 |
| http://www.krestanskemedia.sk/obrazky/201110241005460.neotraseny_predna.jpg |
Povedzme si úprimne, kto by nepoznal Beara
Grillsa, jeho nechutné degustovanie zdochnutého mäsa a iných elementov, ku
ktorým by sa človek za bežných okolností ani len nepriblížil. Aj keď je to
väčšine na smiech, hlavným motívom tohto zrejme o chuťové bunky
ochudobneného týpka je (okrem „skromnejšej“ finančnej odmeny) naučiť nás,
bežných smrteľníkov aspoň základy prežitia.
A verte či
nie, presne tak mi pripadala kniha Dana Wooleya Neotrasený. Jasný, stručný
a intenzívny kurz prežitia v prípade, že ste zavalený šiestimi
poschodiami hypermoderného hotelu bez jedla, pitia, svetla a akejkoľvek vyhliadky
na záchranu. Fajn, priznávam, zľahčujem to. Ale mám pocit, že len z určitým
odľahčením dokážem zachytiť skutočnú intenzitu príbehu a knihy. Tak mi to
prosím odpusťte.
Skutočné príbehy
(nech sú už o čomkoľvek) sú vždy plné toho zvláštneho náboja, ktorý vás
drží prilepených ku knihe až kým nenalistujete poslednú stranu a neprečítate
posledné slovo. Bude to tou autentickosťou, pravdivosťou a reálnosťou...
alebo azda niečím iným? A Neotrasený bol doslova presýtený autentickosťou-
nijaké kľučky okolo nechutností (dokonca ani pri podrobnom opisovaní pitia
vlastného moču), zúfalstva a paniky. Jednoducho všetko je napísané tak ako
bolo, bez zbytočných metafor, nadnesených slov, alebo nepotrebného filozofovania.
Človek pri čítaní tejto knihy priam nadobudne dojem, že sa sám nachádza niekde
pod tonami betónových sutín a sám aj prežíva príbeh. Emócie v ňom sú
také skutočné a pravdivé, že som ani len na chvíľu nezapochybovala o tom,
že by boli vymyslené, alebo vykonštruované kvôli predajnosti knihy. Nič také.
 |
| http://cache.blippitt.com/wp-content/uploads/2010/01/dan-wooley-notebook.jpg |
Dan sa obracia na
Boha, panikári a pochybuje o jeho zámeroch rovnako ako ktokoľvek z nás.
Z knihy cítiť, že postava Dana je skutočne reálna, z mäsa a kostí,
a nesnaží sa hrať na niečo čím nie je. Obdivovala som ho. Naozaj. Počas
celej knihy, počas sledovania jeho príbehu a konania som sa pýtala sama seba,
ako by som sa v danej chvíli zachovala ja. Na čo by som myslela vo
chvíľach o ktorých by som bola presvedčená, že sú moje posledné. Našla by
som pokoj v Bohu, tak ako to spravil Dan a ubezpečila by som sa, že
nech by sa stalo čokoľvek, On by to dokázal použiť na dobré? Pre mňa, pre moju
rodinu, pre ostatných?
Kniha je úžasnou
inšpiráciou a posolstvom, ktoré je postavené na skutočnosti a opiera sa
o realitu. Realitu Boha, jeho činov a jeho prítomnosti. Realitu utrpenia,
šialenosti, hladu a smädu, bolesti a úzkosti. Realitu strachu a pokoja,
paniky a kľudu, chaosu a poriadku.
 |
| http://media.vivanews.com/thumbs2/2010/01/21/83876_dan_wolley_menunjukan_salah_satu__penyelamatnya___641_452.jpg |
Keď Dan opisuje
svoju minulosť so svojou manželkou, nesnaží sa skryť „neatraktívne“ chvíle len
preto, že by mohli vzbudiť nemiestnu pozornosť, ale ukazuje, ako si Boh použil
aj tieto situácie v čase jeho tragédie pod hotelom. Všetko so všetkým
súvisí.
Mohla by som o knihe
písať ešte hodiny a stále hovoriť dokola tie isté myšlienky a idey len
podané inými slovami, ale nestálo by to za nič. Podstatné som už vypovedala-
podstatné vypovedala kniha sama a mne neostáva iné len Vám ju odporučiť.
A ak sa vám moja recenzia nezdá dostačujúca, prosím, pozrite si trailer/video/whatever a posúďte sami.
