CoverDeal: #1 & #2
Deal:
BestFriend4Ever: škoda, že neviem, kto je
Plus:
RelationshipStatus:
CoverDeal:
Najprv asi zhodnotím verziu #1
A teraz verzia #2
Popravde, v prvom monente by som čakala, že je to niečo typu Rosamunde Pilcherová alebo Danielle Steelová. Jeden jediný kvet uprostred holej vetvy. Buď som ťažkopádna, alebo naozaj netuším, čo tým chceli Jacket designety povedať (fajn, možno to malo súvis s tým, že Mia a ko jediná prežila, ale.. No táááák!!!).
S touto obálkou to vážne nevychytali. A už vôbec nie v intenciách YA. Tento sruh literatúry síce je hlavne o texte a obsahu, ale aj o obálkach, ktoré majú pútať. Uchvacovať (nie paralyzovať, alebo šokovať... alebo aj áno...), ale rozhodne nie nudiť a odkazovať na celkom iný druh literatúry. Škoda.
Deal: Zostanem?
Mia akoby ani nepatrila do svojej rodiny. Všetci sú zbláznený do rocku, len ona vyčnieva z radu svojím violončelom. Niežeby to niekomu z jej najbližších vadilo. Chápu jej uprednostňovanie Dvořáka pred Ramones a Carnagy Hall pred CBGB a podporujú ju. Aj vtedy, keď sa rozhodne prihlásiť sa na prestížne konzervatórium Julliard.
V podstate má všetko po čom kedy túžila. Svoju hudbu, čoskoro možno aj najkvalitnejšie hudobné vzdelanie na svete, úžasných moderných a chápavých rodičov a chlapca, ktorý by za ňu snáď aj položil život. Všetko je skvelé až kým...
... sa po desivej nehode neocitne na hrane života a smrti a musí si položiť zásadnú otázku: ZOSTANEM?
BestFriend4Ever: škoda, že neviem, kto je
Odpovedať na otázku, či by som chcela, aby bola Mia moja najlepšia kamarátka sa mi vážne ťažko odpovedá. JA ju totiž vôbec nepoznám. Poznám jej zážitky a minulosť, poznám jej spomienky a aj priateľa. Aj jej rodinu poznám, ale ju nie. Mám pocit, akoby sa v knihe vyjadrovala tak, ako keby nechcela dať niekomu šancu byť jej najlepšou kamarátkou. A to mi je ľúto. Keby mi umožnila nazrieť do jej duše trochu viac, možno by sme si celkom dobre rozumeli.
Plus: Klasika & rock
Konečne niekto dokázal (a je to čierne na bielom), že klasická hudba z violončela a gitarový rock, môžu ísť dokopy. Ba čo viac. Vraj to môže znieť úžasne. Ak je to tak, prečo nie je na svete viac rockových kapiel, ktoré majú ako dominantné nástroje slákové?!
Všetci hudobníci by sa mali nad tým zamyslieť.
Plus: Living OFF the Body
Čo by človek občas dal za to, keby sa mohol aspoň na sekundu zbaviť svojho ťažkého, boľavého tela a len tak sa hore dolu poprechádzať bez neho. Slobodne. Uvoľňujúco. Ako duch. Akurát, že nie z toho filmu.
RelationshipStatus: nepríjemný zážitok
Na túto knihu som čítala asi milión recenzií a približne 75 percent z nich odporúčalo túto knihu s takým entuziazmom, že keď som dostala možnosť prečítať si ju, ani na milisekundu som neváhala.
Jednoducho som ju zdrapila a asi za pol dňa som ju mala celú „skonzumovanú“. A pravdu povediac, som rada, že to trvalo len pol dňa a že to už mám za sebou. Nie že by bola kniha ťažkopádna, alebo nebodaj, že by sa zle čítala, to nie. Len som akosi nedokázala uchopiť jej pointu.
Takmer filmové prestrihy medzi Miiným opisovaním aktuálnej situácie a spomínaním a premýšľaním nad minulosťou boli príjemným rozptýlením a zároveň v určitom slova zmysle držali čitateľa v napätí, ale mám pocit, že len to určite nestačilo.
Zdĺhavé opisy zážitkov spred desiatich rokov by boli možno zaujímavejšie, keby v nich bola hlbšia pointa; takto to vyzeralo, že niekoľko z nich môžete jednoducho vynechať a dej ani podstatu príbehu to nijako nezmení.
Predpokladám, že základnou ideou týchto exkurzov do minulosti bolo akési „premietanie si celého života pred očami“ , z ktorého malo neskôr vyplynúť rozhodnutie „ostať, alebo nie“, lenže toto v knihe nebolo spomenuté. Je samozrejme logické a správne predpokladať, že v YA literatúre nie je nutné explicitné vysvetľovanie pohnútok konania postáv, pretože by malo jasne vyplynúť z ich zmýšľania a pohľadu na situáciu. V tejto knihe tomu tak podľa môjho názoru nebolo.
Príbeh som vnímala skôr ako nejaský, nekoncipovaný zhluk zážitkov, ktoré spájajú akurát postavy, ktoré sa objavujú v blízkosti Mii, ležiacej na JIS-ke. Nevidela som tam nijakú hlbšiu myšlienku ani ideu. A ak ňou mal byť citový vzťah medzi Miou a Adamom, asi to nebolo dosť. Aj keď táto dejová línia bola naozaj pekná, nie je možné, aby podchytila celý príbeh. A ak mala podchytiť celý príbeh, potom nebola rozvinutá.
Rovnako ako podľa mňa nebola rozvinutá téma rozhodovania sa, či ostať a či nie. Kde tu sa tomu Mia venuje, ale dôraz na to dáva azda až v poslednej či predposlednej kapitole. Na to, že sa kniha vola: „Ak zostanem,“ je to trochu nedostatočné.
A prekvapil ma aj Miin postoj voči smrti blízkych. Je mi jasné, že jej „duch“ bol vykreslený tak, akoby nemohol cítiť, ale aj napriek tomu, že jej reakcie na takú strašnú tragédiu boli... ak nič iné, tak aspoň poriadne neuveriteľné. A pokojné. Mia sa viac trápila pre Adama ako pre smrť svojich blízkych...
Na záver by som hádam ešte povedala, že kniha bola pre mňa asi miernym vytriezvením, že vo svete YA sa to netočí len okolo kvalitných kníh ako Hunger Games, Life as We Knew It, Matched, ale že sú tu aj takéto...
Každopádne je to len môj názor. Ako som povedala, 75 percent recenzií, ktoré som čítala knihu srdečne odporúča. Ja to spraviť nemôžem, aj keby som chcela.
Ak si však chcete spraviť pokojný večer bez väčšieho premýšľania, pokojne po nej siahnite. O nič neprídete, o nič vás to neukráti. Akurát, že vám to (in my opinion) ani nič nedá.
Ak hľadáte príbeh s jemným (ale veľmi jemným) motívom lásky, tiež po nej pokojne siahnite.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára