utorok 27. septembra 2011

Teaser Tuesday

Tak dobre, je tu uterí, viem. Je tu Teaser Tuesday (mimochodom hosťované by shouldbereading), VIEM.
A preto sem hádžem dve vety z knihy, ktorú práve čítam. Dve celkom nahodilé vety, ktoré celkom nahodilo vyberám... a nie je v nich nijaký spojler. Teda aspoň dúfam, že nie je.

Vety sú z knihy Láska hodná dávania od Maxa Lucada (review available soon) od vydavateľstva Kumran.
Tak tu je to:

"Niektorí z vás, veľmi prahnete po takejto láske. Tí, ktorí vás mali milovať, nemilovali!"

No dobre, to je všetko. 
Majte sa.
XOXO
DomiLondon

streda 21. septembra 2011

Nadbytoční- Príbeh z roku 2140 by Gemma Malleyová

Čo ak by sme mohli žiť naveky?... 

CoverDeal: Niekde sa musel stať omyl!

Deal: Dlhovekosť? Nie? NIE!!!

BestFriend4Ever: chaos, zmätok...

Plus: Londýn, Undergrounnd, Longláááásting life

RelationshipStatus: impulz na rozmýšľanie...


CoverDeal: Niekde sa musel stať omyl!

Obálka? Zhrniem to jednou vetou. Keď som sa z kníhkupectva vrátila s touto knihou, moja sestra sa ma spýtala, prečo si kupujem knihy pre deti. No vážne... Dobre si obzrite túto obálku! Dosť výrazná infantília, aspoň z môjho uhla pohľadu. Teplé farby, najjednoduchšia počítačová grafika... A keď si človek knihu nakoniec predsa len kúpi, aj keď mu tá hrôzostrašná obálka kričí: „Nie!!! Nekupuj ma! Som škaredá...“ a potom prečíta, zistí, že obálka je mierne scestná. Fakticky. Jeden večer som si sadla na posteľ a snažila sa zistiť, kto sú tie decká na obálke. Dobre, podľa tých desivých rovnošiat je mi jasné, že sú to nadbytoční, ale... KTO??? Anna a Peter a ďalej??? Jednoducho to nedáva zmysel.
Zato originálna obálka, to je už celkom iná káva, človek hneď vie, že siahol po YA a nie po rozprávkach bratov Grimmovcov.  Nuž, čo narobíme, západný svet má tisíckrát lepších grafikov. Bodaj by aj tí naši boli otvorení novým smerom a... kreativite.
Len ma mrzí, že kniha, ktorá má takú skvelú obálku v origináli potrebovala u nás nový šat. Bolo by lepšie, keby ju nechali tak. Presne tak ako to spravili s Fallen seriou, Hunger Games, Triaškou, alebo ďalšími x knihami na ktorých slovenské verzie obálok teraz nemusíme nadávať.

Deal: Dlhovekosť? Nie? NIE!!!

Svet v roku 2140. Zdá sa to byť vzdialená budúcnosť, kedy budú ľudia bežne prekonávať nadsvetelnú rýchlosť a pohybovať sa v čase a každý bude mať nainštalovaný čip. Lenže nie je to tak.
Jediné k čomu svet dospel bolo vyvinutie lieku na dlhovekosť. Už sa nik nikdy nemusel báť smrti. Paráda, čo? A presne tak to vnímali autority (budúca forma vlády v 22. Storočí), všetci boli natešení a šťastní, až kým im nedocvaklo, že ak ľudia nebudú umierať a stále sa budú rodiť nové detičky, jedného dňa to Zem nezvládne. A tak sa aj stalo. Autoritám očividne docvaklo neskoro a tak kým deklaráciou uzákonili len jedno dieťa pre každý manželský pár, svet prišiel o všetky vyčerpateľné druhy energie, ekonomika a vzdelávanie bolo na bode mrazu ak nie menej a problém bol ten, že aj tak sa všetko zhoršovalo.
A tak prišli autority s novou deklaráciou, ktorá nariaďovala ľuďom, ktorí by nebodaj chceli mať deti vzdať sa dlhovekosti. Jednoducho povedané život za život. Ak ste chceli dieťa, museli ste prestať jesť lieky proti starnutiu.
A tým pádom sa svet zmenil na miesto dvoch skupín ľudí. Skupiny legálnych, ktorí mali právo na život, pretože ich rodičia sa dlhovekosti vzdali, alebo žili už dávno predtým,, ako sa dlhovekosť objavila a potom jednoducho začali brať lieky a deti nikdy nemali, a skupiny takzvaných nadbytočných. Ľudí, lepšie povedané detí, ktoré sa narodili bez toho, že by na to mali právo. Ich rodičia porušili deklaráciu a napriek tomu, že to bolo zakázané, mali dieťa (alebo deti).
Takéto deti boli kruto odchytené a vhodené do Grange Hallu, kde z nich pomocou tyranie, násilia, krutosti a neľútosnosti mali vychovať aspoň aký taký hodnotný prínos, ktorý by bol schopný pracovať niekde ako sluha či skúška. A to bol údeľ nadbytočných.
Aj Anny Coveyovej. Žila v Grange Halle odkedy si pamätala a celkom dobre sa vypracovala. Stala sa prefektkou, ale aj tak bola len nadbytočnou a dobre vedela, kde jej jej miesto. Rozhodne nie medzi legálnymi.
Lenže jej pohľad na vec sa dosť zmenil po tom, čo do Grange Hall prišiel Peter. Super sexi chalan, ktorý tvrdil, že Anna nie je omylom rodičov a hračkou prírody a dokonca hovoril, že má právo na normálny život mimo stien Grange Hallu.
To Annu desilo, ale aj vzrušovalo zároveň....

BestFriend4Ever: chaos, zmätok...

Práve rozmýšľam nad tým, či by som Annu Coveyovú (alebo ak chcete nadbytočnú Annu) chcela za najlepšiu kamošku. Vážne. Je to ťažké rozhodovanie. Trikrát som túto vetu vymazala a boli v nej rôzne varianty toho či áno a či nie, ale... keď ja naozaj neviem. Úprimne povedané, podľa mňa ju už Grange Hall zmagorilo až priveľmi. Nikdy už viac nebude normálna a to je mínus veľké ako zem. Vážne. Bola hrdá na to že je prefektkou, aj keď to znamenalo, že musí kydať na svoje parťáčky nadbytočné a dokonca verila, že jej to pomôže stať sa hodnotným prínosom. Dobre, dobre, viem, to im húdli do hlavy od narodenia, ale aj tak. A čo potom, keď s Petrom ušli a jej napadlo, že by sa mohli skryť u pani Sharpovej, ktorá je... a teraz pozor... LEGÁLNA a dokonca manželkou ministra???!!! Čo ju to napadlo?!
Nuž neviem, vážne. Na druhej strane je odvážna a všetky tie veci okolo toho, ale aj tak. Asi si tým kamarátstvom nie som taká istá.
Zato Peter, to je už iná reč. Super sexi záchranca, ktorý neváha obetovať vlastnú slobodu a život, aby zachránil dievčinu spodručia šibnutej tútorky. Hej! Jeho by som za BFF brala všetkými desiatimi, to mi verte.

Plus:
Londýn

Rátajme na prstoch, koľko distopií sa odohráva v UK. .... hmh....hmh... Bingo! Aspoň nejaká. Nadbytočný sú z Anglického prostredioa a anglické je tam všetko. Domy, a ulice a dokonca aj suchý humor, ktorý je v knihe až taký suchý, že tam už vlastne ani nie je.

Underground

Nie metro! Ani puby! Nie!!! Podzemné hnutie je tajná rebelská organizácia, ktorá bojuje pôrodnosťou (ale aj inak) prosti drístom prímaným ako deklarácie autoritami. A hádajte kto k nim patrí. Ako ste to vedeli? Peter a Anniny rodičia. Paráda, nie?

Longláááásting life:

Presne tak!!! Konečne dal niekto na papier, čo by sa stalo, keby ľudia žili na zemi naveky. Nemám čo k tomu dodať. Prečítajte si knihu a pochopíte, že náš život trvá tak akurát. Verte mi.

RelationshipStatus: impulz na rozmýšľanie...

Nechcem byť paranosidná, alebo tak, ale Nadbytoční mi neskutočne pripomínajú Hunger Games. Alebo že by mi Hunger Games pripomínali Nadbytočných (vzhľadom na to, že Nadbytočný boli v UK publikovaní už v roku 2007... To tak dlho sú na svete dystopie?). Ale nemyslím to zle. Možno mi ich pripomínajú tou atmosférou, ktorá z tej knihy doslova vyviera a srší. Naozaj. Nám z nej veľmi dobrý podcit a navyše.... mám rada knihy, ktoré mi dajú nejaký podnet na premýšľanie. A táto mi dala... Teda okrem toho, ako sa čo najrýchlejšie dostať k druhej časti, ktorá v angličtine názov The Resistance aj o pravých hodnotách života stráveného na zemi. Je to fakt dobrá kniha, teda aspoň podľa mňa a vrelo vám ju odporúčam...

Ak by ste si chceli knihu kúpiť, skúste to tu, alebo, ak by ste skôr ocenili anglickú verziu s miloónkrát krajšou obálkou, checknite toto.

Tak, privítam vaše komentáre... ááááááá tak.
Majte sa.
DomiLondon
XOXO

nedeľa 18. septembra 2011

Čo len bude ďalej???

Odchádzam!  Je mi z toho zle. Vážne. Chcem sa s Vami všetkými podeliť o svoje neutíchajúco depresívne pocity z tohto dňa, ktorý sa ešte pred týždňom zdal tak, akoby nikdy nemal prísť. Akoby mali prázdniny trvať naveky. Ach keby tak!!!

No a v týchto pár úvodných vetách som vlastne zhrnula všetko. Do bodky. V hrdle mám veľkú hrču, pľúca stiahnuté a každú chvíľu sa zo mňa vyvalí enormné množstvo beznádejných emócii. A to už mám ísť do druháku. DRUHÁKU!!! Chápete, čo to znamená? Na to,. aby som to so svojou labilnou psychikou dala do poriadku som mala 26 týždňov v škole a 4 mesiace prázdnin. A výsledok? Nulový. Hanbím sa za seba, ale niekto povedal, že sa svoje pocity sa hanbiť netreba, ... takže vlastne neviem či sa hanbím, alebo nie.

Dúfam, že to v tej Blave bude dobré. (Aj keď v hĺbke duše sa obávam, že nie...). Zbalila som si asi všetko moje imanie, aby mi nič nechýbalo a aby som za ničím nemusela banovať, ale zdá sa mi, že to stačiť nebude. Ešte šťastie, že tam ide moja segra a milón kamarátok, ktoré ma budú držať nad vodou (vďaka Elán, že ste vymysleli tento slovný zvrat, ktorý teraz môžem bezúhonne používať. Alebo ste ho nevymysleli vy?... No čo tam po tom...)

A tak. Neviem ako to bude s mojím blogovaním, pretože neviem ako top bude s mojím netom na intráku. Dúfam, že dobre. Vždy keď sa totiž pozriem na štatistiku, pochopím, že to čo robím má zmysel. Možno malý, ale má. A to je podľa mňa dobré. Veľmi dobré.

Ale keby som aj net nemala, alebo by mi nešiel, oblečiem sa do teplého skafandra  s protiveternou vrstvou, zájdem na nábrežie, budem sa modliť, aby ma neodfúklo, napojím na na mestskú WiFi sieť a budem blogovať ako o život. Teda aspoň dúfam,

Nuž a čo ďalej vám povedať. Držte palce, aby tento školský rok ušie rýchlo, rýchlo, rýchlo. Lebo ak nie, môžete ma ísť hľadať na psychiatriu, to mi verte.

A to je všetko. Držte sa a prajem aj vám pekný nástup do školy... alebo tak. :D
DomiLondon
XOXO

sobota 17. septembra 2011

Quote of the Week

Pekná sobota, čo poviete?
Fajn, aby som bola celkom úprimná, bola by stokrát krát krajšia ak by som poobede nemusela ísť do "jobu" a ak by som zajtra neodchádzala do BA na intrák... V tom prípade by bola táto sobota naozaj skvelá, lenže nie je a tak sa musím rozveseliť nejakými inými zdrojmi, ktoré sú mi momentálne prístupné. Možno QotW? Alebo tak.  Ešte neviem, ale vyskúšam to.

Ako ste si mohli všimnúť na banneri na boku blogu, čítam Nadbytočných. Mimochodom fakt skve... ou. Počkajte na recenziu! Nebudem dopredu prezrádzať svoje pocity, ale použijem túto knihu na tohtotýždňove meme z dielne Judith a jej skvelého blogu. Úlohou je každú sobotu zverejniť z knihy, ktorú práve čítam jeden vtipný výrok, jeden romantický výrok a jeden silný moment a podeliť sa s nimi na svojom blogu.

A tak sa púšťam do práce. Hoci to bude náročné, pretože v Nadbytočných nie je veľa (takmer žiadny) vtipný moment, ktorý by som mohla s čistým svedomím použiť, aspoň sa o to pokúsim.

Vtipný moment:
"Ty si nadbytočná!" kričala na ňu. "So mnou sa takto nerozprávaj! Ja som legálna. Legálna, rozumieš?! Mohla by si byť mojou slúžkou, keby som ťa chcela..."
"Skutočne? Nevedela som, že domáce majú taký dobrý plat, aby si mohli dovoliť slúžky," pokračovala Anna ironicky, hoci je trochu šklbalo v líci od bolestivého zaucha.

Romantický moment:
"Sotva Peter dohovoril, objavila sa v otvore jeho hlava. Anna sa od radosti rozžiarila.
        "Vyzeráš strašne," povedal, keď ju zbadal, a Anna zahanbene odvrátila hlavu.
        "Kto ti to urobil?" spýtal sa Peter zlostne. "Povedz, kto ti to urobil?"
        Anna pokrčila plecami. "Nikto. Na tom nezáleží."
       "Mne na tom záleží!"

Silný moment:
Nikdy sa neospravedlňuj inému nadbytočnému, učila ju, keď sa stala prefektkou. Slovo "prepáč" naznačuje dohodu, očakávanú úroveň správania, a nadbytoční nemajú radi takéto vymoženosti. Nadbytoční sa nemajú pýtať prečo, alebo ako- jednoducho majú vykonať, čo sa im prikáže, a to je všetko. Potom sa odmlčala a zamračila. Život nadbytočného je celkom priamočiarí, vôbec nie je nad čím premýšľať.
 

Tak, to by bolo asi všetko z tohto meme čo by som vám chcela povedať. Privítam komentáre, fakt.
Majte sa pekne.
DomiLondon
XOXO

utorok 13. septembra 2011

Teaser Tuesday

Je to fakt, Je utorok. Pre nás, vysokoškolákov, posledný prázdninový. Úprimne?! Je mi z toho na grc, ale problém je, že s tým aj tak nezmôžem nič...

A no, ale to nič nemení na tom že dnes je utorok, čo v preklade znamená, čas na Teaser Tuesday, ktoré už dlhé týždne, ba až mesiace usilovne urganizuje shouldbereading. 

Úloha tohto meme je nasledovná: "popadnout" knihu, ktorú práve čítam (alebo hociaku inú, ktorá leží poblíž mojej pravej či ľavej ruky) a uverejniť z nej dve Teaser vety. Nijaké spojlery však nie sú tolerované. :D.

No, asi toľko k pravidlám a tu sú moje dve vety:

Vybrala som ich z knihy Nadbytočný (alebo ak chcete Declaration) od Gemmy Malleyovej.

"Bez slova žehlili veľkú prikrývku a napokon ju poskladali do úhľadného obdĺžnika, presne tak, ako to bolo predpísané. Potom ožehlili ďalšiu a ďalšiu prikývku, za nimi obličku, tri blúzky a celú hromadu spodnej bielizne, až kým sa kopa bielizne nezmenila na voňavé komíny." (str 101. slov. prekl.)

Tak, to je všetko, majte sa pekne a nechajte komentáre, tie vždy potešia. :D
DomiLondon
XOXO

pondelok 12. septembra 2011

Kým si, keď sa nik nepozerá? by Bill Hybels

Zobudiť sa?!

            Na scénu môjho blogu po pekných pár dňoch, či skôr týždňoch prichádzala ďalšia recenzia knihy z radov vydavateľstva Kumran. Tento krát však ide o obzvlášť veľké sústo. Ani nie tak po objemovej stránke (kniha má sotva 142 strán), ale skôr po stránke obsahovej. Je to ako vážne, vážne, vážne vysoký koncentrát všetkého, čo dnešný teenager (ale nie len on) potrebuje počuť, aby sa už konečne zobudil zo svojho bezstarostného, „bezzodpovednostého“ „akože-života“. Veru tak. Nejdem poučovať. To za mňa spravila kniha a dokonale ma usvedčila takmer vo všetkom, to mi verte (až sa za seba hanbím), ale stálo to za to. 
           
Hneď na začiatku chcem povedať, že Bill Hybels (americký pastor v komunite Willow Creek), už dávno nie je chlapík najmladší. Vlastne tento rok oslávi šesťdesiatku. Ale viete čo? Na jeho slovách, štylistike a celkovej stavbe textu to vôbec nie je cítiť. Doslova v knihe cítiť mladosť jeho ducha. A to myslím vážne. Nijaké zbytočné dospelácke poučovanie, nijaká kritika, výčitky, nadradenosť ani nič, čo poznáme ako bežný faktor dospeláckej komunikácie. No aj napriek tomu sa vám (mne) každé jedno slovo dostane pod kožu (v dobrom slova zmysle) a nenechá vás ostať rovnakým.
         
No ale aby som už konečne prešla k veci... Kým si, keď sa nik nepozerá? podľa obalu hovorí, že je to kniha, ktorá dláždi cestu k tomu, ako získať Boží charakter. (Neľakajte sa, viem, že tento blog nemusia čítať len veriaci a preto chcem povedať, že poznám pár ľudí, ktorí tento druh charakteru majú, hoci veriaci nie sú. Skrátka im to tak hovorí ich svedomie.) Nejde však o nijaké „o-dušu-modlenie“, ako by sme si mohli myslieť. Ide o ODVAHU (odvahou premôcť strach, ktorý ochromuje, odvahu bojovať za vzťahy, za veľké veci a nevzdávať sa tých malých. Ide o odvahu žiť život naplno.), DISCIPLÍNU (ako sa hovorí najskôr práca, potom pláca... znie to staromódne, ale keď tú myšlienku uchopíte naozaj pevne do rúk, zistíte, že bez disciplíny to proste nejde.) ,VÍZIU (nájsť v sebe aj v druhých veciach, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné. Talenty a dary, koľko by sa toho dalo dosiahnuť, keby ich každý využil a nebál sa ich prejaviť naplno. A čo sny? Prečo si ich neplniť? Prečo si neplniť aj tie najšialenejšie sny, ktoré máme? Chýba nám odvaha? Alebo disciplína ísť za nimi?...), VYTRVALOSŤ (prekročiť vlastné hranice a limity.) no a napokon LÁSKU (fakt podstatná zložka).
         
Zakaždým, keď som knihu otvorila a začítala sa do nej, uvedomila som si, ako sme (som) spohodlneli. Máme pocit, že ak sme teenageri, alebo YA, nič sa nás netýka. Stačí ísť párkrát do školy, občas do roboty a užívať si život plnými dúškami. Kniha nám však kladie otázku: Čo ak je život a čas ktorý práve prežívame hodný viac, ako len toho, aby sme ho len tak... preflákali. Čo ak sa máme stať napríklad super hrdinami, ktorí môžu zmeniť svet. Ktorí na to majú?
            Viem, že to môže znieť divne, ale toto mi dala kniha Kým si, keď sa nik nepozerá? Ak by som ju mala ohodnotiť na stupnici od 1 do 10, asi by som jej udelila čestné miesto na stupni 8. Naozaj. Chcela by som, aby mal každý možnosť si ju prečítať a niečo si z nej vziať.

XOXO 
DomiLondon

piatok 2. septembra 2011

Súboj lásky
Official BookPlayilist


Ak vám mám pravdu povedať, tak najradšej na posteli a pri hudbe. Nemôže byť príliš hlasno, ale zasa ani príliš ticho, aby som sa musela zamýšľať nad tým, či vôbec ešte hrá. Presne tak...
A ak ste aj vy z tých, ktorí si užívajú čas s knihou pri hudbe, rada by som vám sem hodila pár pesničiek, pri ktorých som knihu písala a ktoré sa tým pádom stali jej OfficilaPlaylist... alebo tak...





  • Muse- Undisclosed desires
  • Coldplay- Lost
  • Death Cab and Cutie- Someday You Will Be Loved
  • The Killers- Dustland Fairytale
  • Brandon Flowers- Crossfire
  • Coldplay- Paradise
  • Muse- Supermassive Black Hole
  • Charlie Straight- Your House
  • Fun.- We Are Young
  • Coldplay- The Scientist
  •  Muse- I belong to you
  • Katty Perry- The One That Got Away
  • Paramore- Decode
  • Yann Tiersen-  La Valse D´Amelia


Dúfam, že sa vám páči. Tak si tie pesničky užite a.... krásne čítanie. :D