Veru!
Neuveritelne, ale som nazive. Par dni....alebo tyzdnov, aby som bola presna, sa diali cudesne veci, ktore mi nedovolovali venovat sa naplno zmysluplnym aktivitam. A teda ani blogu. Bola som zavalena ucenim (...desive...a zbytocne...a cudne), pokazilo sa mi moje "bejby", teda moj notas, a musel ist do servisu, z coho vyplivalo, ze hoci ako som sa snazila, bez netu nie je net. Pochopitelne.
Ale vsetko je napravene, vyriesene a co nie, je aspon ututlane a ja si dalej zijem svoj zivot...a onedlho konecne aj s mojim pocitacom, kedze dnes pride z opravy. Veru.
Dusena naporom bratislavskeho konzumiznu a nadnarodneho konformiznu som sa rozhodla, ze sa vzopriem. Skutocne. Aj ked semester je v plnom prude a cim dalej tym viac mam prac, ktore treba spravit...budem pracovat aj na literarnej cinnosti, ktora mozno sice nestoji za vela, ale aspon ma drzi pri zivote....Teda budem v tom pokracovat, ak mi pocitac nevratia s celkom vymazanym discom a prazdnym C-ckom a mna to tak nenastve, ze dostanem anafilakticky sok alebo astmaticky zachvat a neumriem. Takze tak!
Zijem si veselo...a..radostne. Vskutku.
Tak sa mi drzte.
S pozdravom..
