Vyrástla som. Neviem ako/kedy sa to stalo- v mojej hlave mám stále sedemnásť, ale je to tak. Mám dvadsať päť! Moja mamka mala v tom veku dve deti. Dominikova mamka tri. Ja sa niekedy nedokážem vytiahnuť z postele pred deviatou!!! Keď som si túto skutočnosť uvedomila, trochu to mnou zatriaslo.
Nejde o to, že by som bola spajo, skoré rána mám dokonca rada, len…. perinka ma niekedy oblapí tak silno, že sa jej neviem vzoprieť. A keď aj vstanem pred deviatou, kým som schopná reálnej efektívnej činnosti, je obed. Potom si uvedomíte že je pol dňa za vami a váš najväčší dosiahnutý achievement sú raňajky, ktoré už raňajkami vlastne ani nie sú. Povedzme si to na rovinu: CHÝBA MI DISCIPLÍNA.
Rána milujem. Kedysi som nimi žila. Myslím si dokonca, že boli stvorené pre našu dušu. Taký intenzívny čas pre seba ako ráno asi nenájdete v celom dni. Niečo to stojí. Ale čo nič nestojí, za nič nestojí. A navyše moja hlávka je príliš farebná, milión nápadov a myšlienok, ktoré si vyžadujú realizáciu. V opačnom prípade som frustrovaná. Človek sa musí realizovať. Osobnostne rásť. Budovať svoje vnútro. A nielen duchovne, ale aj charakterovo, intelektuálne, kulurne….a rána sú na to stvorené. Som o tom presvedčená.
Myslím, že som správcom svojho času. A svojej osobnosti. Takže som sa pred nejakým časom rozhodla na radikálny krok. Vytvorila som si svoju RANNÚ RUTINU. Žiadne pospávanie. žiadna prokrastinácia (do pozornosti dávam knihu Umenie prokrastinácie. Milujem ju!), čistý focus od rána.
Chvíľu je to boj, bunky môjho tela revoltujú, ale ako hovorí môj otec- veľký kuchynský filozof: “Nad telom vládne duch!” Ani mi vlastne nejde tak o to, kedy vstanem ako skôr o to, koľko spím. Spánkový cyklus normálneho človeka trvá asi 90 minút. A je fajn zobudiť sa, keď sa tento cyklus ukončí. Chodím spať okolo polnoci, takže 6 a pol hodinový spánok je presne ten akurátny….ak chcem teda stihnúť všetko čo mám.
Celý článok nájdete na mojom novom blogu:http://friesnicecream.tumblr.com/post/144848631885/morning-routine
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára