Tak fajn, práve v tejto chvíli by som mala písať seminárku, alebo sa učiť na streďajší test, ale... dôležité slovíčko v tejto vete je práve to malé a nenápadné „mala by som“. Veru. A preto to nerobím. A vlastne aj z vnútorného štrajku, pretože sedem strán seminárky, ktoré som napísala cez víkend sa mi záhadným spôsobom z počítača stratilo, a tak som sa rozhodla celý tento systém bojkotovať. Z trucu. A hnevu. Teda aspoň na teraz.
Presne tak. A okrem toho mám rozčítaných asi milión kníh.... a ak si položím jasnú a zrozumiteľnú otázku, ČI sa mám učiť, alebo radšej venovať svoju pozornosť knihám, jednoznačne vyhrávajú knihy. Teda aspoň na teraz.
A keď už sme pri knihách (ale prosím vás, čo sa čudujete. Ste na blogu knihofila. Ak sa chcete baviť o iných kecoch, choďte inam.), dnes som stretla Abe- a Lincolna. Zlatý chalan, to vám poviem. Neviem, ako je to možné, ale v posledných rokoch vyzerá čím ďalej tým mladšie.... Nie, nehovorím s duchmi. Nie, nie som šialená (no dobre, ale len trochu. Fakt trochu.). Jednoducho som ho dnes stretla pred NOVOOTVORENÝM MARTINUSOM v Bratislave (viete čo je divné, že je na tej istej ulici, ako jeho staré miniatúrne dvojča). Robil im tam reklamu. A išlo mu to fakt skvelo, to mi verte. (Tomu, komu to ešte stále nedocvaklo- bol top len chalan prezlečený za Abe-a, chápete).
A tak sme aj so spolužiačkami vošli dnu. A ja som takmer náhle spadla na zadok. Ale nespadla som. Ale poviem vám, aj keby sa mi toto spoločenské faux pas predsa len udialo, vlastne by sa nič nestalo, pretože bola naozaj vysoká pravdepodobnosť, že spadnem na jeden z asi milióna fatboyov rozložených všade okolo. Vážne. Krása.
Zo stropu visia dekoračné knihy, môžete si kúpiť šálky s mottom (a nie trápnym...juchú), všade vôkol vôňa kávy z kaviarne Shtoor, ktorá je súčasťou kníhkupectva a.... teraz pozor... samostatné oddelenie pre teenage literatúru.
Dobre, dobre. Stále to nie je také ako na západe, kde je len sekcia YA veľká ako celý tento nový obchod, ale aj tak. Vo chvíli, keď som to uvidela ma zamrzelo, že som len úbohý a chudobný študák a do vrecka mám véľmi, véľmi hlboko.
Nuž, jednoznačne mi návšteva tohto knižného raja zdvihla hladinu endorfínov. Vzala som si odtiaľ za hrsť záložiek a nádej, že práve toto by mohlo byť mojím umeleckým miestom (budem to musieť ísť okuknúť ešte podrobnejšie. Také dôležité miesto sa nedá nájsť len tak... hoci, ako všade, aj tu existuje tzv. láska na prvý pohľad.).
JE to krásny pocit. A teraz už chápete, prečo ho nechcem pokaziť nejakou seminárkou, alebo učením. Mne to príde dosť logické. (ale aj napriek všetkému tomuto vie, že keď zavriem tento dokument, učiť sa budem musieť... je mi z roho na grc, vážne.)
Nuž, tak to je všetko. (Aspoň na teraz :D)
Majte sa pekne a čo najskôr choďte okuknúť ten nový Martinus, naozaj sa oplatí. Ja tam zájdem znova už čoskoro, aby som si mohla ochytať ešte teplú knihu Silence. V angličtine vyjde už ZAJTRÁÁÁ. Jupííííí.
XOXO
DomiLondon
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára