utorok 2. augusta 2011

What U Should or Should NOT Know About Me



Rodičia sa snažili zo mňa vychovať dobrého človeka. Neviem, či sa im to podarilo, ale nechcela by som ich sklamať. Keď som bola malá, prihlásili ma do Hudobno- tanečného štúdia, kde so strávila 11 rokov. Áno, pridlhý čas na malé decko, to je fakt. Tréningy bývali stále. Doslova. Každý deň plus soboty, nedele. Daň za to, že som vďaka súboru mohla ísť neskôr do Dánska, Švédska, Poľska a tak....
Ale to nebolo všetko... prihlásili ma aj do Základnej umeleckej školy. Na akordeón. Učiteľka bola skvelá, ale mučila ma. A ja ju tiež. Bola to obojstranne nevýhodná dohoda, ktorá trvala 10 rokov a vyžiadala si niekoľko sĺz, prasiat v žiackej knižke (doslova.Učiteľka mi tam fakt kreslila prasatá) a hodiny a hodiny a hodiny hrania. Ale občas to bolo fajn. Tých chvíľ bolo síce málo, ale mať skills v hre na nejaký nástroj nie je nikdy na zahodenie.
Po základnej škole som nastúpila na Katolícky gympel Š. Moysela. úprimne- najlepšie roky môjho doterajšieho života. Tá škola je ako... neviem.... rodina. Po vyučovaní sa s profákmi pozerajú filmy a hrajú divadlá. Cez voľnú hodinu idete k pádremu (duchovný správca školy) do bytu, ktorý je vedľa vašej triedy na čaj a na pokec. Steny sú pomaľované panorámou vymysleného mesta a ... všetko tam dýcha slobodou. Každý pozná každého a viete, že ľuďom na vás záleží...WAW...
A potom výška. Bratislava... Tristo kilometrov od domova. Prvé mesiace moli strašne strašné, ale nakoniec sa to utriaslo. 
Môj život sa skladá z etáp. Jednou z nich bola etapa maľovania... neviem či mi to išlo dobre, ale dostala som ponuku kresliť pre prvý slovenský komixový magazín... a potom tá etapa prešla. Neviem ako sa to stalo. Zmyzla rovnako rýchlo ako prišla a vystriedala ju iná. Písanie. Ale to ma sprevádzalo celý život. Sedem hrubých podrobných denníkov pod posteľou, niekoľko hotových rukopisov vo foldry My Creatures v compe o tom svedčia.  
Nejde o nijaký biznis, ani neviem či chcem ešte niečo vydať... ale viem, že písanie ma napĺňa bez ohľadu na to, či to niekto číta alebo nie.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára