pondelok 24. decembra 2012

To sú Vianoce?

Včera sme konečne došikovali do obývačky vianočný strom. Borovicu. Je Gigantická a napriek našim vysokým stropom a veľkým izbám, pohltila takmer všetok priestor. Nepreháňam, je to tak.
Prvýkrát za celý môj život sa stalo, že vianočné gule svietili hneď na prvý krát.... a počet rozbitých gúľ je zatiaľ blízko nuly (fajn, jedna sa mi už pošťastila, ale.... určité percento strát je povolené).
V noci sme boli so sestrou na Hobitovi a okrem Misty Moutains Cold som si pri zasypávaní opakovala aj to, že zajtra (teda dnes) sú Vianoce. Stále dokola a dokola som si to hovorila a pri pohľade na oranžové steny mojej izby, mi to stále nedopínalo.
Vianoce.
Zasa.
Waw...
čakala som, že ráno ma zobudí niečo krásne, Vianočné, veľkolepé... filmové... V skutočnosti to boli prudké údery susedkynej lopaty o zamrznutý chodník.
Sú Vianoce.
Hneď z rána sa začalo upratovať a variť a piecť... a všetko pomaly nadobúda ten známy slávnostný lesk...
To sú Vianoce?
So stále mokrou hlavou som vyšla von, aby som dala susede s lopatou Betlehemské svetlo. Nevrátila som sa dovnútra, keď som sa na chodníku pre domom skoro zabila, vzala som lopatu aj ja a s vypätím všetkých mojich dievčenských síl som začala ničiť celonočnú prácu mrazu. Máme veľký dom... dlhý chodník a to nehovorím o dvore.... a ja nie som trénovaná. Každú chvíľu som sa zastavovala, aby som nabrala  dych... Bola som spotená... Bolo mi hrozne. To mal robiť môj otec, nie ja!
Ale aspoň si na tom chodníku teraz nik neublíži a naši nebudú mať opletačky so súdom pre neúmyselné ublíženie na zdraví.
Sú to Vianoce?
Vážne!
Myslím, že atmosféra Vianoc sa preceňuje... Mystifikuje sa a robí sa z nej ničo, čo Vianoce nikdy nepraví skutočnými Vianocami... Mám rada stromček (a mám rada zvláštnu záľubu našich, kupovať ten najväčší), mám rada vôňu ihličia a svetielka všade kam sa pozriem, mám rada adventné kalendáre, vianočné filmy a o pesničkách ani nevravím. Mám rada  darčeky (otvorene priznávam... som na prekvapenia...) a koláče a všetky tie veci okolo....
Ale je to až príliš trápna náhrada toho, o čom Vianoce naozaj sú. Nevydarená napodobenina. Pramálo.
Viete, Ann Voskampová je múdra žena... a tak Vám sem hádžem niečo z toho, čo ona nazýva Vianocami.

Panna počne a porodí syna a budú ho volať Emanuel, čo znamená "Boh s nami". Mt 1:23
Boh s nami. To jediné, čo nám môže priniesť útechu, keď sa cítime zranení
A jej syn Kai sa spýtal: "Mami? To Boh akože naozaj prišiel?"
A ona prikývla- Prišiel
 Vzdal sa neba, ktoré stále nebolo dosť veľké pre neho samého, a nechal sa držať v ľudských rukách
Opustil nekonečnosť priestoru a obmedzil sám seba na kožu, vzdal sa hviezdnych polí a namiesto nich si zobral krehké ľudské telo a kosti.
Vzdal sa rieky živej vody, ktoré tečie z jeho Trónu, aby deväť mesiacom plával v plodove vode. A ten, kto vytesal okraje vesmíru, vytesal seba do tvaru malého plodu v tme, pripútal sa k maternicovej stene panny a nechá, nech sa jeho bunky delia- jasné, všeštipiace svetlo
Tak veľké tajomstvo sa odrazu stáva malým dieťalom  a nekonečný Boh prichádza ako novorodenec.
O tom to je. O 
Láska, ktorá dáva - ale nie tým, ktorí ho milovali.
Láska, ktorá dáva - ale nie tým, ktorí ju môžu opätovať.
Láska, ktorá dáva - chudobným, zbankrotovaným a nepriateľom
Láska, ktorá dáva či sa ti to páči, alebo nie


 Júúú... nuž, krásne Vianoce, ktpré nebudú len o odmetaní snehu, ničení poľadovice, koláčoch a darčekoch a filmoch.... 
Vidíme sa po Vianociach
XOXO DomiLondon



1 komentár:

  1. ja tiež zbožňujem prekvapká 8P
    a kapra, na ktorého sa celý rok teším 8)
    Veselé Vianoce 8)

    OdpovedaťOdstrániť