Odchádzam! Je mi z toho zle. Vážne. Chcem sa s Vami všetkými podeliť o svoje neutíchajúco depresívne pocity z tohto dňa, ktorý sa ešte pred týždňom zdal tak, akoby nikdy nemal prísť. Akoby mali prázdniny trvať naveky. Ach keby tak!!!
No a v týchto pár úvodných vetách som vlastne zhrnula všetko. Do bodky. V hrdle mám veľkú hrču, pľúca stiahnuté a každú chvíľu sa zo mňa vyvalí enormné množstvo beznádejných emócii. A to už mám ísť do druháku. DRUHÁKU!!! Chápete, čo to znamená? Na to,. aby som to so svojou labilnou psychikou dala do poriadku som mala 26 týždňov v škole a 4 mesiace prázdnin. A výsledok? Nulový. Hanbím sa za seba, ale niekto povedal, že sa svoje pocity sa hanbiť netreba, ... takže vlastne neviem či sa hanbím, alebo nie.
Dúfam, že to v tej Blave bude dobré. (Aj keď v hĺbke duše sa obávam, že nie...). Zbalila som si asi všetko moje imanie, aby mi nič nechýbalo a aby som za ničím nemusela banovať, ale zdá sa mi, že to stačiť nebude. Ešte šťastie, že tam ide moja segra a milón kamarátok, ktoré ma budú držať nad vodou (vďaka Elán, že ste vymysleli tento slovný zvrat, ktorý teraz môžem bezúhonne používať. Alebo ste ho nevymysleli vy?... No čo tam po tom...)
A tak. Neviem ako to bude s mojím blogovaním, pretože neviem ako top bude s mojím netom na intráku. Dúfam, že dobre. Vždy keď sa totiž pozriem na štatistiku, pochopím, že to čo robím má zmysel. Možno malý, ale má. A to je podľa mňa dobré. Veľmi dobré.
Ale keby som aj net nemala, alebo by mi nešiel, oblečiem sa do teplého skafandra s protiveternou vrstvou, zájdem na nábrežie, budem sa modliť, aby ma neodfúklo, napojím na na mestskú WiFi sieť a budem blogovať ako o život. Teda aspoň dúfam,
Nuž a čo ďalej vám povedať. Držte palce, aby tento školský rok ušie rýchlo, rýchlo, rýchlo. Lebo ak nie, môžete ma ísť hľadať na psychiatriu, to mi verte.
A to je všetko. Držte sa a prajem aj vám pekný nástup do školy... alebo tak. :D
DomiLondon
XOXO
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára