 |
| http://tlacovespravy.files.wordpress.com/2011/11/boh-sa-priblizil.jpg |
V podstate som
mala vedieť, čo ma v tejto knihe čaká. A vlastne by mi to nik nemal
právo vyčítať. Predsa som od Maxa prečítala všetko, čo mu u nás vyšlo.
Teda pre dospelákov. Jeho štýl sa mi
nenápadne, ale trvalo vpálil pod kožu.
Jeho filozofia myslenia by ma už nemala prekvapovať.
Presne to som si
myslela. Doslova.
A doslova
som sa mýlila.
Ach, ako
jednoducho človek padne do pohodlnej tendencie škatuľkovania. Všetkého. Ľudí.
Kníh. Autorov. A zobudiť ho môže len poriadny preplesk. A u mňa
ten preplesk nastal v momente, keď som sa začítala do knihy Boh sa
priblížil. Nepreháňam.
Napriek tomu, že
Maxovou literárnou výsadou je jeho neskutočne nadnesený, a ľahký štýl,
ktorý je zreteľný v každej jeho knihe, táto kniha boduje množstvom nových
uhlov pohľadu. Známu situáciu, ktorú poznáme odpredu-odzadu, no napriek
jej zázračnosti ju svet pomaly obaľuje streotypom, podáva v kontexte takej
perspektívy, že z nej náhla vlna sviežosti v momente odfúkne všetok
stereotyp a pred nami sa trbliece niečo úžasné. Viem, znie to komplikovane
a tažťkopádne. A možno nezrozumiteľne, ale to jej jediný spôsob, akým
dokážem vyjadriť, ako Max Lucado vo svojej knihe predstavil Krista. A jeho
pohnútky prísť na svet tak, ako prišiel.
Ako dieťa, ktoré
plače. Tesár, ktorý si občas trene kladivom po prste. Ako syn, ktorého Jozef
musí usmerňovať pri výrobe novej stoličky. Škandalózne! Šialené!
Úžasné! Dych
vyrážajúce!
Predtým, než Max
začal písať túto knihu, odložil všetku svoju vedátorskosť a vysokú, ťažko
uchopiteľnú fundovanosť do skrinky a jej dvierka zamkol. To mu dovolilo
hľadieť na Ježiša, na čas, ktorý strávil na Zemi a na čas, ktorý tomu
predchádzal absolútne ľudskými očami, bez obmedzenia prílišného mudrovania, bez
vysokých a nepreniknuteľných múrov náuky. Bol to len on a Boh.
Kapitoly sú len
také dlhé, aby z nich čitateľ dokázal vyťažiť maximum, a aby ho
nezahltili zbytočným prázdnym pragmatizmom. A hoci je kniha fakt krátka a človek
by si mohol povedať, že tak málo strán mu vlastne ani nemá čo ponúknuť, sila
myšlienky v nej obsiahnutej plynie oveľa, oveľa ďalej.
Keď píšem tieto
riadky a premýšľam nad Maxovou knihou, cítim ako mi v bruchu šialene tancujú
motýle a ako môj srdečný pulz naberá na intenzite, ktorú môže upokojiť len
opätovné čítanie. Vážne.
Ak Max dal svojej
knihe názov Boh sa priblížil, zrejme mal celkom jasno, prečo to spravil.
Pretože vďaka nej, sa Boh naozaj približuje.
A keďže túto knihu naozaj odporúčam, rovno vám sem hodím aj link, kde si ju môžete kúpiť: Kumran.sk
Nuž a niečo o autorovi: Max Lucado
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára