Mala som narodeniny.Podľa mňa existujú dva typy narodenín. Jedni sú narodeninové každoročné a tie druhé sú narodeninové výnimočné. Ja som tento rok absolvovala tie druhé. Výnimočné. A hoci doteraz som presvedčená,o tom, že kdesi v časopriestore nastala hrozná chyba, ktorú doteraz nik nevie opraviť a ja by som v skutočnosti mala mať nejako medzi sedemnásť a dvadsaťjeden (taký je podľa všetkého môj emocionálno-psychicko-metafyzicko-architektonicky vek. vážne!), minulý týždeň som oslávila dvadsaťpäť!!! To je štvrť storočie. Fuu, ako som zasiahla do histórie. O ďalšie štvrťstoročie budem mať 50. 50 roční ľudia sú starí. Ale to som si myslela už aj o 25 ročných a teraz si len sama pred sebou obhajujem, že občas pozerám Phineasa a Ferba a Adventure Time. Farizej som. (Na moju obhajobu, Adventure Time, by som nikdy v živote, NIKDY V ŽIVOTE!!!!!! nemustila dieťatu. NIKDY. Howk!).
K veci. Oslávila som niečo, o čom som bola presvedčená, že sa toho nikdy nedožijem. Začínam sa nazdávať, že dokonca možno budem na vlastnej svadbe a vychovám pár detí….s takýmto plánom som nikdy nepočítala. Možno raz dokonca budem mať aj 50 a môj muž bude šedivý. Tak pekne šedivý, lebo jemu by to pristalo. A možno raz budem mať 75. Ak raz niekto oslávil 25, už nie je nijaký precedens aby život na neho nezosypal aj všetky ostatné štvrťročnice. Len aby sa nakoniec nestalo, že sa so mnou o 75 rokov porozpráva Janko Tribula a nespýtal sa ma, ako veľmi som šťastná, že už mám 100. Jupíí. Horší by bol len pozdrav v Regine.
Celý článok si môžete prečítať na mojom novom blogu: http://friesnicecream.tumblr.com/post/138876866123/25
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára