Nádherné tvory (Kami Garciová & Margaret Stohlová)

Na Jacksonovej strednej škole v Gatline sa zastavil čas. Mestečko žije spomienkami na zlatý vek otrokárskeho Juhu. Všetko nasvedčuje, že druhý ročník prinesie Ethanovi Watovi len ďalšie sklamania a nudu. Ani doma to nemá ružové. Nedávno mu zomrela mama, otec sa uzavrel pred svetom a z pracovne vychádza len na raňajky a zásadne v pyžame. Ethan je rozhodnutý zmiznúť z tohto Bohom zabudnutého kraja hneď, ako to bude čo len trocha možné.

No zrazu sa odvšadiaľ začne ozývať neznáma pieseň, sny takmer nerozoznateľné od skutočnosti sa vracajú čoraz častejšie a krásne čiernovlasé dievča z týchto snov sa jedného dňa objaví priamo pred bránou gatlinskej strednej školy.
Lena Duchannesová je neter miestneho vydedenca Macona Ravenwooda. Je iná ako ostatní, i keď zúfalo túži žiť ako obyčajné dievča. Snaží sa utajiť svoje schopnosti aj kliatbu, ktorá už celé generácie prenasleduje jej rodinu, no niečo také sa nedá navždy skryť ani v zarastených záhradách, kalných močiaroch a spustnutých cintorínoch hlbokého Juhu. Lenin príchod rozvíri stojaté vody Gatlinu. Čelí nielen rodinnej kliatbe, ale aj predsudkom starousadlíkov, ktorí sa bránia všetkému, čo sa vychyľuje zo zabehaných pravidiel. Ethan si postupne začína uvedomovať, aké silné puto ho k Lene viaže. Snaží sa ju chrániť pred útokmi spolužiakov, no uchrániť ju pred rodinnou kliatbou bude oveľa ťažšie.

Z anglického originálu Beautiful Creatures (Little, Brown and Company, a division of Hachette Book Group, Inc., USA) preložil Patrick Frank.

Ukážka z textu

Oboma rukami som ju objal. Bol som šťastnejší, ako by som mal byť, keď vezmeme do úvahy predchádzajúcu noc. Alebo sa možno iba Lena začínala cítiť lepšie a prenášalo sa to aj na mňa. V posledných dňoch sme boli takí prepojení, že bolo ťažké odlíšiť, čo cítim ja a čo ona.
Vedel som len toľko, že ju chcem pobozkať.
Prejdeš na stranu svetla.
A tak som to urobil.
Stopercentne. Svetlo.
Znova som ju pobozkal a pevne zovrel v náručí. Bozkávať ju bolo ako dýchať. Musel som to robiť. Nemohol som si pomôcť. Cítil som jej dych, jej srdce na svojej hrudi. Všetky nervy v tele mi naraz ožili. Vlasy mi vstali dupkom. Jej čierne vlasy sa dotýkali mojich dlaní a celá sa uvoľnila v mojom objatí. Každý jej vlas bol ako nabitý elektrickým prúdom. Na toto som čakal od chvíle, čo som ju prvý raz zbadal, čo sa mi o nej prvý raz snívalo.
Bolo to ako úder blesku. Boli sme jedno.
Ethan.
Ešte aj vo svojej hlave som počul, aký má naliehavý hlas. Aj som to cítil, akoby som sa k nej nevedel dostať dosť blízko. Jej pleť bola jemná a rozpálená. Pálenie naberalo na intenzite. Pery sme už mali celé boľavé; silnejšie sme sa už pobozkať nemohli. Posteľ sa roztriasla a potom zdvihla. Cítil som, ako sa pod nami hojdá. Myslel som, že mi roztrhne pľúca. Telo mi chladlo. Svetlá v izbe blikali a celá miestnosť sa krútila alebo možno temnela, ibaže som nevedel, či naozaj, alebo je to celé iba vo mne.

Hry o Život by Suzanne Collinsová

Na troskách bývalej Severnej Ameriky vyrástol Panem ovládaný bohatým Sídlom, ktoré obklopuje dvanásť chudobných obvodov. Sídlo vládne železnou päsťou a svoju moc dokazuje okrem iného tým, že si raz do roka vezme z každého obvodu jedného chlapca a jedno dievča vo veku od dvanásť do osemnásť rokov, aby sa zúčastnili na Hrách o život a pred zrakmi televíznych divákov bojovali na život a na smrť.
Šestnásťročná Katniss Everdeenová žije sama so svojou mamou a mladšou sestrou, o otca prišla pred rokmi pri banskom nešťastí. Keď nastúpi ako súťažiaca do hier namiesto milovanej sestričky, zdá sa, že si zvolila smrť. To však pre ňu nie je nič nové – boj o prežitie je súčasťou jej života od útleho detstva. Je rozhodnutá vrátiť sa domov, ale ak má zvíťaziť, musí potlačiť hlas svedomia a zničiť ostatných dvadsaťtri protivníkov.
Hry o život sú románom plným napätia, dobrodružstva aj lásky, a hoci dej sa odohráva v budúcnosti, dajú sa v ňom nájsť znepokojivé podobnosti zo života v súčasnosti.

Skúška ohňom
V Skúške ohňom, druhom románe trilógie, rozvíja Suzanne Collinsová príbeh Katniss Everdeenovej, kladie jej do cesty nové, nebezpečnejšie prekážky... a prekvapuje čitateľov na každom kroku.
Katniss a jej priateľ z Dvanásteho obvodu Peeta Mellark napriek nepriazni osudu prežili Hry o život a zvíťazili. Katniss sa vracia k rodine a k svojmu dávnemu priateľovi Galovi, doma však nič nie je také, ako si predstavovala. Gale si udržuje chladný odstup a Peeta sa k nej obrátil chrbtom. Medzi ľuďmi sa navyše šepká o vzbure proti Sídlu, ktorú mohli podnietiť práve oni dvaja s Peetom.
Katniss na svoje zdesenie zisťuje, že nevedomky priliala olej do ohňa nespokojnosti, a teraz má strach, že ju nedokáže potlačiť. Najväčšmi ju trápi, že vôbec nemá istotu, či by to mala urobiť. Čím bližšie je Katnissina a Peetova návšteva obvodov, ktorú majú absolvovať v rámci turné víťazov, tým viac je v stávke. Ak sa im nepodarí presvedčiť obyvateľov Panemu, že sú do seba bláznivo zamilovaní, následky budú hrozivé.

Drozdajka
Ani v záverečnej časti trilógie Hry o život nie je autorka Suzanne Collinsová k svojej hrdinke milosrdná. Naopak, Katniss Everdeenová prežíva najťažšie obdobie svojho života. Hoci z Hier štvrťstoročia ako-tak vyviazla so zdravou kožou a mama so sestrou sú v bezpečí, jej starosti sa ešte neskončili. Sídlo zrovnalo so zemou Dvanásty obvod, zahynuli tisíce ľudí. Katniss pripisuje vinu za ich smrť sebe. Peeta Mellark, jej partner z Hier, zostal v rukách nepriateľov, ktorí ho kruto mučia. Na čelo odboja sa postavil Trinásty obvod, aj keď len donedávna sa o jeho existencii takmer nič nevedelo.
Vojna prináša obete na obidvoch stranách, rozdiely medzi dobrom a zlom sa čoraz viac stierajú. Víťazstvo sa síce prikláňa na stranu rebelov, no koniec je stále v nedohľadne. Krviprelievanie môže zastaviť iba Katniss. Ak chce zachrániť Peetu, zabrániť ďalšiemu mareniu životov, poraziť Sídlo a nenávideného prezidenta Snowa, musí sa znova chopiť roly drozdajky. Opäť zisťuje, že o svojom osude nerozhoduje sama, ale do istej miery sa stáva nástrojom v mocenskom súboji. Ešte stále nevyriešila dilemu, ktorému z dvoch najbližších priateľov patria jej city...

použitá literatúra: Knžný web [online]. 2011. 2011, 2011 [cit. 2011-05-26]. Knižný web. Dostupné z WWW: .

Dopraj si prepych modlitby (Bill Hybels)

S podobnými knihami som sa v poslednom čase stretávala skutočne takmer na každom kroku. „Eldridgovkami“ počnúc, cez Chanovu Bláznivú lásku, Shakarianových Najšťastnejších ľudí na svete až po Crabbovu Modlitbu. Ako to už býva, niektoré vás oslovia viac a iné až tak nie.

Kam však Hybelsovu knihu Dopraj si prepych modlitby zaradiť?

Pravdu povediac po tom, ako som si ju na pošte vyzdvihla a zbadala jej obálku, mala som chuť ju rovno zavrhnúť ako nezaujímavú. Piesok a bosé nohy to fakt nie je niečo, čo by ma uchvátilo a zaujalo hneď od začiatku. Ak by som však naozaj dala na prvý dojem, zrejme by som prišla o veľa. Oproti Crabbovej Modlitbe, v ktorej je striktne vyhranený postup modlitby, ktorého čítanie asi nie je také zábavné ako by sa človeku žiadalo, je táto kniha niečo celkom iné. Dokonca by som ju prirovnala k nejakému zvláštnemu symbiotickému splynutiu Eldredgeovho zaujímavého, pútavého a veľmi ikonického štýlu so štýlom, ktorý sa čitateľovi veľmi nenásilne snaží ukázať druhú, naplňujúcu a sviežu stránku modlitby.

Aj keď Bill Hybels už nie je najmladší, v knihe a slovách ktoré do nej zakomponoval (a ktoré mimochodom prebral zo svojich prednášok, ktoré rozprával a na základe ktorých knihu napísal) je cítiť neustála mladosť a radosť zo života.

Som rada, že prvotný dojem, ktorý na mňa urobila skôr obálka kniha ako kniha samotná ma neodradila od toho, aby som sa do nej na pár chvíľ ponorila a vzala si z nej niekoľko skvelých myšlienok. Preto som presvedčená o tom, že kniha Billa Hybelsa Dopraj si prepych modlitby patrí práve do tej skupiny kníh, ktoré ma oslovili.

Rovnako iný ako ja

Ron Hall , Denver Moore)

Hneď ako som dočítala túto knihu, mala som chuť povedať, že je to najlepšia kniha akú som kedy čítala. Nikto by mi neuveril, pretože to hovorím o každej práve dočítanej knihe.

Na tejto je však niečo zvláštne. Niečo čo vám nedovolí v pokoji odtrhnúť od nej zrak a myseľ, kým ju celkom nedočítate.

V snahe vyhnúť sa nechceným a zbytočným spoilerom, ktoré by zrejme len pokazili dojem z tohto unikátu sa bude venovať hlavne mojim pocitom z príbehu.

Sama som sa v istých chvíľach príbehu zarazila nad tým, ako by som sa v danej situácii správala ja. Pohŕdanie bezdomovcami, chudobnými a špinavými je v nás tak hlboko zakorenené, že sa nám to už zdá takmer prirodzené. A absolútne pochybujeme o to,, že by takí ľudia mohli zmeniť chod spoločnosti. Že by ľudia predtým nebezpečný mohli zmeniť naše životy k lepšiemu s oživiť ich. A presne o tomto je tento skutočný príbeh. O mužovi, ktorý bol natoľko poznačený svojou minulosťou, že neveril, že môže byť z neho niečo iné ako kriminálnik a bezdomovec a neveril, že môže nájsť skutočných priateľov. Je o milionárovi, ktorý dlhé roky živil svoje srdce luxusom a sebaláskou Ale hlavne je o žene, ktoré neváhala zanechať svoj spoločenský status, pomáhať tým, ktorím iní nepomáhali a zachrániť tak svoje manželstvo a životy mnohých ľudí.

O tejto knihe by som mohla napísať ešte veľa slov, ale čím viac by som ich písala, tým prázdnejšie by boli. Najlepšie je prečítať si ju a nechať tento obdivuhodný príbeh v sebe pôsobiť ako vitamín.

Na záver by som ešte dodala, že hoci je kniha písaná dvoma hlavnými aktérmi z rôznych spoločenských vrstiev, ich priateľstvo vidno už od prvých strán tak jasne, že sa nejakých literárnych alebo jazykových priepastí vôbec netreba báť