Veľké očakávania, ktoré sa naplnili sotva z desiatich percent.
Tak by som asi zosumarizoval knihu amerického pastora Dana Pipera 90 minút v nebi.
Aby som bola úprimná, knihu som dočítala už asi pred týždňom, ale do dnešného dňa som rozmýšľala nad pocitmi, ktoré vo mne kniha zanechala a najmä nad tým ako ich dám na papier, bez toho, aby som bola súdená buď zo strany vydavateľa, spisovateľa, alebo čitateľov.
Aby sme si ujasnili, o čom kniha vlastne je, treba na úvod povedať pár viet. 90 minút v nebi. To je názov knihy, ktorý u nornmálne zmýšľajúceho jedinca navodzuje pocit, že kniha bude o nebi. Teda o tých deväťdesiatich minútach. Lenže pri tejto konkrétnej knihe tomu tak nie je. Pravdu povediac, prvé sklamanie prišlo už na začiatku knihy, keď som zistila aké množstvo kapitol kniha má a že len jedna sa venuje pobytu Dana v nebi. Zvyšok sa zaoberal rozsiahlymi a neskutočne nudnými vetami a opismi toho, ako Dan urobil po nehode v nemocnici prvé kroky, koľko hadičiek mal napichaných v tele a ako neznášal návštevy. Čítanie záživné asi ako telefónny zoznam.
Dan bol teda aktérom dopravnej nehody pri ktorej bol na mieste mŕtvy. Doktori ho prehlásili za nebohého len čo k nemu prišli a viac sa mu nevenovali. Radšej išli zachraňovať zvyšok zranených.
Kým hasiči a záchranári rozstrihávali hydraulickými kliešťami pokrčené plechy áut, aby sa dostali k zraneným, Dan sa dostal do neba. 90 minút, ktoré boli údajne najšťastnejšími v jeho živote. A potom sa prebral.
Fajn, povie si bežný človek. Kníh a príbehov o posmrtnom živote a o tom, ako to v nebi asi vyzerá je neúrekom, tak čím je táto výnimočná? Moja odpoveď: Ničím. Dopredu sa ospravedlňujem Donovi a dúfam, že ho moja recenzia neurazí, ale hoci som veriaca a tak, ísť do takého neba aké opísal vo svojej knihe by som ísť nechcela. Hovorí sa mi to ťažko, pretože kniha tvrdí, že je to skutočný príbeh a niečie zážitky je predsa neradno spochybňovať..., ale ja verím, že nebo bude miesto na ktorom budeme všetci šťastný a ja by som na mieste, ktoré je zaliata takým jasným zlatým svetlo, až vás z toho začne bolieť hlava by som rozhodne byť nechcela.
Ďalší bod mínus je za štýl a estetiku. Čítala som učebnicu alebo beletriu? Moralizujúce hlášky boli v každej druhej vete. Na miesto nich sa mohol Don venovať viac svojmu zážitku v nebi. Od polovice ho spomenie len kde tu a aj to len v súvislosti s tým, že o tom nikomu nebude hovoriť.
Podobných odrôd kníh je na knižnom trhu ako húb po daždi a aj v takej ťažkej téme, kde heslo: skutočný príbeh, môže naozaj neskutočne zavážiť je potrebné vyberať s rozumom. Nehľadieť slepo na to, že keď to napísal americký pastor, ktorého si predstavujeme ako otca to Seventh heaven, je to akútne pravda a nič len pravda. Rovnako ako každý iný zážitok aj zážitok z neba je podčiarknutý dávkou subjektívnosti. To čo sa teda zdá Donovi ako neuveriteľne úžasné sa mne môže zdať ako nudné a nezáživné (berieme subjektívne činitele, nie objektívne, tie sa takto brať nedajú) a nie je to zlé. ... teda možno pre Dona trochu áno, lebo tým pádom jeho knihu neodporučím.
A to je teda všetko. Ešte raz hovorím, ak vyberáte knihu z podobného súdka, vyberajte obozretne! Nie je predsa kniha ako kniha a nie je príbeh ako príbeh.
Na záver môžem ešte raz povedať , že tá kniha pre mňa znamenala očakávania, ktoré sa ale naplnili len z veľmi, veľmi, veľmi malej časti. Škoda. Ale nie všetko sa dá chváliť.
Aj napriek tomu ďakujem vydavateľstvu Kumran za to, že mi knihu poskytlo a ak by ste si ju chceli aj napriek mojej nie celkom pozitívne ladenej recenzii zakúpiť, skúste to tu.
Majte sa pekne.
DomiLondon
XOXO
