piatok 24. septembra 2010

Konečne, konečne, konečne...

Konecne som doma. Vskutku tazky tyzden. Ani neviem, kedy som stihala dychat. Bratislava je veeeeeeeeeeeeelke mesto, ktore treba vidiet cele a co najskor a tak som len tak necinne nesedavala na intraku, ale chodila nachadzat kulturne a spolocenske pamiatky, ktore toto zapadne mesto poskytuje. Tak veru. CAsom ma to ale asi prestane bavit a ocitenem sa hnihuca niekde na atriakoch. Skvele vyhliadky. Najhorsie je , ze nestiham pisat. MAm rozpisanu vec, ktora ma neskutocne bavi ...a nieje to Zoey, ta je uz hotova, ale kapitoli sem hadzem len postupne.....a za cely tejden som nenapisala nic. Sztrasny pocit....Budem s tym musiet nieco robit.

Nuz, vam, mile kolegine, ktore ste sa so mnou racili skamosit ak aj ked moj blog este nie je taky rozsiahly ako tie vase, dakujem. Dufam, ze sem sem tam hodite aj nejakyy ten koment, alebo tak...Ved co moze byt pre "spisovatela" lepsie ako odozva z druhej strany.No nie?

S pozdravom


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára