje pod kožu tak hlboko, že ho už odtiaľ nedostanete. Nepreháňam.

http://www.create-with-joy.com/wp-content/uploads/2012/05/5-5-12-Ann-Voskamp.jpg

Zakaždým keď som Tisíc darov čítala, musela som sa usmievať. Viem, znie to ako klyšé, ale je to tak. Slová sa knihou niesli ako hudba (ani ja som neverila, že niečo také je možné, ale ukázalo sa, že som sa mýlila) a často som si predstavovala, že keď raz budem mať beby, budem mu z tej knihy čítať pri jeho bielej postieľke. Samozrejme, že tomu to mrňa nebude rozumieť, ale myslím, že by bolo krásne zabaliť ho tými krásnymi slovami.

Tisíc darov rozpráva príbeh o tom, ako sa z každodenných stereotypov môžu stať ducha oživujúce zázraky. Je to kniha o tom, ako človek dokáže vidieť krásu v letnom daždi a v blatových stupkách na čisto pozmývanej podlahe, v napnutých svaloch na rukách svojho manžela pri rúbaní dreva ale aj v odseknutom prste najmladšieho syna. Je to divý sprievodca, ktorý po dávkach aplikuje do čitateľa nádej a vieru v krásu.

Istý filozof raz povedal, že sú knihy, ktoré sa zhltnú, sú tie, ktorým čitateľ dovolí, aby sa mu rozpustili na jazyku a potom sú také, ktoré treba žuť a vnímať každú zložku ich chute. A to je prípad Ann Voskampovej. Nie je to kniha na jeden hlt ale na celoživotné prežúvanie, vďaka ktorému sa do tela dostanú živiny, ktoré spravia život naplneným až po okraj.  

Jednoznačne je to najočarujúcejšia kniha akú som v živote čítala (a že som ich už čítala naozaj veľa!!!!), to čo som o nej napísala v týchto riadkoch ani z desatiny pravdivo nevykresľuje jej skutočnú hodnotu a dynamiku. A možno práve to je na tom to dobré... možno to je znak, že si ju naozaj treba prečítať, odložiť do knižnice a potom prečítať znova. A znova. A znova. 

Nuž a Ann každý deň prispieva krásnymi postmi na svoj blog, takže ak ešte nie ste presvedčení, či knihu naozaj chcete, myslím, že jej slová vám dajú jasnú opdpoveď. :D Tu jej jej blog: A Holy Experience.
A... kúpiť si ju môžete tu: Tisíc darov- Kumran. :D

Život napriek mojej vôli by Kristen Jane Anderson

http://www.sirion.sk/user/catalog_big/177/zivot-napriek-mojej-voli.jpg

Niet divu, že kniha život napriek mojej vôli sa stala takou úspešnou. Po prečítaní som nemala najmenších pochýb, prečo je tomu tak, prečo čitateľa okamžite chytí za srdce, posadí ho do kresla a nedovolí mu vstať, kým neobráti poslednú stranu a nedočíta posledné slovo. Dôvod je taký jednoduchý a prozaický až dokáže vyraziť dych. Človek má totiž pocit, akoby čítal svoj vlastný príbeh (fajn, možno generalizujem, ale verím, že rovnako ako ja, tento pocit má obrovské množstvo mladých ľudí).

Nechcem tu veľmi mudrovať ani hlboko rozoberať túto knihu, ale mám pocit, že jej blízkosť nášmu srdcu je spôsobená práve autenticitou citov a emócií, ktoré Kristen opisuje  a ktoré boli v jej srdci tak hlboko zakorenené. Keď som túto knihu čítala, uvedomovala som si, že s deväťdesiatimi percentami pocitov, úzkostí a bolestí, ktoré obklopovali Kristen pred tou udalosťou som sa stretla. Boli a stále sú súčasťou môjho života rovnako ako sú súčasťou životov mnohých iných deciek a mladých ľudí. Keď som teda vnímala ako ju tieto pocity ubíjali, ničili, zmocňovali sa jej mysle a vnímania, vedela som o čom hovorí. Rozumela som jej a vďaka tomu som si z príbehu, z jej života mohla zobrať čo najviac.

Sledovať, ako ju temrava depresie, úzkosti a smútku uprostred noci vedie na železničnú trať, kde sa pokúsila ukončiť svoj život, ktorý pokladala za bezcenný  a stranený, mi zvyšovalo pulz a šírilo po tele adrenalín. Aj napriek tomu, že si Kristen ľahla na chladné železné koľajnice a prešlo cez ňu tridsať dva plne naložených vagónov, nezomrela. Prišla o obe nohy, stratila štyri litre krvi, ale nezomrela. Vlak cez ňu prefrčal rýchlosťou 90 km/h, ale nezomrela. Na základe fyzikálnych zákonov ju mal podtlak spôsobený váhou a rýchlosťou vlaku v pohybe vtiahnuť podeň a rozsekať na kusy, ale nastalo sa tak. Ostala na žive. Aj napriek svojej vôli.  A jej život sa radikálne zmenil. Od základov. Liečenia, medikácie, rehabilitácie, vozík a život bez nôh – nič nebolo tak, ako plánovala.

http://www.reachingyouministries.com/kja_oprah_2.jpg
Kristen ako hosť v Oprah Winfrey Show

A predsa, práve v tom najnepravdepodobnejšom čase, v tej najneočakávanejšej chvíli jej život prenikla nádej, ktorá jej život a vnímanie pod základov zmenila a dala mu zmysel.

Tento príbeh ma okamžite vtiahol. Nedokážem si ani len predstaviť, akými mukami, musela Kristen prejsť po tom, čo sa jej stalo. Samozrejme, vyliečenie a uzdravenie nepríde len tak, cez noc (hoci....), ale ona ten čas bolesti a utrpenia využila na prehĺbenie svojho vzťahu s Bohom a na to, aby pomohla ostatným ľuďom v podobných situáciách.

Myslím, že je to naozaj obdivuhodný príbeh.

Ak by sa vám zdalo, že moja recenzia toho prezrádza primálo, je odveci, alebo chaotická.... kuknite toto:

Neotrasený by Dan Wooley (and Jennifer Schuchmann)

http://www.krestanskemedia.sk/obrazky/201110241005460.neotraseny_predna.jpg

     Povedzme si úprimne, kto by nepoznal Beara Grillsa, jeho nechutné degustovanie zdochnutého mäsa a iných elementov, ku ktorým by sa človek za bežných okolností ani len nepriblížil. Aj keď je to väčšine na smiech, hlavným motívom tohto zrejme o chuťové bunky ochudobneného týpka je (okrem „skromnejšej“ finančnej odmeny) naučiť nás, bežných smrteľníkov aspoň základy prežitia.

    A verte či nie, presne tak mi pripadala kniha Dana Wooleya Neotrasený. Jasný, stručný a intenzívny kurz prežitia v prípade, že ste zavalený šiestimi poschodiami hypermoderného hotelu bez jedla, pitia, svetla a akejkoľvek vyhliadky na záchranu. Fajn, priznávam, zľahčujem to. Ale mám pocit, že len z určitým odľahčením dokážem zachytiť skutočnú intenzitu príbehu a knihy. Tak mi to prosím odpusťte.

    Skutočné príbehy (nech sú už o čomkoľvek) sú vždy plné toho zvláštneho náboja, ktorý vás drží prilepených ku knihe až kým nenalistujete poslednú stranu a neprečítate posledné slovo. Bude to tou autentickosťou, pravdivosťou a reálnosťou... alebo azda niečím iným? A Neotrasený bol doslova presýtený autentickosťou- nijaké kľučky okolo nechutností (dokonca ani pri podrobnom opisovaní pitia vlastného moču), zúfalstva a paniky. Jednoducho všetko je napísané tak ako bolo, bez zbytočných metafor, nadnesených slov, alebo nepotrebného filozofovania. Človek pri čítaní tejto knihy priam nadobudne dojem, že sa sám nachádza niekde pod tonami betónových sutín a sám aj prežíva príbeh. Emócie v ňom sú také skutočné a pravdivé, že som ani len na chvíľu nezapochybovala o tom, že by boli vymyslené, alebo vykonštruované kvôli predajnosti knihy. Nič také.

http://cache.blippitt.com/wp-content/uploads/2010/01/dan-wooley-notebook.jpg

    Dan sa obracia na Boha, panikári a pochybuje o jeho zámeroch rovnako ako ktokoľvek z nás. Z knihy cítiť, že postava Dana je skutočne reálna, z mäsa a kostí, a nesnaží sa hrať na niečo čím nie je. Obdivovala som ho. Naozaj. Počas celej knihy, počas sledovania jeho príbehu a konania som sa pýtala sama seba, ako by som sa v danej chvíli zachovala ja. Na čo by som myslela vo chvíľach o ktorých by som bola presvedčená, že sú moje posledné. Našla by som pokoj v Bohu, tak ako to spravil Dan a ubezpečila by som sa, že nech by sa stalo čokoľvek, On by to dokázal použiť na dobré? Pre mňa, pre moju rodinu, pre ostatných?    

    Kniha je úžasnou inšpiráciou a posolstvom, ktoré je postavené na skutočnosti a opiera sa o realitu. Realitu Boha, jeho činov a jeho prítomnosti. Realitu utrpenia, šialenosti, hladu a smädu, bolesti a úzkosti. Realitu strachu a pokoja, paniky a kľudu, chaosu a poriadku.

http://media.vivanews.com/thumbs2/2010/01/21/83876_dan_wolley_menunjukan_salah_satu__penyelamatnya___641_452.jpg 

    Keď Dan opisuje svoju minulosť so svojou manželkou, nesnaží sa skryť „neatraktívne“ chvíle len preto, že by mohli vzbudiť nemiestnu pozornosť, ale ukazuje, ako si Boh použil aj tieto situácie v čase jeho tragédie pod hotelom. Všetko so všetkým súvisí.

    Mohla by som o knihe písať ešte hodiny a stále hovoriť dokola tie isté myšlienky a idey len podané inými slovami, ale nestálo by to za nič. Podstatné som už vypovedala- podstatné vypovedala kniha sama a mne neostáva iné len Vám ju odporučiť.  

A ak sa vám moja recenzia nezdá dostačujúca, prosím, pozrite si trailer/video/whatever a posúďte sami.

Stephanie Morrill!!! Please, welcome to Beautiful World of Books. Make yourself confortable and enjoy. INTERVIEW

"Welcome, Welcome, Welcome," slovami tak dobre známimi skrz Hunger Games vás srdečne vítam. Ak ste tu, tak zrejme viete, čo tu na vás čaká. Exactly! Stephanie Morrill sa nám predvedie v svetle v akom ju ešte nepoznáme. A preto: BRACE YOURSELF and let´s meet Stephanie.
(P.S.: pod slovenskou verziou tohto rozhovoru sa nachádza jeho ofiiciálna anglická verzia. Takže ak chcete mať skutočne autentický zážitok, vykašlite sa na preklady a čítajte originál.
P.S.: underneath the slovak version, there is official english version. So, if you wanna have a really authentic experience of this interview, give up on translation and read the original).
Ospravedlňujem sa za chyby, ktoré môžete v texte nájsť.
I am sorry for mistakes, that you may find in text.

picture was the part of interview message from Stephanie Morrill

Nuž, podľa toho, čo zatiaľ viem, si veľmi populárna autorka kresťanskej fikcie pre teenagerov a YA. Prosím, mohla by si nám o sebe prezradiť niečo viac? Niečo, čo len tak ľahko nenájdeme na Internete, chápeš.
Nuž, žijem v Kansas City, čo je presne v strede Spojených štátov.  Nie je to práve najtrendovejšie miesto pre život, ale je skvelé na výchovu rodiny. Obaja s manželom sme tu vyrástli a máme štvorročnú dcérku McKeenu a takmer dvojročného syna Connora.
Čo však asi mnohých prekvapí, je, že som nikdy nechodila na vysokú. Chcela som a párkrát som bola aj zapísaná, ale vždy som prepadla. Nakoniec som sa teda rozhodla, že budem pracovať na plný úväzok a písať. Vysoká škola je úžasná skúsenosť, do ktorej druhých určite povzbudzujem,len skrátka nie je súčasťou plánu pre mňa.
(As far sa I know you are very popular novelist of christian fiction for teens or young adult, please, be so kind and tell us something more about you. Something that we can just hardly find on the Internet, you know.
Well, I live in Kansas City, which is right in the middle of the United States. It’s not the hippest place to live, but it’s great for raising a family. My husband and I were both raised here, and we have a 4-year-old daughter, McKenna, and an almost-2-year-old son named Connor.
Something many are surprised to learn about me is that I never went to college.  I intended to and was even enrolled at a couple, but it always fell through. Eventually I decided just to work full time and pursue getting published. College is a great experience that I encourage others to have, but it just wasn’t part of the plan for me.)


Prosím, môžeš nám povedať, čo ťa inšpirovalo k napísaniu kníh k Skyler?
Tak veľa vecí! Hlavne som chcela písať o postave, ktorá je úplne iná, ako som ja. Na stednej som sa dostala do situácie, kedy som bola fakt buchnutá (a takmer každý o tom vedel) do chalana, ktorý sa volala Ryan. Mimochodom, začala s ním chodiť moja "najlepšia kamoška". Potom sa odsťahovala a on a ja sme nakonioec spolu niekoľko mesiacov chodili. Ten vzťah bol vakt prepadák a, ako si sai viete predstaviť, vážne pokazil aj kamarátstvo. Celá tá Skylar-Eli-Jodi-Connorromantická zápletka má rozhodne svoje počiatky v tejto situácii. 
(Please tell us, what inspired you to write a books about Skyler.
So many things! Mostly, I wanted to write a character who was extremely different than me. I had a situation in school where I had a huge, widely known crush on a boy named Ryan. My “best friend” started dating him anyway. And then she moved away and he and I eventually dated for a few months. It was a total flop of a relationship, and it severely damaged the friendship as you might imagine. The whole Skylar-Eli-Jodi-Connor romance thread definitely has its roots in that situation!)

Možeš nám, prosím povedať niečo o tejto sérii? Vieš, lebo veľa ľudí o nej ešte nepočulo.
Séria Obrátenie Skyler Hoytovej sleduje Skyler počas maturitného ročníka na strednej škole. Na začiatku sa Skyler stane kráľovnou školeskej elity. Problém je v tom, že už na vlastnej koži zažila, aký nebezpečný môže byť život v ktorom sa všetko točí len okolo zábavy a párty. A preto zloží sľub, že sa vzdá tohto spôsobu života a chce sa vrátiť späť ku svojim kresťanským koreňom. Stále však bojuje a trpí pre všetko, čo to zahŕňa: odísť zo svojej cool partie, usporiadať si priority a držať sa ďalej od frajera svojej najlepšej kamošky. Sú to fakt zábavné knihy! Príjemné letné čítanie.
(Please, tell us something about this serie of books- You know, a lot of people haven´t heard about them yet.
The Reinvention of Skylar Hoyt series follows Skylar through her senior year of high school. At the beginning of the series, Skylar’s the queen of the in-crowd, but she’s discovered first hand how dangerous her party-all-the-time lifestyle is. So she vows to give up partying and wants to return to her Christian roots, only she struggles with everything that involves. Like giving up her group of cool friends, adjusting her priorities, and staying away from her best friend’s new boyfriend.
It’s a really fun series! Good summer reads.)

Na Slovensku nie je ešte žáner kresťanskej fikcie pre teenagerov (alebo YA) tak rozšírený ako v Spojených štátoch, takže, povedz nám niečo o tomto žánry. A prečo si myslíš, že je pre mladých dôležitý.
Myslím, že kresťanská beletria prešla za polsedných 5-10 rokov poriadny kus cesty. Vďaka knihám o Skyler Hoytovej som mohla písať o skutočných veciach, ktoré sa tu v Spojených štátoch teenagerom stávajú- ako znásilnenia, teenagerské tehotenstvo, alebo chodenie s niekým- s nulovou cenzúrou od môjho vydavateľstva. Pre mňa je to fakt veľká vec, že som mohla vykresliť tvrdosť a kostrbatosť skutočného života, ale zároveň aj vieru a autenticitu. Myslím, že pre mladých ľudí je to skvelý žáner, pretože tak môžu vidieť Skyler v situáciách, v ktorých sú možno oni sami- rozvod rodičov, podrážajúci kamaráti, randenie a tak ďalej-, ale zároveň môžu vidieť, ako cez to všetko preniká jej viera.
(In Slovakia, there is not the gender of Christian Fiction for teens (or YA) as much spreaded as in the US or so yet, so tell us something about this gender. And why u think it is important for young people.
I think Christian fiction has come SO far in the last 5 to 10 years. With the Skylar Hoyt series, I was able to write about real things that happen to teens here in the U.S. – like date rape and teen pregnancy and dating – with zero censorship from my publisher. It’s huge to me to be able to portray the nitty-gritty of real life but also portray faith and authenticity next to it.
I think it’s a great genre for young people because they’re able to see Skylar in situations that they might be in – divorcing parents, backstabbing friends, dating, and so forth – yet they also get to watch how her faith gets incorporated into it all.)

Tiež na Internete spravuješ webstránku GoTeenWriters, kde pomáhaš mladým, nádejným spisovateľom získavať skúsenosti, snažíš sa ich povzbudzovať, dávaš im rady a usporiadávaš spisovateľské súťaže. Je to fakt úžasné a parádne. Povedz, prosím, prečo to robíš?
Robím to hlave preto, pretože ma to baví. S blogom som začala po tom ako bola Out with the In Crowd vydaná, pretože som neustále dostávala maily od čitateľov v ktorých sa písalo, ako veľmi sa im séria páčila a že oni sú  tiež spisovatelia a že by chceli nejaké rady.  Romány som začala písať keď som bola na strednej a vždy som sa pri písaní cítila taká sama. Práve preto je pre mňa také vzrušujúce, že GoTeenWriters (aj ten blogový aj Facebookový) sa staly miestom, kde sa mladí autori navzájom stretávajú. 
(You are also provider of GoTeenWriters side on the Internet where you hepl young aspiring writers to get writing skills, you try to encourage them, give them advices and provides writing contests. That is really great and awesome, so please tell us, why you do that? 
I do it primarily because I enjoy it. I started the blog after Out with the In Crowd was released because I was always receiving mail from readers saying how much they loved the series and that they were writers too and wanted advice.
I started writing novels when I was in high school, and I always felt so alone when it came to writing. Because of that, it’s really exciting to me that Go Teen Writers both the blog and the Facebook page have become places where teen writers hang out with each other.)

Myslíš si, že mladí ľudia na celom svete majú talent a potenciál na to, aby písali dobrú literatúru? Prečo?
Určite. Milujem, milujem, milujem čítanie kníh, ktorých dej je zasadený do inej kultúry a objavovanie toho, aký je život v iných častiach sveta. Milujem objavovanie autorov z iných krajín!
Do you thing that young people all around world have talent and potential to write a good literature? Why?
Absolutely. I love, love, love reading books set in other cultures and discovering what life is like in other parts of the world. I love discovering authors from other countries!

Čo by si povedala, poradila mladým spisovateľom, ktorí čítajú tento blog, aby si ich povzbudila do písania?
Samozrejme, mám tak veľa rád, že som sama založila blog venovaný teen-spisovateľom, ale jedna z najdôležitejších vecí ktorú by som zdôraznila je, že písanie je niečo v čom  sa zlepšujete tým, že TO ROBÍTE. Na strednej som neustále niečo písala, ale nikdy to nebolo na vydávanie. Napriek tomu, všetko to cvičenie bolo rozhodujúce, aby som mohla niečo vydať, keď som mala 24. Takže, ak chcete byť spisovatelia-PÍŠTE!!
(What would you tell, advice young, teen writers that read my blog to encourage them to write?
Of course I have so much advice that I started an entire blog dedicated to teen writers, but one of the biggest things I stress is that writing is something you get better at by DOING it. I wrote all the time as a teenager, but it was never anything publishable. Even still, all that practice was critical to me being published at age 24. So if you want to be a writer – WRITE!)

The picture was part of interview message from Stephanie Morrill

Na záver by som už len rada poďakovala Stephanie za milé a povzbudivé slová a za ochotu odpovedať na pár otázok. Vďaka. Veľmi si to cením, naozaj!
Nuž a verím, že aj vy ste si toto interview užili (lebo ja rozhodne). Mať tu za hosťa americkú spisovateľku sa len tak nevidí, čo poviete?
Vďaka, že ste sem nakukli.


Majte sa
XOXO
DomiLonodn


(At the end, I would like to thank Stephanie for nice words and words of encouragement and for her willingness to answer the questions. I appreciate it so much. Really!
Well, and I believe and hope that you´ve enjoyed this interview at least as much as I have. To host the american writer... it´s a pretty big deal, istn´t it? :D 
Thanks for hanging out, mates.)


See you
XOXO
DomiLondon)